reklama

Uzbekistan - 4/7 "Vzdelanec je vzdelancom všade, kráľ kráľom iba vo svojom kráľovstve"

Ríše sa rozpadnú, náboženstvá pominú ako hmla, len veda žije a je večná - vyhlásil sultán Ulugbek. Povedzme si o tomto neobyčajnom sultánovi niečo viac, kvôli vede prišiel o hlavu (alebo o dobe temna v Európe).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Inkvizícia je slovo, pri ktorom mnohým ľuďom naskakuje husia koža. Videli sme veľa filmov a čítali množstvo kníh a tak sa nám v mysli vynoria kruté inkvizičné procesy a súdy, zapálené hranice pre čarodejnice a bosorky. Inkvizícia zahŕňa obdobie asi šiestich storočí, od svojho vzniku v XII. storočí, po jej zánik na začiatku XVIII. storočia

Na vtedajšej mape starého kontinentu by sme iba ťažko našli krajinu, ktorá sa netriasla pred osobitnými splnomocnencami pápežov a biskupov, ktorí dohliadali nielen na boj proti kacírom, bosorkám a čarodejniciam, ale aj na kritické názory vedcov. Rad storočí, v ktorých cirkev mala vždy pravdu, bol jej výklad všetkého čo sa nachádza nad našou hlavou, jednoznačný, nad nami je nebo. Čím vyššie ste sa dostávali do nebeských sfér, tým tam vládli dokonalejšie zákony a žili dokonalejšie bytosti. Peklo naopak, bolo umiestnené do samotného centra Zeme, ako najskazenejšie miesto. Zem je stredom vesmíru a basta! Kto si dovolil tvrdiť hocičo iné, bol považovaný za kacíra.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Znie to neuveriteľne. Viac ako dve storočia potom, ako arabský svet prijal heliocentrickú sústavu a poznal pohyb planét okolo Slnka, na starom kontinente videla cirkev svet takým, ako na obrázku.
Znie to neuveriteľne. Viac ako dve storočia potom, ako arabský svet prijal heliocentrickú sústavu a poznal pohyb planét okolo Slnka, na starom kontinente videla cirkev svet takým, ako na obrázku.  (zdroj: Vlado B. )

V našich európskych končinách, ako prvý formuloval koncepciu heliocentrickej sústavy poľský astronóm Mikuláš Koperník. Poznal však názor cirkvi a vedel, že s teóriou, hlásajúcou obeh Zeme okolo Slnka, len tak ľahko neprerazí. Vydanie svojich spisov dlho odkladal a prvotlač svojej knihy dostal do rúk v roku 1543, až na smrteľnej posteli. Vtedy mu mohli inkvizítori akurát tak fúkať slamkou do zadku. Katolícka cirkev vydala dekrét, ktorým zakázala Koperníkove názory. Kopernikovo tvrdenie, že nie Zem, ale Slnko je stredom sveta, a že Zem obieha okolo Slnka, vyhlásil kardinál Robert Bellarmino za „veľmi nebezpečné stanovisko, ktoré musí pobúriť nielen všetkých scholastických filozofov a teológov, ale je aj urážkou našej svätej viery, lebo odporuje Písmu“. Všetky diela, ktoré obsahovali Koperníkovu náuku, dostali sa v roku 1616 na cirkevný index zakázaných kníh a zostali na ňom až do roku 1833.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pripomeniem ešte talianskeho filozofa Giordana Bruna. V roku 1590 vyhlasuje: „Slnko nie je stredom sveta, ale iba stredom jednej malej časti vesmíru, ktorý je nekonečný. Vesmír nemôže nikdy zaniknúť a Slnko je len nepatrným zrnkom piesku v celom vesmíre, jedna z hviezd, akých sú milióny. Vo vesmíre môžu žiť aj iné rozumné bytosti“ a to bol pre katolícku vieru prisilný čaj. Za šírenie teórie heliocentrizmu a rúhačské myšlienky bol postavený pred inkvizíciu, mučený, 7 rokov väznený v Ríme v Anjelskom hrade a nakoniec, v roku 1600, ako kacír, s jazykom prepichnutým klincom, upálený. Inkvizítori si dali záležať, aby mali pri tejto „ohňovej show“ publikum. Všetci diváci ktorí sa zúčastnili tohoto „divadla“ dostali cirkevné odpustky. „Upáliť neznamená vyvrátiť! Budúce storočie ma pochopí a ocení!“ - takto nejako sa vraj lúčil Giordano Bruno so životom. Mýlil sa, cirkev potrebovala viacej času na otvorenie očí, ako jedno storočie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomeňte si na Galilea Galileiho. Tiež prišiel s novou teóriou o pohybe nebeských telies. Chcel dokázať, že Zem sa točí okolo Slnka. Vyhlásil: „Necítim sa byť viazaným veriť, že ten istý Boh, ktorý nás obdaril zmyslami, rozumom a inteligenciou, by chcel, aby sme ich nevyužili.“  V žalobe na Galileiho tvrdí hlavný žalobca – inkvizítor Bellarmino: „ Zem je veľmi ďaleko od neba a sedíme nehybne v strede sveta“. V roku 1633 sa Galileo vyhol upáleniu iba tým, že urobil zo seba hlupáka. Potom, ako podstúpil mučenie a bol fyzicky i psychicky zlomený, písomne a potom aj ústne, pred inkvizíciou odvolal svoje učenie. Traduje sa, že pri odchode od inkvizítorov zakričal: „a predsa sa točí“. Báchorka, vôbec to nie je pravda, bol by skončil v ohni. Napriek tomu že svoju heliocentrickú teóriu odvolal, bol odsúdený na doživotné domáce väzenie a odriekanie kajúcnych žalmov. Umrel ako zlomený hluchý slepec. Skutočnú morálnu satisfakciu a ospravedlnenie (v ktorom bol zrušený výnos inkvizície proti Galileovi) urobil až pápež Ján Pavol II. v roku 1992, teda po 359 rokoch. Čerešnička na záver, inkvizítor – kardinál Bellarmino, ruky ktorého boli zašpinené krvou tisícok obetí v dobe temna, hlavný žalobca v kauzách Bruno a Galilei, bol ani nie tak dávno predtým (v roku 1923) kanonizovaný a vyhlásený za svätého. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sultán Mirzo Ulugbek a jeho prínos v astronómii.

"Každému pripadajú hviezdy iné. Tomu kto cestuje, ukazujú cestu. Pre niekoho iného sú to iba svetielka na nebi. Pre vedcov je to problém k riešeniu".

No a teraz porovnávajme. Prenesme sa od Galilea Galileiho z Európy do Samarkandu o viac ako dve storočia dozadu. Píše sa rok 1394. Timur Veľký/Tamerlán je na jednej zo svojich dobyvačných výprav. Práve dobýva územie dnešného Azerbajdžanu. Sprevádza ho 17-ročný syn Šáhruch s tehotnou manželkou. V tábore prichádza na svet Timurov vnuk Muchammad-Targaj, ktorý onedlho vstúpi do dejín ako Ulugbek (Veľký kňaz). Dedo Timur, v návale šťastia od narodenia vnuka, vydáva neobvyklý rozkaz - darovať obyvateľom práve dobytého mesta Mardino život a slobodu. Malý Ulugbek sprevádza deda na všetkých ďalších výpravách. Ako 8-ročný, vidí okrem háld mŕtvol aj ruiny mesta Merage (v dnešnom Azerbajdžane) a trosky najväčšieho stredovekého observatória. Ešte nedávno v ňom pracovalo viac ako 100 astronómov. Zostavili katalóg s vyznačením pohybu planét, obiehajúcich okolo Slnka. A nielen to, určili presné geografické koordináty 256-tich najväčších známych miest sveta. Hoci observatórium už bolo dedom Timurom zničené, Ulugbek uvidel, čo z neho ostalo. Na tejto výprave „ochorel“ láskou k hviezdam. V stredoveku deti dospievali skôr a tak Šáhruch ustanovuje v roku 1409 svojho 15-ročného syna Ulugbeka za vládcu Samarkandu a medziriečia, kraja medzi riekami Amudarja a Syrdarja. Od tej doby začína Ulugbek meniť Samarkand na intelektuálne centrum. V roku 1419 dokončuje stavbu observatória, vybaveného obrím mramorovým kvadrantom o polomere 40 metrov. Vytvára tak v tej dobe najväčší sextant na svete. V observatóriu sa Ulugbek obklopuje najlepšími mozgami tej doby. Zamestná viac ako 100 vynikajúcich arabských astronómov a matematikov, riadi ich prácu pri pozorovaní oblohy obrovským prístrojom. Výskum pozorovania oblohy a meraní je rozplánovaný na 20-ročné obdobie. „Ríše sa rozpadnú, náboženstvá pominú ako hmla, len veda žije a je večná“, tvrdil mierumilovný potomok krvavého dobyvateľa. Pri astronomických pozorovaniach a výpočtoch sa team vedcov, ktorých riadi, opiera o poznatky trigonometrie, ktoré štyri storočia pred tým rozpracoval iný slávny rodák z Chórezmu, „otec geodézie“, Al-Birúní.

Na návštevu Ulugbekovho observatória v Samarkande som sa dávno tešil. Pred vstupom do komplexu observatória a múzea nás víta socha tohoto veľkého vedca, ktorý ako "zlý sultán" prišiel o hlavu.
Na návštevu Ulugbekovho observatória v Samarkande som sa dávno tešil. Pred vstupom do komplexu observatória a múzea nás víta socha tohoto veľkého vedca, ktorý ako "zlý sultán" prišiel o hlavu.  (zdroj: Vlado B.)
Takto nejako, ako znázorňuje model vystavený v múzeu, vyzeralo Ulugbekovo observatórium. Všimnite si kruhový otvor pod strechou observatória, bol súčasťou Ulugbekovho sextantu.
Takto nejako, ako znázorňuje model vystavený v múzeu, vyzeralo Ulugbekovo observatórium. Všimnite si kruhový otvor pod strechou observatória, bol súčasťou Ulugbekovho sextantu.  (zdroj: Vlado B.)
Budova observatória obklopovala mramorový kvadrant o polomere 40,2 metra, pomocou ktorého sa dala vypočítať výška hviezd nad obzorom s chybou nepresiahajúcou niekoľko uhlových sekúnd.
Budova observatória obklopovala mramorový kvadrant o polomere 40,2 metra, pomocou ktorého sa dala vypočítať výška hviezd nad obzorom s chybou nepresiahajúcou niekoľko uhlových sekúnd.  (zdroj: Vlado B.)
Z obrieho sextantu sa zachovala iba časť, ktorá bola postavená pod úrovňou terénu.
Z obrieho sextantu sa zachovala iba časť, ktorá bola postavená pod úrovňou terénu. (zdroj: Vlado B.)
Z obrieho kvadrantu/sextantu sa zachovala iba podzemná časť, pôvodne obložená mramorom. K stavbe sextantu sa Ulugbek nechal inšpirovať observatóriom v Maragu, ktorý 150 rokov pred tým postavil Džingischánov vnuk.
Z obrieho kvadrantu/sextantu sa zachovala iba podzemná časť, pôvodne obložená mramorom. K stavbe sextantu sa Ulugbek nechal inšpirovať observatóriom v Maragu, ktorý 150 rokov pred tým postavil Džingischánov vnuk.  (zdroj: Vlado B.)

 V roku 1437 dokončuje Ulugbek merania a zostavuje najdôležitejšiu knihu „Zidž“. Obsahuje zborník astronomických a trigonometrických tabuliek. Určuje presnú polohu planét obiehajúcich okolo Slnka a polohu ďalších 1018 hviezd. V presnosti ju po tri storočia nikto neprekoná. Vypočítava dĺžku astronomického roku, teda dobu medzi dvoma prechodmi Slnka jarným bodom. Dnes vieme, že je to 365 dní, 5 hodín, 48 minút a o niečo menej ako 45 sekúnd. Neuveriteľné, Ulugbek sa pred 580 rokmi zmýlil iba o 58 sekúnd. A pritom všetky jeho merania boli vykonané iba očami, bez optických prístrojov. Veď prvý hvezdársky ďalekohľad bol patentovaný až v 1608 roku (Galileo už mal ďalekohľad k dispozícii). Ulugbek tiež vypočítal s presnosťou 16 desatinných miest dôležitú astronomickú konštantu, ktorou je sínus uhlu o veľkosti jedného stupňa. 

Toto všetko sa v 15. storočí bralo v perzskom a arabskom svete za samozrejmosť a nikto za heliocentrizmus nebol upálený tak, ako tomu bolo v Európe, takmer o dve storočia neskôr.

Observatórium Ulugbeka uchováva astronomické tabuľky, vypracované skupinou vedcov, vedených Ulugbekom a ďalšie pomôcky, používané v 14. a 15. storočí pri astronomických pozorovaniach.
Observatórium Ulugbeka uchováva astronomické tabuľky, vypracované skupinou vedcov, vedených Ulugbekom a ďalšie pomôcky, používané v 14. a 15. storočí pri astronomických pozorovaniach. (zdroj: Vlado B.)
Vitríny s exponátmi v múzeu Ulugbeka.
Vitríny s exponátmi v múzeu Ulugbeka. (zdroj: Vlado B.)
Záujem o návštevu Ulugbekovho observatória je veľký.
Záujem o návštevu Ulugbekovho observatória je veľký.  (zdroj: Vlado B.)

No ani v Strednej Ázii to nemali vždy vedci na ružiach ustlané. Po smrti sultána Šáhrucha v 1447 roku sa jeho syn Ulugbek stáva sultánom. Má riadiť nielen Samarkand, ale celú ríšu. No namiesto vládnutia, venuje sa vede natoľko, že zanedbáva nielen povinnosti vládcu, ale aj náboženské povinnosti, predpísané koránom. Ulugbeg vynecháva dokonca aj povinné piatkové modlitby. V islamskom svete je to niečo neodpustiteľné. Silne si znepriateľuje nielen svoje blízke okolie, ale hlavne ortodoxné islamské duchovenstvo. Využíva to 19-ročný syn Ulugbeka, Abd al-Latif. Túži po moci a tak organizuje prevrat. Ulugbek mu odovzdáva moc a pristupuje na podmienku, že sa z hriechov proti koránu vykúpi púťou do Mekky. Syn si chce byť istý svojou pozíciou sultána a tak zorganizuje prepad karavány smerujúcej do Mekky a Ulugbek prichádza v roku 1449, ako 55-ročný, o svoju múdru hlavu. A to doslova, odsekli mu ju mečom. Umiera práve v roku vydania jeho slávneho katalógu „Zidž“. V rodinnej hrobke Gur-i-Amir v Samarkande, ktorú sám vybudoval, pochovali Ulugbeka v tichosti, iba v šatách, v ktorých cestoval. Na jeho hrobke sa neuvádza titul sultán, ktorý mu patril. Označujú ho iba „Šachidom“. V islame je to veriaci, ktorý prijal mučenícku smrť. No ani otcovrah Abd al-Latif nemal súdené umrieť na starobu v posteli. Otca prežil iba o 6 mesiacov. Zo sveta zišiel rukou bývalého osobného strážcu Ulugbeka. Aj v arabskom svete platilo: „oko za oko, zub za zub“.

Poznáme už históriu o tom, ako otvorili dva dni pred napadnutím Sovietskeho zväzu Nemeckom v Samarkande truhlu Timura Veľkého a aké to malo následky. Dva dni pred tým, antropológovia otvorili truhlu Ulugbeka. Potvrdili, že jeho hlava leží vedľa trupu, siedmy stavec chrbtice bol Ulugbekovi preseknutý mečom ostrým ako britva.

Európskym astronómom sa Ulugbekov katalóg „Zidž“ stal známym až po dlhých 200 rokoch, do latinčiny ho preložili v 1648 roku, v 1665 roku bol vydaný v Oxforde. Dokonca aj po 400 rokoch mal „Zidž“ čo povedať astronómom, v 1843 roku bol vydaný v Londýne a v 1853 roku v Paríži. Potvrdili sa tak Ulugbekove slová, „veda žije a je večná“. 

Po smrti Ulugbeka pracovalo jeho observatórium ešte 20 rokov. No postupne bolo opustené a rozobrané. Do dnešnej doby sa zachovala iba tá časť sextantu, ktorá bola skrytá pod úrovňou terénu. Doteraz sa vedú spory o tom, ako observatórium vyzeralo. Predsa len, okrem ruín observatória, po Ulugbekovi niečo zostalo. Bola po ňom pomenovaná planétka Ulugbek a od roku 1830 nesie jeden z mesačných kráterov, objavených nemeckým astronómom, meno Ulugh Beigh.

Ďalší velikáni vedy, ktorí sa na území bývalej Chorézmskej ríše, po ktorej ako turisti chodíme, narodili a tvorili.

Túlať sa po Uzbekistane, navštíviť Samarkand, Bucharu, Chivu a územie voľakedajšej Chorézmskej ríše rozprestierajúcej sa kedysi na tomto území a nespomenúť velikánov vedy, ktorí sa na tomto území narodili a tvorili tu, to by bolo neúctivé.

Po jednom z nich, Muhammad Abú ar Rajhán al-Birúni (973 - 1048), je pomenované mesto Biruni, ktoré sa považuje za jeho rodisko. Cez mesto Biruni sme prechádzali niekoľkokrát pri našich cestách z Chivy za chórezmskymi púštnymi pevnosťami (o tom v ďalších blogoch). V Európe poznáme Birúniho pod menom Aliboron. Bol sirotou a napriek tomu vyštudoval arabské islamské právo. Zaoberal sa astrológiou, astronómiou, filozofiou, lekárstvom, matematikou a kartografiou. Je považovaný za "otca geodézie". Poznal všetky hlavné trigonometrické funkcie a vytvoril ich presné tabuľky. Bol presvedčený o tom, že Zem rotuje okolo svojej osi a obieha okolo Slnka. Vypočítal na svoju dobu veľmi presné rozmery Zeme.

Tak ako je to znázornené na obrázku, Biruni vychádzal pri výpočte rozmerov Zeme z dohľadnosti pozorovateľa, ktorý pozoruje horizont pri rôznych výškach svojho stanoviska.
Tak ako je to znázornené na obrázku, Biruni vychádzal pri výpočte rozmerov Zeme z dohľadnosti pozorovateľa, ktorý pozoruje horizont pri rôznych výškach svojho stanoviska. (zdroj: Vlado B.)

Dnes vieme, že polomer Zeme na rovníku je 6371 km a obvod zemského rovníka je 40 030 kilometrov. Birúni sa v roku 1030 pomýlil iba o pár percent. Úžasné. Asi by sme si mali zapamätať jednu zo základných Birúniho poučiek: "Za všetkým hľadaj trojuholník", (nemyslí sa tým manželský).

Okrem toho, že vypočítal rozmery Zeme, bol presvedčený, že Zem rotuje okolo svojej osi a obieha okolo Slnka. Vedel tiež, že svetlo sa šíri rýchlejšie, ako zvuk. Venoval sa botanike a farmakológii.

Pamätník postavený svojmu slávnemu rodákovi vedcovi Birúnimu v meste Biruni. Mesto Biruni je asi 15 km od Chivy.
Pamätník postavený svojmu slávnemu rodákovi vedcovi Birúnimu v meste Biruni. Mesto Biruni je asi 15 km od Chivy. (zdroj: Vlado B.)
Pamätná doska vedcovi Birúnimu v pamätníku.
Pamätná doska vedcovi Birúnimu v pamätníku. (zdroj: Vlado B.)
V múzeu v meste Chiva, ktoré sme navštívili, je jedným z exponátov rukopis práce Birúniho, zaoberajúci sa astronómiou.
V múzeu v meste Chiva, ktoré sme navštívili, je jedným z exponátov rukopis práce Birúniho, zaoberajúci sa astronómiou. (zdroj: Vlado B.)

Spisy Biruniho boli o dve storočia preložené do latinčiny a rozšírili sa po celej Európe. Do európskeho vedeckého povedomia vstúpil Biruni pod svojim latinizovaným menom Aliboron. Jeho knihy o astronómii sa však stretli v Európe s odporom cirkevných autorít, predovšetkým Svätej inkvizície, majúcej patent na rozum a dostali sa na index.

Muhammad ibn Músá Al-Chvárizmí (780 - 850) - Ďalším skvelým vedcom, rodákom pochádzajúcim z Chórezmu je "otec algebry" - Chvárizmí.

Zapíšte číslo 188 v rímskom tvare. Tí zdatnejší vedia, že má tvar CLXXXVIII. Nepochybne, arabský tvar čísiel ktoré používame je oveľa jednoduchší. Správne by sme mali hovoriť o indo-arabskom tvare. Lebo systém číslic od nuly po deväť, ktoré sa používajú v modernom svete, bol vyvinutý v Indii. Západný svet však číslice prevzal od stredovekých učencov, ktorí písali v arabčine. Najpoprednejším z týchto stredovekých učencov bol Muhammad ibn Músá Al-Chvárizmí, známy aj ako Al-Chórezmí. Narodil sa pravdepodobne okolo roku 780 n. l. v Chórezmskej ríši, pravdepodobne v Chive. Al-Chvárizmího mnohí považujú za velikána arabskej matematiky. Je považovaný za "otca algebry". Čím si vyslúžil takéto uznanie? Okrem toho, že Al-Chvárizmí opísal, aké praktické je používanie desiatkovej sústavy, vysvetlil a spopularizoval metódu riešenia matematických úloh. Túto metódu opísal v knihe Al-kitáb al-muchtasar fí hisáb al-džabr wa-l-mukábala (Kniha o pripočítavaní a porovnávaní). Slovo al-džabr sa stalo podkladom pre termín algebra. Al-Chvárizmího „al džebr“ neznamená nič iného, ako prevádzanie odpočítavaných výrazov z jednej strany rovnice na druhú stranu, aby boli tieto výrazy pripočítané.

O algebru sa opiera každá vedná disciplína, Al-Chvárizmí dal algebre meno, je teda otcom algebry. Do matematiky priniesol okrem iného aj výpočty s neznámou „x“ a riešenie kvadratických rovníc.

O Chvárizmím a jeho prínose do algebry nám vykladal pred päťdesiatimi piatimi rokmi profesor Vrábel na levickom gymnáziu. Vtedy mi Chvárizmí bol tak vzdialený a ukradnutý, ako nejaký beduín v púšti. Trvalo pol storočia aby mi v Chive došlo, akým lumenom bol Chvárizmí na svoju dobu.

Abú Alí Husain ibn Abdallah ibn Síná - Avicenna (980 - 1037) je ďalším rodákom z Chorézmskej ríše. S týmto menom sa stretli všetci lekári. Slávne sú jeho citáty a myšlienky, zopár ich vyberiem:

  • „Jednou rukou pacient už lekárovi nezatlieska“ – Avicenna

  • „Múdrosť je cesta, ktorou ľudská duša ide za svojou dokonalosťou.“ – Avicenna

  • „Človek je smrteľná substancia, vyjadrujúca myšlienky rečou.“ - Avicenna

Prírodovedec, filozof a osobný lekár bagdadských chalifov Abú Alí Husain ibn Abdallah ibn Síná vstúpil do dejín pod latinskou verziou svojho mena – Avicenna. Bol jedným z prvých encyklopedistov v dejinách. Zanechal po sebe okolo stovky kníh, z nich štrnásť pojednáva o lekárstve. Vo svojich dielach zahŕňal nielen lekárske postupy, ale i filozofické náhľady a poznatky, z ktorých čerpali aj súveké európske vedecké kapacity a dodnes ho radia k velikánom svetového formátu. Narodil sa v roku 980 v Afšane pri Buchare a podľa svojho vlastného životopisu, už ako desaťročný vedel naspamäť celý korán a radu ďalších kníh. Ako 16-ročný, ukončil štúdium dobových prírodných vied a metafyziky. Komentoval to slovami: „Medicína je ľahká veda, ako 16-ročný som sa naučil všetko“. Vtedy sa zrejme rozhodol, že medicína by nemala byť len teoretickou vedou, ale mala by sa aj prakticky vykonávať. Pritom v Európe, ešte aj za čias Leonarda da Vinciho, lekárstvo sa považovalo za akademickú disciplínu, ktorá sa neobťažovala problémami skutočne chorých. Tí boli zväčša odkázaní na pomoc rôznych „liečiteľov“. Avicennova snaha sa však zapáčila sultánovi – údajne vyliečil jeho chorého syna – a talentovaný, len osemnásťročný mladý muž sa stal jeho osobným lekárom. Tým získal prístup k sultánovej knižnici, kde sa dostal k dielam Platóna a Aristotela. Vychádzajúc z ich myšlienok, napísal Knihu uzdravenia.

Ako 20-ročný, začal pracovať na kľúčovom diele, päťzväzkovom Kánone liečebnej vedy. V prvých dvoch dieloch sa Avicenna zaoberal anatómiou, fyziológiou a farmakológiou, v treťom písal všeobecne o chorobách, vo štvrtom sa venuje špeciálne horúčke a v piatom - liečebným prostriedkom. V tomto najslávnejšom diele ktoré vzniklo okolo roku 1030 uviedol, že tuberkulóza je nákazlivá, že choroby sa dokážu prenášať vodou, vzduchom a pôdou, že emócie vplývajú na fyzické zdravie a že nervy prenášajú bolesť a impulzy na sťahovanie svalov. Opísal v ňom asi 760 farmaceutických preparátov — ich vlastnosti, účinky a indikácie — a uviedol zásady testovania nových liekov. Päťzväzkový Kánon liečebnej vedy, preložený do latinčiny, stal sa na viac ako päť storočí kódexom serióznej medicíny. Prakticky až do roku 1800 sa o Kánon, medzičasom vydaný až 36 krát, opierala výučba medicíny na všetkých európskych univerzitách.

Avicenna v Kánone odporúčal piť iba prevarenú vodu. Len málokto vie, že sám Avicenna prevarenú vodu nikdy nepil. Dočítal som sa o ňom aj to, že enormné vypätie pri študovaní a písaní kompenzoval pitím červeného vína. Osobne považujem za škodu, že jedno zo svojich diel nevenoval Avicenna opisu blahodarných účinkov červeného vína na ľudský organizmus. Možno že potom by dnes mali všetci lekári na vhodnosť tohoto lieku rovnako pozitívny názor.

Tri stále platné myšlienky Avicennu:

  • Hlúpe myšlienky a pocity môžu byť zhubné pre človeka;

  • V malých množstvách alkohol ochraňuje pred chorobami;

  • Keď priradíme Indovi povahu Slovana, tak Ind ochorie, by možno aj zomrie. To isté sa stane Slovanovi, keď mu priradíme povahu Inda.

Na záver, po všetkých tých vynikajúcich vedcoch a matematikoch, myšlienka Alberta Einsteina: "Na to, aby ste odovzdali daňové priznanie musíte byť filozofom, pre matematika je to príliš ťažké".

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu