reklama

Uzbekistan - Stratený Chórezm - záhady grandióznych stavieb v púšti

Byť v Chive, a nevidieť ruiny kedysi slávnych pevností Chórezmskej ríše, to by bolo niečo tak neodpustiteľné, ako navštíviť Káhiru a nezájsť k pyramídam v Gíze.... alebo o tom, ako sme našli arabské mince.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

V mojom profile píšem, že som v detstve chcel byť archeológom. Spolužiaci z gymnázia v Leviciach môžu dosvedčiť, že som často na hodinách dejepisu zrušil obávané skúšanie tým, že som položil na stôl profesorovi zaujímavé čriepky „Maďarovskej kultúry“, mal som ich doma plné vrece. Zaujal som nimi prísneho dejepisára, no a bolo po skúšaní. Vo Wikipedii sa dočítate, že Maďarovská kultúra bola kultúrou starej doby bronzovej (pred 1450 pred Kr.) na juhozápadnom Slovensku. Pomenovaná je podľa náleziska Maďarovce (dnes Santovka). No a ja som sa 7 kilometrov od Maďaroviec narodil. Píšem to preto aby som vysvetlil, prečo som sa z pohľadu mnohých dosť nepochopiteľne tešil na ruiny chórezmskych pevností viac, ako napríklad na skvele rekonštruované medresy a mešity zo stredoveku v Samarkande či Buchare. Akosi som v kostiach cítil, že si odtiaľ niečo zaujímavé prinesieme.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Žijeme v nádhernom svete, ktorý je plný krásy, pôvabu a dobrodružstva. Tých dobrodružstiev, ktoré môžeme prežiť, je bez konca, pokiaľ ich hľadáme s otvorenými očami“

Nadišiel deň „D“ a my vyrážame s miestnym znalcom z Chivy na 150 kilometrový okruh za ruinami kedysi slávnych pevností. Chlapisko ako hora sa volá Sanžarbek a je bývalým boxerom. V mojom ponímaní, čaká nás doteraz najväčšie uzbecké dobrodružstvo. Návšteva „kedysi slávnych pevností“ znamená, že boli slávne pred 2000 rokmi. Deň „D“ zahŕňa v sebe naše dvojdňové putovanie, zajtra bude naša „štreka“ dlhá takmer 500 kilometrov.

Niečo o Chórezmskej ríši - Zatiaľ čo v Samarkande, Šachrisabz a Buchare sme sa stretli pri pamiatkach s históriou po 14. storočí, výjazdmi za históriou z mesta Chiva načrieme do dejín o hodne starších. Pomyselný lietajúci koberec nás prenáša do chórezmskej oázy s pamiatkami, ktorých korene siahajú do obdobia ďaleko pred narodením Krista.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzi historikmi sa Chórezm často nazýva aj Stredoázijským Egyptom. Analógia medzi nimi je absolútne porovnateľná. Tak ako civilizácia faraónov v Egypte, aj kultúra chórezmu sa zrodila v delte životodarnej rieky. Bez vody to skrátka nejde. Uprostred dvoch púští Karakum a Kyzylkum, iba na brehoch Amudarji, rovnako ako na brehoch Nílu bolo možné rozvíjať poľnohospodárstvo a ako tak usadlý spôsob života. Rieka poskytla vo svojej delte priestor pre život prvým osídleniam minimálne už v 4. tisícročí pred Kr. 

Chórezmska ríša sa začína formovať v delte rieky Amudarja v 9.-8. storočí pred Kr. Vykopané sú prvé zavlažovacie kanály zlepšujúce podmienky pre život a v zelenej oáze sa jedno za druhým, usádzajú kočovnícke plemená. Názov Chórezm sa vykladá ako „krajina slnka“. Pôvodným Chórezmom sa nazýva oblasť, začínajúca pri Aralskom jazere a tiahnúca sa medzi púšťami Karakum a Kyzylkum, pozdĺž údolia rieky Amudarja. Dĺžka tohoto „stredoázijského Nílu“ je 1 415 kilometrov. Pramení v pohorí Pamír, tečie cez územie Afganistanu, Tadžikistanu a Uzbekistanu. Ešte nedávno sa vlievala do veľkého Aralského jazera, ktoré nazývali aj Aralským morom. Megalomanské plány okolo pestovania bavlny spôsobili ekologickú katastrofu a tak sa dnes Amudarja stráca v púšti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No ale vráťme sa do čias dávno minulých. Je dokázané, že už v 6. storočí pred n.l. Chórezm nebol iba nejakým bezmenným územím. Mal vládnúcich panovníkov, ktorí riadili organizovanú ríšu, mal svoju silnú armádu. Keď v roku 329 pred Kr. vtrhol Alexander Macedónsky do Strednej Ázii a rozmetal na franforce impérium Achaemenidov, Chórezm bol v tej dobe už natoľko mocným a vplyvným, že sa veľký vodca rozhodol neísť s ním do konfrontácie.

V dobe 2.-1. storočia pred Kr. ríša urobila veľký skok v rozvoji. Na území Chórezmu vznikli mnohopočetné pevnosti (ruiny ktorých chceme vidieť), začali sa raziť vlastné mince so zobrazením panovníkov a čo je veľmi dôležité a zaujímavé, bolo zavedené odpočítavanie rokov podľa vlastného, chórezmského letopočtu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od pradávna tu žili Chórezmčania, hovoriaci iránskym jazykom - chórezmčinou. Dosiahnuť Chórezmskej oázy nebolo pre cestovateľov či dobyvateľov nikdy jednoduché. Buď museli prekonať týždňovú púť cez púšte Karakum či Kyzylkum, alebo dostať sa sem zo severovýchodu, cez drsnú Usčutskú planinu. Oáza pozostávajúca z miest a dedín roztiahnutých po brehu rieky Amudarja bola svetom, ktorý si žil podľa vlastných zákonitostí. Na prelome letopočtu tu žili Skýti. Vtedy sa objavil král Siavuš, ktorý sem prišiel z Perzie a oženil sa s jednou z miestnych princezien. Jeho dynastia vládla takmer tisíc rokov a priviedla Chórezm k rozkvetu. Len bohatý štát si totiž mohol dovoliť udržiavať hustú sieť zavlažovacích kanálov a pravidelne ich čistiť. Veď voda z Amudarje obsahovala vždy veľa kalu a piesku. V Chórezme sa rozvíjali remeslá, prekvitala hlavne výroba kobercov a kovotepectvo.

No hocijako sa dynastia Afrigidov spravujúca ríšu snažila opevniť ju budovaním pevností, odolať agresívnym susedom sa nepodarilo. V roku 712 veľkú časť Chórezmu obsadili Arabi. Krutý vojvodca Kutejba ibn Muslim pobil ohromný počet chórezmčanov. Zvlášť kruto, ako píšu kroniky, likvidoval gramotných ľudí a kňazov. Všetci, ktorí ovládali písmo a hlásili sa k zoroastrizmu, boli usmrtení. Dôsledky prenasledovania vzdelancov boli tak silné, že takmer jeden a pol storočia ľudia zo strachu utajovali svoju gramotnosť.

Preskočme ďalších päť storočí, počas ktorých sa podarilo opäť zjednotiť územie Chórezmu. K najväčšiemu rozkvetu dochádza na konci 12. storočia, keď titul chórezmšacha prijíma Ala ad-Din Tekeš. Jeho nástup k moci je sprevádzaný sériou vrážd príbuzenstva. Ako sa u nás hovorí, „istota je guľomet“. Veď čo keď aj bratia zatúžia po moci. Tekeš rýchlo vybudoval silnú armádu a riadil sa princípom: „najlepšia obrana je útok“. Obsadil územie Iránu a východného Iraku. V jeho šľapajách dobyvateľa uspešne pokračoval syn Ala ad-Din Muhammed II. Po roku 1212 pripojil výbojmi k Chórezmskej ríši územia Seldžuckej i Karakitánskej ríše. Chórezm bol na vrchole. Jeho sláva a rozkvet však netrvala dlho. V roku 1215 vládca Mongolov Džingischán poslal do Chórezmu prvé posolstvo. Snažil sa dohodnúť s Chórezmom obchodnú spoluprácu tak, aby aj on mohol využívať obchodnú trasu po Hodvábnej ceste. Medzi susedmi bola dosiahnutá dohoda o obchodnej spolupráci susedných ríš. No Muhammed žil v presvedčení, že Chórezm je mocnejší, že nad jeho armádu nikto nemá a hľadal zámienku, ako by mohol rozšíriť územie aj o Džingischánovu dŕžavu. Skrátka, chórezmšach Tekeš sa "nevmestil do kože". Prepadnutím karavány vyslanej Džingischánom, zámerne vyprovokoval vojnu s Mongolmi. Tým si podpísal rozsudok, bol to začiatok rýchleho konca. Hordy Džingischána prekračujú hranice Chórezmu na jeseň v 1219 roku. Nasleduje vyhladzovacia vojna, v ktorej je v priebehu dvoch rokov Chórezm prakticky zrovnaný so zemou a obyvateľstvo takmer do nohy vyvraždené.

Mapka Chórezmskej ríše pred vpádom Džingischána.
Mapka Chórezmskej ríše pred vpádom Džingischána. (zdroj: Vlado B.)

Chórezm sa po vyplienení Džingischánom nestačí ani spamätať, keď ho v roku 1388 čaká ďalšia, aj keď predsa len o niečo menej krvavá invázia rozpínajúceho sa suseda. Chórezm vyplieni armáda Timura Veľkého (Tamerlana). 

Zničenie zavlažovacích kanálov a exodus obyvateľstva premieňa túto kedysi úrodnú krajinu v nehostinnú púšť. Z nájazdov dobyvateľov sa Chórezm spamätáva až v 17. storočí, kedy sa pod vládou uzbeckých chánov stáva hlavnou metropolou, namiesto tradičného Kunya-Urgench, mesto Chiva. Vzniká Chivský chanát. Ale to je už história, o ktorej vieme v spojitosti s Chivou.

Ak by niekto plánoval cestovať v našich stopách, archeologické pamiatky uvádzam v poradí, v akom sme ich pri našej okružnej ceste navštívili.

Pevnosť Guldursun - Kedysi veľká pohraničná pevnosť Guldursun bola vybudovaná v 4.-3. storočí pred Kr. Dodnes sa dobre zachovali hlinené múry opevnenia s baštami, ohraničujúce priestor 350 x 230 metrov, na ktorom sa rozkladalo mesto. Pri archeologickom výskume sa tu našlo množstvo bronzových ozdôb, antickej a stredovekej keramiky, ako aj mincí z tých dôb. Dnes už je ťažko predstaviťsi, ako prebiehal život v meste za hradbami Guldursunu. Vraj bol kedysi Guldursun veľmi krásnym mestom, nazývali ho „Váza ruží“. No smutný príbeh spôsobil zmenu názvu mesta, z Vázy ruží sa stal Guldursun. Prečo sa tak stalo?

K pevnosti sa viaže smutná legenda. Vládol jej starý padišah, ktorý mal krásnu dcéru, Guldursun. No prišla bieda, do oblasti vtrhli hordy púštnych Kalmykov, zanechávajúcich za sebou spúšť. Dobyť útokom opevnené mesto sa im nepodarilo, preto ho obkľúčili a snažili sa mesto vyhladovať. Prešli dni a mesiace, všetky zásoba jedla sa minuli, nastúpil hlad. Padišah zvolal poradu a jeden z vezírov predložil chytrý plán. Posledného býka ktorý im z kedysi veľkého stáda zostal treba nakŕmiť posledným zrnom z padišahových skladov a vypustiť z opevneného mesta. Veď keď takto dosýta kŕmia obrancovia svoje stádo, iste majú zásob nad hlavu. A tak sa stalo. Kalmyci, v radoch ktorých tiež zúril hlad býka chytili, zaklali a keď zistili, že má žalúdok nabitý zrnom, stratili nádej na dobytie mesta. Rozhodli sa zrušiť obkľúčenie a odísť s dlhým nosom. Fígeľ by bol vyšiel a všetko by sa bolo pre obrancov šťastne skončilo, keby nebolo vierolomnej Guldursun. Tajne sa zaľúbila do náčelníka Kalmykov a nechcela, aby od pevnosti odišiel. Poslala mu list v ktorom ho prosila neodchádzať, pretože pre hlad zúriaci v meste, skoro zvíťazia. Kalmyci zostali a naozaj, mesto padlo. Keď priviedli k náčelníkovi Kalmykov Guldursan, pozrel na ňu a povedal: „Keď ona odovzdala vrahom svojho otca a svoj národ vrhla do nešťastia, čo bude očakávať mňa, keď iný muž získa jej srdce? Priviažte Guldursan k chvostom divokých žrebcov, aby už nikdy nemohla niekoho podviesť“. Strašnou smrťou zišla z tohoto sveta Guldursun a pevnosť sa odvtedy nazýva jej menom.

Pohraničná pevnosť Guldursun bola vybudovaná v 4.-3. storočí pred Kr.
Pohraničná pevnosť Guldursun bola vybudovaná v 4.-3. storočí pred Kr. (zdroj: Vlado B.)
Pevnosť Guldursun bola vlastne opevneným mestom. Jej hradby chránili priestor 350 x 230 metrov, na ktorom sa rozkladalo mesto.
Pevnosť Guldursun bola vlastne opevneným mestom. Jej hradby chránili priestor 350 x 230 metrov, na ktorom sa rozkladalo mesto. (zdroj: Vlado B.)
Z pevnosti Guldursun sa dodnes zachovali múry opevnenia s baštami, ktoré pred viac ako 2000 rokmi chránili prosperujúce mesto.
Z pevnosti Guldursun sa dodnes zachovali múry opevnenia s baštami, ktoré pred viac ako 2000 rokmi chránili prosperujúce mesto.  (zdroj: Vlado B.)

Hradisko Koy-Krylgan-kala - (pevnosť uhynutých baranov) je najzaujímavejším, najtajomnejším a najstarším pamätníkom epochy rozkvetu Chórezmu. Je jednou z nemnohých, úplne archeológmi odkrytých pamiatok. Koy-Krylgan-kala sa nachádza medzi dunami púšte Kyzylkum, približne 30 kilometrov na juhovýchod od ruín kedysi hlavného mesta starého Chórezmu – Toprak–kala. Piesky Kyzylkumskej púšte a odľahlosť hradiska nedovoľovali dlhú dobu expedíciám archeológov na autách, so strojmi potrebnými k výskumu, prebiť sa k podivuhodným rozvalinám, o ktorých s úctou hovorili miestni ľudia. Náradie prvej expedície archeológov v 1950 roku muselo byť vyložené pri hradisku z lietadla.

Archeológmi je potvrdené, že hradisko Koy-Krylgan-kala bolo postavené pred 2 500 rokmi, okolo 4. storočia pred Kr. Centrálnym objektom je citadela kruhového pôdorysu. Využívala sa ako hrobka chórezmskych vládcov a zoroastrijský chrám. Nálezy archeologických vykopávok dokazujú, že hradisko bolo chrámom a cintorínom, na ktorom sa ukladali ossuárii (hlinené urny s kosťami mŕtvych), vykonávali astronomické pozorovania a rituálne obrady. Treba pripomenúť, že v tej dobe na území Chórezmu panoval zoroastrizmus. Preto aj v dobách úpadku, keď v pevnosti zostávali iba remeselníci a prostí obyvatelia, toto miesto naďalej žilo a využívalo sa na náboženské účely.

V 2. storočí pred Kr. bolo hradisko rozrušené nájazdmi Sakov - iránojazyčných kočovných kmeňov. Druhý rozvoj hradiska nastal v 3.-4. storočí n.l. V strede hradiska stála pôvodne dvojpodlažná, 8-metrov vysoká, veži podobná citadela. Jej priemer bol 44 metrov. Osem miestností na prízemí bolo určených na religiózne ceremónie. Boli rozdelené do dvoch priestorov, do dvoch chrámov, so samostatnými vchodmi. V jednom priestore bol zoroastrijský chrám, v ktorom sa klaňalo bohyni vody Anachite, druhý zase patril bohu slnka - Sijavušovi. Nad nimi, na poschodí, skladovalo sa chrámové náradie a urny s pozostatkami významných vodcov. Bol to tiež priestor pre pohyb a odpočinok obrancov. Centrálna citadela mala svoj samostatný systém obrany. Okolo nej bola vybudovaná hlboká vodná priekopa a na obvodovom múre poschodia boli strieľne. Vo vzdialenosti 14 metrov od priekopy stoja obvodové steny pevnosti. Priestranstvo medzi centrálnou budovou a hradbami bolo zastavané obytnými miestnosťami. Boli tu tiež komory, v ktorých sa skladovali zásoby zrna. Vonkajší priemer celého kruhového komplexu s dobre vybudovaným obranným systémom je okolo 90 metrov.

Predpokladá sa, že tento objekt sa využíval aj na astronomické pozorovania. Dôkazom je zachované „astronomické okno“. Napovedajú tomu aj osi symetrii stavby a ich súlad s astronomickými azimutmi. Smerovanie „astronomických okien“ napovedá, že sa tu uskutočňovali hlavne pozorovania Slnka.

Bronzové hroty šípov a ďalšie artefakty nájdené na hradisku (sošky z alabastra a terrakotu, keramické urny s kosťami ľudí, kamenné pečate, fragmenty nástenných fresiek a písomné dokumenty), boli použité na určenie veku hradiska. Archeológovia vyjasnili, že práve Koy-Krylgan-kala je najstarším zo všetkých, doteraz objavených pamätníkov starého Chórezmu.

Hradisko Koy.Krylgan-kala je hodnotené archeológmi ako najzaujímavejší, najtajomnejší a najstarší pamätník epochy rozkvetu Chórezmu. Bolo postavené pred 2500 rokmi.
Hradisko Koy.Krylgan-kala je hodnotené archeológmi ako najzaujímavejší, najtajomnejší a najstarší pamätník epochy rozkvetu Chórezmu. Bolo postavené pred 2500 rokmi.  (zdroj: Vlado B.)
Ruiny pevnosti Koy-Krylgyn-kala sa po ukončení archeologického prieskumu v roku 1958 zakonzervovali a skryli pod hrubú vrstvu piesku.
Ruiny pevnosti Koy-Krylgyn-kala sa po ukončení archeologického prieskumu v roku 1958 zakonzervovali a skryli pod hrubú vrstvu piesku.  (zdroj: Vlado B.)
Ruiny Koy-Krylgan-kala.  Vidíme ruiny pôvodne dvojpodlažnej, 8 metrov vysokej veže s kruhovým pôdorysom, o priemere 44 m. Bola samostatne chránená vodnou priekopou. Vo vzdialenosti 14 m od vodnej priekopy chrániacej vežu, stáli obvodové múry pevnosti.
Ruiny Koy-Krylgan-kala. Vidíme ruiny pôvodne dvojpodlažnej, 8 metrov vysokej veže s kruhovým pôdorysom, o priemere 44 m. Bola samostatne chránená vodnou priekopou. Vo vzdialenosti 14 m od vodnej priekopy chrániacej vežu, stáli obvodové múry pevnosti.  (zdroj: Vlado B.)
Detail z múru opevnenia pevnosti Koy-Krylgan-kala.
Detail z múru opevnenia pevnosti Koy-Krylgan-kala. (zdroj: Vlado B.)

Sandžarbek, náš sprievodca po hradiskách a šofér zároveň, vidiac, že sa všade prehrabávame v piesku v snahe nájsť niečo zaujímavé, nasmeroval naše auto na Kyrk-Kyz-kalu. Vraj je tam nekonečne veľa starých keramických črepov. A mal pravdu, srdcia nám zaplesali. Celá planina vo vnútri hradiska je husto pokrytá tmavočervenými a čiernymi čriepkami. Na niektorých vidno ornamenty, alebo zreteľne sa rysujúce ušká nádob. Archeologická krása, aj keď hodne zdevastovaná. Presne v takých hŕbach črepov Maďarovskej kultúry som sa prehrabával pred 60-timi rokmi, keď sa pri kúpalisku v Santovke budovala chatová osada.

Kyrk-Kyz-kala je staré hradisko, pochádzajúce z 1.- 2. storočia našej éry. Pozostatky pevnosti boli nájdené v 1938 roku archeologickou expedíciou 30 km od mesta Biruni. Pevnosť bola začlenená do sústavy hradísk, úlohou ktorých bolo chrániť Chórezm pred útokmi kočovných kmeňov zo severovýchodnej strany. Pevnosť sa tiež využívala ako veľké obchodné centrum na Hodvábnej ceste.

Názov Kyrk-Kyz-kala znamená "Pevnosť 40 diev". Ktože boli tieto dievčatá? Miestne legendy a eposy ponúkajú viacero histórií. Podľa jednej z nich, v pevnosti žila cárica Gulaim so svojimi 40-timi amazonkami a úspešne ochraňovala oblasť pred nájazdmi lupičov. Podľa inej, v pevnosti žilo 40 pustovníčok, ktoré boli vyhnané z iných pevností. Tretia legenda hovorí o 40-tich "pravoverných" (teda moslimských) devách, ktoré boli prenasledované "nevernými" (teda zoroastrijcami) a obrátili sa na kameň.

Hradisko Kyrk-Kyz-kala bola pohraničnou pevnosťou, chránilo Chórezmsku ríšu zo severovýchodu. Zároveň Kyrk-Kyz-kala bola dôležitou zastávkou na Hodvábnej ceste.
Hradisko Kyrk-Kyz-kala bola pohraničnou pevnosťou, chránilo Chórezmsku ríšu zo severovýchodu. Zároveň Kyrk-Kyz-kala bola dôležitou zastávkou na Hodvábnej ceste. (zdroj: Vlado B.)
Priestor celého hradiska Kyrk-Kyz-kala je husto pokrytý keramickými črepinami.
Priestor celého hradiska Kyrk-Kyz-kala je husto pokrytý keramickými črepinami. (zdroj: Vlado B.)
Kyrk-Kyz-kala je pokrytá tmavočervenými a čiernymi čriepkami starej keramiky. Na niektorých vidno ornamenty, alebo zreteľne sa rysujúce ušká nádob.
Kyrk-Kyz-kala je pokrytá tmavočervenými a čiernymi čriepkami starej keramiky. Na niektorých vidno ornamenty, alebo zreteľne sa rysujúce ušká nádob. (zdroj: Vlado B.)
Na hradisko Kyrk-Kyz-kala, tak ako ani na iných hradiskách ktoré sme v priebehu dňa navštívili, sme nestretli ani jednu živú dušu. Náš Sanžarbek nás upozorňuje na zmije, s ktorými by sme mohli mať pri neopatrnosti problém.
Na hradisko Kyrk-Kyz-kala, tak ako ani na iných hradiskách ktoré sme v priebehu dňa navštívili, sme nestretli ani jednu živú dušu. Náš Sanžarbek nás upozorňuje na zmije, s ktorými by sme mohli mať pri neopatrnosti problém.  (zdroj: Vlado B.)
Je naozaj vzrušujúce hľadať a prikladať k sebe sa hodiace čriepky z nádob, ktoré slúžili chórezmšanom pred viac ako tisíc rokmi.
Je naozaj vzrušujúce hľadať a prikladať k sebe sa hodiace čriepky z nádob, ktoré slúžili chórezmšanom pred viac ako tisíc rokmi. (zdroj: Vlado B.)

Ayaz-kala - (Pevnosť vo vetre) - Dvadsať kilometrov na severovýchod od Toprak-kala, kedysi hlavného mesta antického Chórezmu, medzi pohybujúcimi sa pieskami púšte Kyzylkum, na dohľad od posvätných hôr Sultanaizdag, rozkladá sa hradisko Ayaz–kala. Ide vlastne o komplex, pozostávajúci z troch pevností, vybudovaných v 4. – 2. storočí pred Kr.

Najvyššie položenou a najstaršou je pevnosť Ayaz-kala I. zo 4. storočia pred Kr. Výber miesta bezmennými staviteľmi vyvoláva samovoľný obdiv. Rozmiestnením na ploskom vápencovom vrchu, pevnosť bola takmer neprístupnou. Od juhu, západu a severu ju ochraňujú príkre úbočia pahorku, z východu sa pohľad otvára na pláň, stúpajúcu pozvoľna k hradisku. Jej prekonanie je ťažké aj „na ľahko“, nieto ešte vojakovi, nesúcemu zbrane.

Do pevnosti Ayaz-kala I. zo 4. storočia pred Kr. sa dostanete po pozvoľna stúpajúcej pláni z východu. Z ostatných troch strán ju chránia príkre úbočia pahorku.
Do pevnosti Ayaz-kala I. zo 4. storočia pred Kr. sa dostanete po pozvoľna stúpajúcej pláni z východu. Z ostatných troch strán ju chránia príkre úbočia pahorku. (zdroj: Vlado B.)
Cesta na Ayaz-kalu I. vedie jemným púštnym pieskom, z ktorého trčia asi meter vysoké rastliny Ferula assa foetida. Ľahšie si ju zapamätáme pod ľudovým názvom "Čertovo lajno".
Cesta na Ayaz-kalu I. vedie jemným púštnym pieskom, z ktorého trčia asi meter vysoké rastliny Ferula assa foetida. Ľahšie si ju zapamätáme pod ľudovým názvom "Čertovo lajno".  (zdroj: Vlado B.)

Dvojité steny Ayaz-kaly sú vybudované zo surovej tehly. Obkľučujú plochu 182 x152 metrov. Hrúbka vonkajších, doteraz zachovaných 10-metrov vysokých stien dosahuje 2,5 metra. Vnútorné steny sú o čosi tenšie. Funkcia obrannej hradby bola zosilnená polkruhovými baštami, stojacimi v opevnení po každých 11-13 metroch. Vo vnútri každej bašty bola priestranná miestnosť, očividne slúžiaca k odpočinku stráží na baštách, alebo počas prestávok v boji.

Do pevnosti sa vchádzalo z juhu jediným vchodom, cez šikovne vymyslený labyrint, takže vchádzajúci boli na dlhšom úseku pod kontrolou obrancov. Ayaz-kala znamená v preklade „Pevnosť vo vetre“. Vraj preto, že v tejto oblasti prevláda južný vietor, ktorý sa do pevnosti dostáva cez bránu a z pevnosti vyháňa prach a špinu.

Iná legenda hovorí, že pevnosť dostala meno od nebojácneho vojaka Ayaza. Pôvodne bol otrokom, no za hrdinstvo v boji, dostal slobodu. Umierajúci kráľ – vládca pevnosti, nezanechal po sebe nástupcu. Náboženskí žreci museli vybrať nového kráľa. Zvolali národ a vyhlásili, že podľa tradícii, novým kráľom bude ten, komu si vypustený kráľovský sokol sadne na ruku. No vták si nesadol na ruku, ale na hlavu Ayaza. Skúsili znova, no sokol si znova sadol na to isté miesto. Ayaz sa stal kráľom a panoval dlho a spravodlivo. Aby nezabudol na svoj pôvod, na stenu vedľa trónu si pribil svoju starú, obnosenú topánku.

Existuje ďalšia legenda o Ayazovi. No v tejto nie je hrdinským bojovníkom, ale obyčajným pastierom. Zaľúbil sa do dcéry kráľa, panujúceho v neďalekej pevnosti Kyrk-kyz-kala. Jej otec, kráľ, potreboval chrániť svoju ríšu pred nájazdami kočovných kmeňov z púšte a tak vyhlásil súťaž. „Kto vybuduje nedobytnú pevnosť, chrániacu vstup do môjho kráľovstva, dostane ako odmenu pol kráľovstva, koňa a princeznú“. Pastier Ayaz, hnaný láskou a hrou hormónov, dal sa do práce. Začal stavať mohutnú pevnosť Ayaz-kala. Už bola takmer dokončená, keď sa dozvedel, že naletel sľubom. Kráľ dcéru vydal za iného, bohatého nápadníka. Ayaz si po tejto správe určite odpľul, šťavnato zahrešil vo svojom jazyku a vykašľal sa na stavbu.

Archeológovia skutočne potvrdili, že stavba pevnosti zostala nedokončenou. Boli už vyrobené tehly a začalo sa s výstavbou ďalších bášt v opevnení na západnej a južnej stene. Je záhadou, prečo boli práce prerušené, prečo obyvatelia a posádka pevnosť opustili.

Z pevnosti vidno v diaľke hladinu slaného jazera Ayazkol. Voda v jazere je až tak slaná, že pri pohľade na jazero v lete vzniká dojem, že je hladina pokrytá ľadom.

Obranný val hradisko Ayaz-kala I. na vrchole pahorku obkolesuje plochu 182x152 metrov.
Obranný val hradisko Ayaz-kala I. na vrchole pahorku obkolesuje plochu 182x152 metrov. (zdroj: Vlado B.)
V pevnosti Ayaz-kala I.
V pevnosti Ayaz-kala I. (zdroj: Vlado B.)
Medzi vonkajším a vnútorným pevnostným múrom viedla po celom obvode pevnosti úzka ulička. Jej strop tvorila galéria, umožňujúca obrancom prístup k strieľňam vo vonkajších hradbách
Medzi vonkajším a vnútorným pevnostným múrom viedla po celom obvode pevnosti úzka ulička. Jej strop tvorila galéria, umožňujúca obrancom prístup k strieľňam vo vonkajších hradbách (zdroj: Vlado B.)
Vidíme rez dvojitou obvodovou stenou pevnosti. Vpravo hrubší vonkajší múr, z nádvoria tenšia stena, medzi nimi po obvode celého hradiska viedla ulička, nad ktorou bola galéria pre obrancov, umožňujúca prístup k strieľňam.
Vidíme rez dvojitou obvodovou stenou pevnosti. Vpravo hrubší vonkajší múr, z nádvoria tenšia stena, medzi nimi po obvode celého hradiska viedla ulička, nad ktorou bola galéria pre obrancov, umožňujúca prístup k strieľňam. (zdroj: Vlado B.)
Náš "ručný archeologický prieskum" pokračuje všade, kde sa ocitneme, ani Ayaz-kala I. nie je výnimkou.
Náš "ručný archeologický prieskum" pokračuje všade, kde sa ocitneme, ani Ayaz-kala I. nie je výnimkou.  (zdroj: Vlado B.)

O niekoľko desiatok metrov nižšie, pod pevnosťou Ayaz-kala, stojí na samostatnom pahorku menšia pevnosť Ayaz-kala II., postavená v 7. – 8. storočí. Až do 13. storočia, kedy ju zborili hordy Džingischána, chránila honosný kráľovský palác, ktorý bol vybudovaný priamo pod pevnosťou. Patril vraj vo svojej dobe k najkrajším stavbám ranného stredoveku v Strednej Ázii. Podľa popisu tam boli veľké sály so stĺpmi, nádherné fresky na stenách a chrám ohňa. Boli tu nájdené mince afrigidskej dynastie (vládla v Chórezme 305-995 n.l.), hlavne z vlády kráľa Bravika. Palác bol prepojený s pevnosťou visutým mostom, násyp ktorého je doteraz dobre viditeľný.

Pevnosť Ayaz-kala II. - pohľad z pevnosti Ayaz-kala I. Ak naozaj boli tieto pevnosti spojené pred takmer dvetisíc rokmi visutým mostom, ako tvrdia archeológovia, tak to muselo byť na tú dobu technicky náramne zložité dielo.
Pevnosť Ayaz-kala II. - pohľad z pevnosti Ayaz-kala I. Ak naozaj boli tieto pevnosti spojené pred takmer dvetisíc rokmi visutým mostom, ako tvrdia archeológovia, tak to muselo byť na tú dobu technicky náramne zložité dielo. (zdroj: Vlado B.)
Tu kedysi stával visutý most, ktorý spájal pevnosti Ayaz-kala I. a Ayaz-kala II.
Tu kedysi stával visutý most, ktorý spájal pevnosti Ayaz-kala I. a Ayaz-kala II. (zdroj: Vlado B.)
Pohľad na rozlúčku s pevnosťami Ayaz-kala. V popredí je Ayaz-kala II. a za ňou Ayaz-kala I.
Pohľad na rozlúčku s pevnosťami Ayaz-kala. V popredí je Ayaz-kala II. a za ňou Ayaz-kala I. (zdroj: Vlado B.)

Toprak-kala - Významným pamätníkom kultúry Chórezmu je hradisko Toprak-kala. Ide skôr o ruiny mesta, rozkladajúce sa na ploche 120 hektárov. Začalo sa rozvíjať v 1. storočí n.l. V 2. storočí, za vládcu cára Kušana z dynastie Afrigidovcov, Toprak-kala bolo hlavným mesto Chórezmskej ríše. V 3. storočí tu žilo okolo 2 500 obyvateľov, starali sa predovšetkým o chod a obranu Paláca vládcu. Pôdorys mesta bol kedysi obohnaný 14 metrov vysokými hradbami, spevnenými na každých 12 metroch baštami, vysokými 25 metrov. Mesto malo tvar obdĺžnika so stranami 500 x 350 metrov. V jeho severozápadnom uhle bol rozložený palác vládcu – ohromný 40 metrov vysoký trojvežový Palác vládcu so 150 miestnosťami. Jeho jadrom bola „Sála cárov“, v ktorej prebiehali slávnostné ceremónie. Mala oltár obetného ohňa, pozdĺž stien boli rozmiestnené sochy „vládcov Chórezmu“. Druhou miestnosťou bola „Sála víťazstva“. Bola ozdobená nástennými reliéfmi vládcov, sediacich s bohyňami. V „Sále jeleňov“ bola ozdobou socha jeleňa, dekorácie znázorňujúce hroznový vinič a stromy s granátovými jablkami. Zaujímavou miestnosťou bola „Sála tancujúcich masiek“ s freskami, znázorňujúcimi tancujúcich mužov a žien. Centrálnou freskou bolo zobrazenie bohyni-matky, sediacej na divokom zvierati.

Juhovýchodne od zámku sa nachádzal Chrám ohňa. Od neho na juh sa tiahla dlhá ulica, široká 9 metrov, rozdeľujúca mesto na dve polovice. Bočné uličky nadväzujúce na hlavnú ulicu oddeľovali navzájom obytné štvrte, z ktorých pozostávalo mesto.

Počas archeologických vykopávok boli nájdené mince s aramejskými nápismi, úlomky pohrebných nádob, kvalitne vyhotovená keramika, vlnené a hodvábne látky, náhrdelník z 300 kusov brúsených sklíčok, ozdoby zo zlata, koralov a jantáru a tiež pestré fresky. Boli objavené dielne na výrobu znamenitých lukov, ktorými bol preslávený Chórezm. Významným dôkazom vysokej úrovne stavebníctva v Chórezme je zámok a jeho tri grandiózne veže s obytnými miestnosťami. Po dobudovaní v 2. storočí mali 30-metrovú výšku. Ešte aj dnes sú ich ruiny 25-metrové. Rozmery mesta a geniálnosť architektonických konštrukcií robia z Toprak-kala jeden z najunikátnejších pamätníkov Chórezmu.

No Toprak-kala je známa nielen čudesnou architektúrou, ale aj unikátnymi nálezmi starochórezmskych písomností. Dokumenty, napísané na starochórezmskom jazyku, boli nájdené v štyroch miestnostiach juhovýchodnej časti paláca. Celkom sa našlo 116 dokumentov, napísaných čiernym tušom na drevených doštičkách a kožených zvitkoch. Dokumenty na dreve (a je ich 18) sa zachovali dobre. Hoci nie sú celkom rozlúštené a prečítané, ich charakter je jasný. Sú to hospodárske dokumenty z palácového archívu. Na troch z nich boli rozlúštené roky 207, 231 a 232. Toprak-kala stratila na význame v roku 305, keď sa vládnuca dynastia Afrigovcov rozhodla preniesť hlavné mesto do Beruni, na breh Amudarje.

Stojím na hradbách mesta Toprak-kala, ktoré bolo v 2. storočí n.l. hlavným mestom Chorezmskej ríše. Kedysi mohutné hradby chránili mesto, rozkladajúce sa na ploche 120 hektárov.
Stojím na hradbách mesta Toprak-kala, ktoré bolo v 2. storočí n.l. hlavným mestom Chorezmskej ríše. Kedysi mohutné hradby chránili mesto, rozkladajúce sa na ploche 120 hektárov. (zdroj: Vlado B.)
Z Paláca Vládcov, ohromného trojvežového, 40 metrov vysokého zámku so 150 miestnosťami, zostali iba hŕbky ruín. To je údel všetkých vládcov, každý skôr či neskôr skončí.
Z Paláca Vládcov, ohromného trojvežového, 40 metrov vysokého zámku so 150 miestnosťami, zostali iba hŕbky ruín. To je údel všetkých vládcov, každý skôr či neskôr skončí.  (zdroj: Vlado B.)
Toprak-kala, ruiny Paláca Vládcov.
Toprak-kala, ruiny Paláca Vládcov. (zdroj: Vlado B.)
Hradisko Toprak-kala, centrum Chórezmskej ríše v 2. storočí n.l.
Hradisko Toprak-kala, centrum Chórezmskej ríše v 2. storočí n.l. (zdroj: Vlado B.)
Toprak-kala. Tam vzadu bol kedysi Chrám Ohňa.
Toprak-kala. Tam vzadu bol kedysi Chrám Ohňa. (zdroj: Vlado B.)
Toprak-kala, ruiny Chrámu Ohňa.
Toprak-kala, ruiny Chrámu Ohňa. (zdroj: Vlado B.)
Pohľad z ruín Chrámu Ohňa v hradisku Toprak-kala na okolitú krajinu.
Pohľad z ruín Chrámu Ohňa v hradisku Toprak-kala na okolitú krajinu. (zdroj: Vlado B.)
Rozmery mesta a geniálnosť na tú dobu architektúrnych riešení robia z Toprak-kala jeden z najunikátnejších pamätníkov Chórezmu.
Rozmery mesta a geniálnosť na tú dobu architektúrnych riešení robia z Toprak-kala jeden z najunikátnejších pamätníkov Chórezmu. (zdroj: Vlado B.)

Kzyl-kala - (červená pevnosť) - Pevnosť, rozložená 1 300 metrov na západ od Toprak-kala bola vybudovaná v neskoro antickej dobe, v 1. storočí n.l. Stojí na rovnej ploche, uprostred kanálov a polí. Má bašty na dvoch zo štyroch strán. Dobre zachované hradby so strieľňami dosahujú aj dnes miestami výšku 13-16 metrov. Do pevnosti sa vchádzalo bránou na juhovýchodnej stene. Vedú sa spory o tom, k čomu pevnosť slúžila. Jedna verzia hovorí, že tu boli kasárne pre vojakov, dochádzajúcich do pevnosti Toprak-kala na zabezpečenie jej ochrany. Druhá alternatíva tvrdí, že pevnosť mala ochraňovať súkromné obydlia a polia, rozložené v jej okolí.

Ako mnohé iné pevnosti, aj Kzyl-kala má svoje legendy. Napríklad o zlatom poklade, ukrytom v podzemných priestoroch. Miestni obyvatelia sa ešte aj v dnešnej dobe plazia pivnicami v nádeji, že nájdu tu ukryté zlato. Malo by byť podľa legendy ukryté v chodbe, spájajúcej pevnosti Kzyl-kala a Toprak-kala. No zlato sa zatiaľ nenašlo, zato sa mnohí pátrači dostali do problémov so zmijami, ktoré sa v podzemných chodbách ukrývajú pred horúcim slnkom.

Na hradisku Kzyl-kala prebiehajú rekonštrukčné práce.
Na hradisku Kzyl-kala prebiehajú rekonštrukčné práce. (zdroj: Vlado B.)
Pri rekonštrukčných prácach sa na dostavbu múrov a stien používajú tehly, vyrobené takou technológiou a z rovnakých miestnych materiálov, ako pred 2000 rokmi.
Pri rekonštrukčných prácach sa na dostavbu múrov a stien používajú tehly, vyrobené takou technológiou a z rovnakých miestnych materiálov, ako pred 2000 rokmi. (zdroj: Vlado B.)
Zachované hradby hradiska Kzyl-kala ešte aj dnes dosahujú miestami výšku 13-16 metrov.
Zachované hradby hradiska Kzyl-kala ešte aj dnes dosahujú miestami výšku 13-16 metrov. (zdroj: Vlado B.)
A my sa nadchýname históriou, legendami spojenými s hradiskami a hľadáme a hľadáme,.... verte, dnešný deň je jedným veľkým dobrodružstvom.
A my sa nadchýname históriou, legendami spojenými s hradiskami a hľadáme a hľadáme,.... verte, dnešný deň je jedným veľkým dobrodružstvom. (zdroj: Vlado B.)
Hradisko Kzyl-kala, vybudované v 1. storočí n.l., slúžilo pravdepodobne ako "kasárne" pre armádu, chrániacu hlavné centrum Chórezmskej ríše, mesto Toprak-kala.
Hradisko Kzyl-kala, vybudované v 1. storočí n.l., slúžilo pravdepodobne ako "kasárne" pre armádu, chrániacu hlavné centrum Chórezmskej ríše, mesto Toprak-kala. (zdroj: Vlado B.)
Hradisko Kzyl-kala. Rozmýšľam nad tým, ako chórezmštania dokázali kedysi vyrobiť z hliny a slamy také tehly, z ktorých zhotovené múry odolávajú času 2000 rokov.
Hradisko Kzyl-kala. Rozmýšľam nad tým, ako chórezmštania dokázali kedysi vyrobiť z hliny a slamy také tehly, z ktorých zhotovené múry odolávajú času 2000 rokov. (zdroj: Vlado B.)

Vraciame sa utrmácaní do Chivy za tmy a po sprche - rovno do postele. Zajtra nás čaká ďalších až 500 kilometrov za nekropolou Mizdakkhan, Vežou mlčania Čilpik a hradiskom Džanpyk-kala.

Mizdakkhan – nekropola s tajomnou a fascinujúcou minulosťou

Mizdakkhan je mesto mŕtvych, centrum mysticizmu, najväčšia stredoázijská nekropola pri kedysi mocnom meste. Až do vpádu Džingischána v roku 1220 bol Mizdakkhan rozkvitajúcim obchodno-remeselníckym centrom Chórezmskej ríše, prechádzala ním jedna z vetiev Hodvábnej cesty.

Nájsť nejakú hodnovernú informáciu o tejto najväčšej a najzáhadnejšej stredoázijskej nekropole je veľmi zložité, všetka reálna história tohoto aj dnes pútnického miesta sa utápa v legendách. Názov Mizdakkhan súzvučí s menom jediného boha zoroastrizmu, „vládcu múdrosti“ – Ahura Mazdu. Prvú zmienku o Mizdakkhane možno nájsť v posvätnej knihe „Aveste“ a tá sa vzťahuje na obdobie 6. storočia pred Kr.

Komplex je rozložený na troch pahorkoch. Na jednom bolo mesto, na druhom stála pevnosť a na treťom pahorku Džumart bol najskôr zoroastrijský a neskôr aj moslimský cintorín. Napriek tomu, že miestni obyvatelia prijali v 8. storočí islam, stále sa v ich živote silno prejavovali zoroastrijské tradície. V 13. storočí začína vznikať v areály mesta zničeného Mongolmi pohrebisko. Dnes má rozlohu 80 hektárov a stále je funkčné. Moslimovia považujú Mizdakkhan za najposvätnejšie miesto v Uzbekistane a tak sa po nekropole nepatrí chodiť bez pokrývky hlavy.

Vstupujeme do nekropoly Mizdakkhan, mesta mŕtvych, centra mysticizmu, najväčšej stredoázijskej nekropola pri kedysi mocnom meste.
Vstupujeme do nekropoly Mizdakkhan, mesta mŕtvych, centra mysticizmu, najväčšej stredoázijskej nekropola pri kedysi mocnom meste. (zdroj: Vlado B.)
Havrany sledujú naše kroky, vítali nás v Chive a aj tu v nekropole poletuje havran nad našimi hlavami. Krkavce patria k pohrebiskám aj v rozprávkach.
Havrany sledujú naše kroky, vítali nás v Chive a aj tu v nekropole poletuje havran nad našimi hlavami. Krkavce patria k pohrebiskám aj v rozprávkach. (zdroj: Vlado B.)
V nekropole sa orientujeme ľahko, pomáha nám pritom aj orientačná tabuľa so zakreslením najzaujímavejších pamiatok.
V nekropole sa orientujeme ľahko, pomáha nám pritom aj orientačná tabuľa so zakreslením najzaujímavejších pamiatok. (zdroj: Vlado B.)
Ochotným nasmerovať, poradiť a vysvetliť, je aj sympatický pán Kanes. Žije v nekropole, stará sa o poriadok a riadi modlitby. Spomenul si, že sa s jedným Slovákom už stretol, nekropolu navštívila a rozprávala sa s ním nejaká Marta.
Ochotným nasmerovať, poradiť a vysvetliť, je aj sympatický pán Kanes. Žije v nekropole, stará sa o poriadok a riadi modlitby. Spomenul si, že sa s jedným Slovákom už stretol, nekropolu navštívila a rozprávala sa s ním nejaká Marta. (zdroj: Vlado B.)

Pahorok Džumart a Hodiny apokalipsy.

Pahorok Džumart dostal podľa legendy meno podľa prvočloveka Gajomarda. Gajomard bol prvým smrteľným človekom v zoroastrijskom náboženstve. Až v neskorších náboženstvách mu bolo pridelené meno Adam. Gajomard vraj spočíva pod ruinami mauzólea na pahorku.
Pahorok Džumart dostal podľa legendy meno podľa prvočloveka Gajomarda. Gajomard bol prvým smrteľným človekom v zoroastrijskom náboženstve. Až v neskorších náboženstvách mu bolo pridelené meno Adam. Gajomard vraj spočíva pod ruinami mauzólea na pahorku. (zdroj: Vlado B.)
Mauzóleum sa opravovať v žiadnom prípade nesmie, má podľa žijúcej legendy dôležitú funkciu aj v dnešnej dobe, slúži ako "Hodiny apokalypsy", alebo „Svetové hodiny“.
Mauzóleum sa opravovať v žiadnom prípade nesmie, má podľa žijúcej legendy dôležitú funkciu aj v dnešnej dobe, slúži ako "Hodiny apokalypsy", alebo „Svetové hodiny“. (zdroj: Vlado B. )
Verí sa, že každý rok z budovy vypadne jedna tehla. Keď zostane tá posledná, nastane koniec sveta. A viete kedy to bude? Keďže sa za 12 storočí, rozpadla približne jedna tretina stavby, do konca sveta nám zostáva ešte dobrých 2 500 rokov.
Verí sa, že každý rok z budovy vypadne jedna tehla. Keď zostane tá posledná, nastane koniec sveta. A viete kedy to bude? Keďže sa za 12 storočí, rozpadla približne jedna tretina stavby, do konca sveta nám zostáva ešte dobrých 2 500 rokov. (zdroj: Vlado B.)
Z úlomkov padnutých z mauzólea sú navôkol postavené pyramídky, pozostávajúce vždy zo siedmich kusov. Je veľa interpretácií, prečo práve zo siedmich, no ten pôvodný dôvod je nejasný. Skrátka, tak treba.
Z úlomkov padnutých z mauzólea sú navôkol postavené pyramídky, pozostávajúce vždy zo siedmich kusov. Je veľa interpretácií, prečo práve zo siedmich, no ten pôvodný dôvod je nejasný. Skrátka, tak treba. (zdroj: Vlado B.)
Ak nájdete sedem voľne pohodených úlomkov, postavte svoju vežičku šťastia a pomodlite sa nad údajným hrobom Adama. Možno tým pomôžete privolať si šťastie, alebo oddialite koniec sveta.
Ak nájdete sedem voľne pohodených úlomkov, postavte svoju vežičku šťastia a pomodlite sa nad údajným hrobom Adama. Možno tým pomôžete privolať si šťastie, alebo oddialite koniec sveta. (zdroj: Vlado B.)
V žiadnom prípade však neničte stojace pyramídky a neberte na svoju vežičku šťastia úlomky z iných vežičiek. To by bolo presne tak, ako budovať svoje šťastie na nešťastí iných. A tiež si neodnášajte úlomky domov, to by bola úplná katastrofa.
V žiadnom prípade však neničte stojace pyramídky a neberte na svoju vežičku šťastia úlomky z iných vežičiek. To by bolo presne tak, ako budovať svoje šťastie na nešťastí iných. A tiež si neodnášajte úlomky domov, to by bola úplná katastrofa. (zdroj: Vlado B.)

Mauzóleum Šamuna-Nabiho (Simona-Proroka) - Ďalším záhadným mauzóleom je mauzóleum Šamuna-Nabiho. Meno tohoto svätca je zahalené množstvom tajomstiev a legiend. V nich je predstavený ako mág, lekár, veštec a vojak-bohatier. Na území Chórezmu sa objavil ešte skôr, ako poslovia Proroka Mohameda. Mohol uskutočňovať rôzne zázraky, zachraňovať ľudí pred smrťou a bolesťou, riadiť prírodné javy a hviezdy, mohol sa rozprávať so zvieratami a okrem toho, bol nebojácnym vojakom. Nie je jasné, odkiaľ do Chórezmu prišiel, akú relígiu vyznával a ani to, prečo si vybral taký zvláštny odchod zo života. Počas boja s cárom neveriacich Gjaurom (neverným) vraj tento hodil pod nohy bohatiera hrsť zrna. Simon cúvol a padol na kolená. Verný Simonov pes Gjaura roztrhal, ale Simon nemohol zniesť hanbu, že ho zradili nohy. Tak si ich odsekol a umrel. Bol velikánom. Rakva vystavená v mauzóleu, v ktorej by sa jeho beznohé tele malo nachádzať je dlhá 25 metrov, široká 1,29 metra a vysoká 1,07 metra. Legenda končí tým, že pred posledným súdom Simonovi nohy narástli, aby v posmrtnom živote nebol kalikou. Stavba mauzólea je zaujímavá svojimi siedmimi kupolami. V jednej z legiend sa hovorí, že každá kupola predstavuje jednu zo siedmich krásnych dcér tohoto svätca. No a ďalšia legenda ponúka vysvetlenie, prečo pútnici stavajú pri mauzóleu „Hodiny apokalypsy“ vežičky šťastia práve zo siedmich tehlových úlomkov. Preto, aby sa zavďačili svätcovi Simonovi a ľahšie získali pri modlitbe jeho náklonnosť. Každý úlomok za jednu Simonovu dcéru. V 1966 roku bola rakva Simona archeológmi otvorená. Zistilo sa, že je prázdna. Rýchlo vznikla teória, že jeho pozostatky treba hľadať pod mauzóleom „Hodiny apokalypsy“. Simona-Proroka hľadali aj tam, no našli iba pozostatky neznámej, 30-35 ročnej ženy, pochovanej v 14. storočí. Historici sa tak dostali do slepej uličky. No nech je ako je, viera ľudí v silu svätca takými bezvýznamnými faktami - ako „hrobka je prázdna“, vôbec neutrpela. A tak je mauzóleum Simona-Proroka dodnes stále cieľom mnohých pútnikov. Prichádzajú sem s modlitbami a prosbami každý deň, no najväčšie účinky majú modlitby vyslovené v stredu.

Mauzóleum Šamuna-Nabiho (Simona Proroka).
Mauzóleum Šamuna-Nabiho (Simona Proroka). (zdroj: Vlado B.)
Simon si odsekol nohy, ktoré ho zradili. Podľa legendy mu nohy pred posledným súdom narástli, aby nebol po smrti kalikou. Rakva, v ktorej by sa mal prorok Simon nachádzať, je dlhá 25 metrov. Nikoho nevzrušuje, že je rakva prázdna. Veriaci to vidia inak.
Simon si odsekol nohy, ktoré ho zradili. Podľa legendy mu nohy pred posledným súdom narástli, aby nebol po smrti kalikou. Rakva, v ktorej by sa mal prorok Simon nachádzať, je dlhá 25 metrov. Nikoho nevzrušuje, že je rakva prázdna. Veriaci to vidia inak. (zdroj: Vlado B.)
Záhada, prečo veriaci stavajú pyramídky práve zo siedmich tehlových úlomkov, zostala nevyriešená. Chcú sa zavďačiť prorokovi Simonovi, alebo to robia vo viere, že Boh spasí ich duše ?
Záhada, prečo veriaci stavajú pyramídky práve zo siedmich tehlových úlomkov, zostala nevyriešená. Chcú sa zavďačiť prorokovi Simonovi, alebo to robia vo viere, že Boh spasí ich duše ? (zdroj: Vlado B.)

Pahorok Džumart-Kassap (= Džumart – Mäsiar) - V centre nekropoly je pahorok Džumart-Kassap. Archeológovia predpokladajú, že tento pahorok slúžil pre zoroastrijcov ako dachma - „veža mlčania“. Na úbočí pahorku sa nachádza množstvo murovaných schránok pre kosti (ossárií). Podľa legendy je na pahorku pochovaný mäsiar Džumart, ktorý počas veľkého hladu kŕmil ľudí mäsom. V zoroastrijskom náboženstve sa ale Džumart objavuje ako prvá bytosť, ako človek býk - Gajumars. Dodnes je medzi ľuďmi živá viera, že pokiaľ žena nemôže otehotnieť, tak stačí, aby 7-krát pahorok obišla, hore na pahorku uviazala stuhu s prosbou a potom sa skotrbáľala dole z pahorku. Ale pozor, tých kotrmelcov musí byť presne sedem, ani menej, ani viac.

Pahorok je podľa povery „nakŕmený“ semenom Gajumarsa a krvou. Takže keď neprichádza bocian, treba ženám vyraziť do Mizdakkhanu. Zbohom neplodnosť. A tak vraj každý štvrtok za svitania prichádzajú sem neplodné ženy, „váľajú sudy“ z pahorku, aby im podľa povery Boh „poslal dieťa“.
Pahorok je podľa povery „nakŕmený“ semenom Gajumarsa a krvou. Takže keď neprichádza bocian, treba ženám vyraziť do Mizdakkhanu. Zbohom neplodnosť. A tak vraj každý štvrtok za svitania prichádzajú sem neplodné ženy, „váľajú sudy“ z pahorku, aby im podľa povery Boh „poslal dieťa“.  (zdroj: Vlado B.)
Džumart je považovaný aj za patróna dobytka. Preto v dobách, kedy prichádza na dobytok slintavka alebo podobná pliaga, miestni ľudia preháňajú okolo pahorku stáda. Aj tu platí matematika o siedmich kolečkách.
Džumart je považovaný aj za patróna dobytka. Preto v dobách, kedy prichádza na dobytok slintavka alebo podobná pliaga, miestni ľudia preháňajú okolo pahorku stáda. Aj tu platí matematika o siedmich kolečkách.  (zdroj: Vlado B.)

Mauzóleum Nazlymchan-sulu je spojené s legendou. Dcéra miestneho vládcu Nazlymchan sa zamilovala do prostého staviteľa. Keďže bola princeznou a on obyčajným človekom, ich láska nemala šancu. Keď odmietala všetkých nápadníkov, otec rozhodol, že ju vydá za toho, kto cez noc postaví minaret až do neba. Zamilovaný mladík úlohu splnil, no aj tak nedostal od otca súhlas k svadbe. V beznádeji skočil z minaretu a Nazlymchan skočila za ním. Ich srdcia sa spojili po smrti. Vládca oľutoval svoj počin a prikázal minaret zbúrať. Z jeho tehál vybudovali minaret obrátený do zeme, podzemné mauzóleum.

Zaujímavou stavbou je mauzóleum Nazlymchan-sulu zo 14. storočia. Nad povrch zeme vystupuje iba vchod do neho a okrúhla kupola.
Zaujímavou stavbou je mauzóleum Nazlymchan-sulu zo 14. storočia. Nad povrch zeme vystupuje iba vchod do neho a okrúhla kupola. (zdroj: Vlado B.)
Úzke schodisko vedie hlboko pod zem, do priestornej sály. Svetlo z okien kupoly, pripomínajúcej nebo, dopadá v úzkych lúčoch na modré mozaikové steny sály. Perzský nápis na stene hlási: „Nenašla si žiadnej radosti na tomto svete, dostane sa ti v raji“.
Úzke schodisko vedie hlboko pod zem, do priestornej sály. Svetlo z okien kupoly, pripomínajúcej nebo, dopadá v úzkych lúčoch na modré mozaikové steny sály. Perzský nápis na stene hlási: „Nenašla si žiadnej radosti na tomto svete, dostane sa ti v raji“. (zdroj: Vlado B. )
Okná mauzólea sú hore, na kupole. Mauzóleum je v súlade s legendou akoby do zeme obráteným minaretom.
Okná mauzólea sú hore, na kupole. Mauzóleum je v súlade s legendou akoby do zeme obráteným minaretom.  (zdroj: Vlado B.)

Arabi, ktorí pokorili túto oblasť v 712 roku, zničili na okolí všetko, ale nekropoly sa nedotkli. Zmenil sa iba Boh zo zoroastrizského Ahura Mazdu na moslimského Alaha a hrdinovia. A zmenil sa aj spôsob pochovávania mŕtvych. Všimnite si novšie, moslimské hroby, všetky sú ohradené nízkou kovovou ohrádkou. Na niektorých vidíte stojace, alebo ležiace „rebríky“. Volajú ich „tabit“. Ich funkcia je pri lúčení sa s mŕtvym dôležitá. Mŕtveho moslima najskôr dôkladne poumývajú a potom celé telo vrátane hlavy obmotávajú do bieleho plátna. Biela farba je farbou smútku. Takto zahalené telo obmotávajú do ďalšieho plátna, na ktorom sú vyšité citáty z Koránu. Nebožtíka odnesú k vykopanému hrobu na nosidlách - „tabite“. Pochováva sa do hĺbky viac ako 2 metre, vždy s tvárou otočenou k Mekke. V hrobe zostáva mŕtvy zahalený iba do bieleho plátna. Plátno s citátmi sa po pohrebe odvezie domov. S východom prvej hviezdy sa plátno v dome rozprestiera a pri úsvite spaľuje. „Tabit“ v tvare rebríka sa necháva na hrobe. To čo sa na cintorín odnesie, má tam zostať. A navyše, rebrík má vraj pomôcť mŕtvemu dostať sa do neba.

Nekropola Mizdakkhan zostala aj pod arabskou nadvládou nepoškodená a naďalej plnila svoju funkciu. Zmenil sa iba Boh a spôsob pochovávania.
Nekropola Mizdakkhan zostala aj pod arabskou nadvládou nepoškodená a naďalej plnila svoju funkciu. Zmenil sa iba Boh a spôsob pochovávania. (zdroj: Vlado B.)
Nosidlá a zároveň akýsi  "rebrík do neba" zohráva dôležitú úlohu pri pochovávaní moslimov dodržiavajúcich starodávny rituál aj v dnešnej dobe.
Nosidlá a zároveň akýsi "rebrík do neba" zohráva dôležitú úlohu pri pochovávaní moslimov dodržiavajúcich starodávny rituál aj v dnešnej dobe.  (zdroj: Vlado B.)
Najstaršou dochovanou stavbou v Mizdakkhane je pevnosť Gjaur-kala, zo 4. storočia pred Kr. Takto ju vidíme z nekropoly.
Najstaršou dochovanou stavbou v Mizdakkhane je pevnosť Gjaur-kala, zo 4. storočia pred Kr. Takto ju vidíme z nekropoly. (zdroj: Vlado B.)
Takto veľkolepo zase vidíme nekropolu z pevnosti Gjaur-kala.
Takto veľkolepo zase vidíme nekropolu z pevnosti Gjaur-kala. (zdroj: Vlado B.)
Ešte jeden pohľad z pevnosti na nekropolu, je hádam najfotogenickejšia zo všetkého, čo sa v Uzbekistane postavilo pred objektív môjho fotoaparátu.
Ešte jeden pohľad z pevnosti na nekropolu, je hádam najfotogenickejšia zo všetkého, čo sa v Uzbekistane postavilo pred objektív môjho fotoaparátu. (zdroj: Vlado B.)
Názov Gjaur-kala dali pevnosti Arabi, v preklade to znamená „pevnosť neverných“. Nevernými pre Arabov boli zoroastrijci, ktorí kedysi pevnosť vybudovali. Jej hradby ohromujú aj dnes 10-metrovou hrúbkou.
Názov Gjaur-kala dali pevnosti Arabi, v preklade to znamená „pevnosť neverných“. Nevernými pre Arabov boli zoroastrijci, ktorí kedysi pevnosť vybudovali. Jej hradby ohromujú aj dnes 10-metrovou hrúbkou. (zdroj: Vlado B.)
Archeológovia nazvali ruiny, ktoré v pevnosti Gjaur-kala vidíme, ostatkami Paláca Vládcu a Chrámu ohňa.
Archeológovia nazvali ruiny, ktoré v pevnosti Gjaur-kala vidíme, ostatkami Paláca Vládcu a Chrámu ohňa. (zdroj: Vlado B.)
A my len hľadáme a hľadáme .... aj v pevnosti Gjaur-kala hľadáme ...
A my len hľadáme a hľadáme .... aj v pevnosti Gjaur-kala hľadáme ... (zdroj: Vlado B.)
Mizdakkhan bol ešte nedávno celkom blízko k Aralskému jazeru. Dnes je široké okolie bývalého jazera slanou púšťou. Jazierko pod hradbami pevnosti Gjaur-kala nie je pokryté ľadom, leskne sa od soli.
Mizdakkhan bol ešte nedávno celkom blízko k Aralskému jazeru. Dnes je široké okolie bývalého jazera slanou púšťou. Jazierko pod hradbami pevnosti Gjaur-kala nie je pokryté ľadom, leskne sa od soli. (zdroj: Vlado B.)

Dachma Čilpik – veža mŕtvych - pamätník stratenej civilizácie, vybudovaný v 2. storočí pred Kr. Nachádza sa na kónickom pahorku, na pravom brehu rieky Amudarje. Má tvar hlinenej veže vysokej 15 metrov, s priemerom okolo 65 metrov. Dlhú dobu si archeológovia lámali hlavu, hľadajúc funkciu tohoto objektu. Zdalo sa, že by to mohla byť so svojimi mohutnými stenami pevnosť. No v múroch nie sú žiadne strieľne, nie sú tu priestory pre vojakov. Pri vykopávkach však našli veľké množstvo urien s kosťami mŕtvych a hneď bolo všetko jasné.

Stará povesť hovorí, že Čilpik bol kedysi opevneným zámkom. Žila v ňom princezná, zaľúbená do nevoľníka. Utiekla sem pred otcovým hnevom.

Iná legenda zase hovorí, že pevnosť postavil bohatier Čilpik. Pri jej stavbe ronil hlinené slzy, z ktorých vznikol pahorok, na ktorom postavil hrad.

Ďalšia legenda pripisuje vybudovanie dachmy rukám Deva Hadžu Muljuka, vraha Boha Achura Mazdu.

Mne sa najviac chce veriť legende, ktorej veria zoroastrijci, že práve na tomto mieste boli napísané prvé state posvätnej knihy „Avesty“, viažúce sa k 6. storočiu pred Kr. Niečo neopísateľné, vznášajúce sa nad Čilpikom nástojčivo naznačuje, že sa tu diali veľké veci.

Dachma Čilpik - Čilpik bol dachmou, miestom, na ktoré zoroastrijci vynášali mŕtvych k očisteniu tiel od mäkkých častí dravými vtákmi.
Dachma Čilpik - Čilpik bol dachmou, miestom, na ktoré zoroastrijci vynášali mŕtvych k očisteniu tiel od mäkkých častí dravými vtákmi. (zdroj: Vlado B.)

Zoroastrijci verili, že v telách mŕtvych sa môžu usídliť démoni, ktorí budú poškvrňovať a infikovať každého, kto vstúpi s nimi do kontaktu. V súlade so zoroastrijským obradom pohrebov, mŕtvych je treba vyniesť ďaleko od obydlí a položiť na špeciálne, k tomu prispôsobené vyvýšené miesto – dachmu. Čilpik bol dachmou, miestom, na ktoré zoroastrijci vynášali mŕtvych k očisteniu tiel od mäkkých častí dravými vtákmi. Pozdĺž obvodovej steny na vrchole veže bola „sufa“ – miesto, na ktoré sa ukladali telá k očisteniu, v sediacej polohe. Mŕtvoly boli vystavené napospas dravým vtákom a slnku. Potom, keď vtáci vykonali svoje dielo a milosrdné slnko vysušilo kosti, očistené zostatky sa pozbierali a uložili v hlinených nádobách do zeme. Takýto spôsob pochovávania bol spojený s filozofiou zoroastrizmu, ktorá zakazovala poškvrňovať zem a vodu rozkladajúcimi sa trupmi tiel.

Nad dachmou Čilpik sa rozprestiera množstvo tajomstiev a legiend zoroastrijcov. Keď príde Vaju – Boh smrti, tak sa telo mŕtveho vynesie na dachmu.
Nad dachmou Čilpik sa rozprestiera množstvo tajomstiev a legiend zoroastrijcov. Keď príde Vaju – Boh smrti, tak sa telo mŕtveho vynesie na dachmu. (zdroj: Vlado B.)
A povedal Boh Achura Mazda: "Telo položiť na najvyššie miesto, vyššie vlka a líšky, nezalievané dažďovou vodou". Pozdĺž obvodovej steny na vrchole veže dachmy Čilpik bola „sufa“ – miesto, na ktoré sa ukladali telá k očisteniu, v sediacej polohe.  ​
A povedal Boh Achura Mazda: "Telo položiť na najvyššie miesto, vyššie vlka a líšky, nezalievané dažďovou vodou". Pozdĺž obvodovej steny na vrchole veže dachmy Čilpik bola „sufa“ – miesto, na ktoré sa ukladali telá k očisteniu, v sediacej polohe. ​  (zdroj: Vlado B.)
A my len hľadáme a hľadáme, veď čo keď zoroastrijci vybavili nebožtíka vrecom peňazí, aby sa mal na druhom svete lepšie ?
A my len hľadáme a hľadáme, veď čo keď zoroastrijci vybavili nebožtíka vrecom peňazí, aby sa mal na druhom svete lepšie ? (zdroj: Vlado B.)
Tento chalan žije pod Čilpikom bez rodičov, iba s babkou. Sem-tam dostane dolárik od turistov, chce ich sprevádzať, ibaže tých sem zablúdi veľmi málo. Trochu sme ho potešili, málokedy som sa stretol s takými prejavmi vďačnosti.
Tento chalan žije pod Čilpikom bez rodičov, iba s babkou. Sem-tam dostane dolárik od turistov, chce ich sprevádzať, ibaže tých sem zablúdi veľmi málo. Trochu sme ho potešili, málokedy som sa stretol s takými prejavmi vďačnosti. (zdroj: Vlado B.)

Džanpyk-kalu nám naservíroval náš šofér Sanžarbek ako bonbónik na ceste z dachmy Čilpik nazad, do Chivy. Po odbočení z hlavnej cesty je treba predrať sa k hradisku autom bez cesty, päť kilometrov púšťou. Džanpyk-kala je viditeľná z diaľky, takže pokiaľ to auto zvládne, zablúdiť sa nedá. K hradisku prichádzame podvečer. Možno práve preto pôsobia ruiny na nás čarovnejšie, ako všetko , čo sme videli predtým. Zažmúrim oči a snažím sa predstaviť veľkoleposť mesta a život, ktorý tu kypel ešte pred tisíc rokmi.

Archeológ Tolstov, ktorý je považovaný za najväčšieho znalca chórezmskych hradísk, nazval Džanpyk-kalu najkrajšou pevnosťou Chorézmu. Vedel o čom hovorí, určite tu zažil viacero súmrakov a brieždení. Džanpyk-kala sa rozkladá neďaleko od brehov Amudarje a v stredoveku slúžila aj ako prístav. Práve preto tu archeológovia našli artefakty čínskeho a perzského pôvodu.

. Džanpyk-kala sa rozkladá neďaleko od brehov Amudarje a v stredoveku slúžila aj ako prístav. Práve preto tu archeológovia našli artefakty čínskeho a perzského pôvodu. Najstaršie časti pevnosti boli vybudované v 4.-1. storočí pred Kr.
. Džanpyk-kala sa rozkladá neďaleko od brehov Amudarje a v stredoveku slúžila aj ako prístav. Práve preto tu archeológovia našli artefakty čínskeho a perzského pôvodu. Najstaršie časti pevnosti boli vybudované v 4.-1. storočí pred Kr. (zdroj: Vlado B.)
Opevnenia a steny ktoré môžeme uvidieť dnes sú novšie, datujú sa do 9.-10. storočia nášho letopočtu.
Opevnenia a steny ktoré môžeme uvidieť dnes sú novšie, datujú sa do 9.-10. storočia nášho letopočtu. (zdroj: Vlado B.)
V pevnosti boli obytné a priemyselné zóny, no najzaujímavejšou časťou je objekt bývalého paláca, na stenách ktorého môžeme obdivovať ozdobné fasádne profily, typické pre stredovekú architektúru Chorézmu.
V pevnosti boli obytné a priemyselné zóny, no najzaujímavejšou časťou je objekt bývalého paláca, na stenách ktorého môžeme obdivovať ozdobné fasádne profily, typické pre stredovekú architektúru Chorézmu. (zdroj: Vlado B.)
Plán zástavby hradiska je zložitý, pretože sa stavitelia museli vysporiadať so sklonom pozemku. Na vrchu obranných valov sa kedysi rozkladala odokrytá galéria pre lukostrelcov, chránených spredu nízkou stenou.
Plán zástavby hradiska je zložitý, pretože sa stavitelia museli vysporiadať so sklonom pozemku. Na vrchu obranných valov sa kedysi rozkladala odokrytá galéria pre lukostrelcov, chránených spredu nízkou stenou. (zdroj: Vlado B.)
Na galériu bolo možné dostať sa schodmi, ktoré sa zachovali dodnes. Päť bášt, rozložených 70 metrov od seba, zvyšovalo obranyschopnosť hradiska.
Na galériu bolo možné dostať sa schodmi, ktoré sa zachovali dodnes. Päť bášt, rozložených 70 metrov od seba, zvyšovalo obranyschopnosť hradiska. (zdroj: Vlado B.)
Obranné valy hradiska Džanpyk-kala.
Obranné valy hradiska Džanpyk-kala. (zdroj: Vlado B.)
Tu je odpoveď na moju otázku, prečo hlinené steny chórezmskych pevností vydržia stáročia. Vlhnutiu hlinených stien bránili vrstvy slamy tak, ako vidíme na obrázku.
Tu je odpoveď na moju otázku, prečo hlinené steny chórezmskych pevností vydržia stáročia. Vlhnutiu hlinených stien bránili vrstvy slamy tak, ako vidíme na obrázku. (zdroj: Vlado B.)

Posvätné ticho narušujú hlasy, prichádzajúce spoza rozpadnutých stien paláca. Francúzština. Nazriem tam a vidím muža a ženu, vybaľujú nejaké zariadenia z terénneho džípu. Keď nás zbadali, rýchlo všetko rozbalené sťahovali do auta späť. Vyzerá to tak, že sme natrafili na hľadačov pokladov, ktorí sa práve chystali začať prieskum pomocou detektoru kovov. Tak ako u nás, aj v Uzbekistane sú na to paragrafy. Škoda, viete že ako rád by som sa vybral do Uzbekistanu s hľadačom kovov?

Do perexu blogu som napísal,.. "ako sme našli arabské mince". Na fotodokumentácii vidíte, že sme sa na hradiskách dôkladne pozerali pod nohy. A našli sme "bez rýľu a lopaty" dve arabské mince, ktoré možno spoľahlivo datovať do 9.-10. storočia. Viac neprezradím. Jedno je isté, archeológovia v Uzbekistane, majúc tak peniaze na výskum, majú pred sebou zaujímavé veci. A nielen oni. Pokiaľ viem, v Uzbekistane už 17 rokov pôsobia aj českí archeológovia, momentálne sa zaoberajú skúmaním invázii armády Alexandra Macedónskeho. Mať tak o 50 rokov menej,..... ale nemám. Takže späť do Chivy a zajtra z Taškentu a Uzbekistanu domov. Ak som vás trochu na cestovanie navnadil, som rád. 

Hovorí sa „Nech sa dostanete hocikde, stane sa toto miesto vašou súčasťou“ Uzbekistan sa mojou súčasťou stal. Odporúčam ho do pozornosti aj vám.

Svet je veľký, rovnako ako moja túžba nájsť ďalšie moje "súčasti".

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu