reklama

Lotyšsko/Riga - Expedícia k pobaltským bratom v Európskej únii

Riga je v anketách často označovaná, ako najkrajšie mesto Európy. Je to pravda, do Rigy sa nedá nezamilovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

V sérii mojich blogov vás presvedčím, že cesta na Pobaltie, ktoré máme "za rohom", nesklame ani namaškrtených cestovateľských dobrodruhov.

Skôr, ako sa vydáme spoznávať Starú Rigu, niečo z nedávnej histórie Pobaltia.

„Nežnú revolúciu“ so štrngajúcimi kľúčmi si pamätáme ešte mnohí, no počuli ste už niekedy o „Spievajúcej revolúcii“? Poďte s nami k našim pobaltským bratom v EÚ, tí si slobodu vyspievali.

Spievajúcou revolúciou sa označuje postupný nenásilný politický prevrat v Estónsku, Lotyšsku a Litve v rokoch 1988-1990, ktorý viedol k obnoveniu suverenity týchto troch štátov po období sovietskej okupácie. Politický prevrat začal skutočne originálne, demonštráciou spevom. Na tallinskom festivale v dňoch 10.-11. júna 1988 až 300-tisíc návštevníkov festivalu spievalo dovtedy zakázané vlastenecké piesne, čo spustilo na Pobaltí revolučný proces. Spoločným prejavom vyjadrenia nevôle voči sovietskej nadvláde bolo aj vytvorenie takmer 600 km dlhej živej reťaze v auguste 1989, vytvorenej dvoma miliónmi ľudí, ktorí spojili svoje ruky od Tallinu, cez Rigu, až do Vilniusu. Presne pred tridsiatimi rokmi dali tak symbolicky najavo svoju túžbu po nezávislosti, ktorú konečne dosiahli po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Estónsko, Lotyšsko a Litva sú bližšie k západu a k nám od roku 2004, kedy sa stali členskými krajinami NATO a Európskej únie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naša štvorčlenná rodinná expedícia precestovala počas 18 dní Pobaltie autom. Prenajali sme si ho po prílete do Rigy a tam sme ho po viac ako dvetisíc kilometrovom okruhu troma krajinami aj vrátili. Hlavnú trasu, ktorú sme prešli, vidíte na mapke.

Naša cesta autom začala v Rige. Ďalšími zastávkami s prenocovaním po Rige boli: Tallin, Narva, Tartu, Daugavpils, Vilnius, Kaunas, Klajpeda, Plungé, Jelgava a na koniec, opäť Riga. Pretože sme z hlavnej trasy odbočovali, autom sme prešli 2375 km.
Naša cesta autom začala v Rige. Ďalšími zastávkami s prenocovaním po Rige boli: Tallin, Narva, Tartu, Daugavpils, Vilnius, Kaunas, Klajpeda, Plungé, Jelgava a na koniec, opäť Riga. Pretože sme z hlavnej trasy odbočovali, autom sme prešli 2375 km. (zdroj: Vlado B.)

Zážitky budem opisovať chronologicky, no hneď v úvode stručne zhrniem pocity, s ktorými sme sa vrátili domov.

Na ceste sme „povyrástli“. Uvedomili sme si, že Slovensko nie je čo do ľudnatosti, až taká malá krajina. V nenápadnom, no sviežo zelenom a udivujúco čistom kúte Európy sú hneď tri krajiny, počet obyvateľov ktorých ani v súčte nedosahuje počet obyvateľov Slovenska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hoci Litva, Lotyšsko a Estónsko je "čoby kameňom dohodiť", pred cestou nám tieto krajiny splývali do jedného zahmleného celku. Príjemne nás prekvapili, majú čo ponúknuť. Pred cestou sme žili v tom, že krajiny sú si veľmi podobné. Nie je tomu tak, poľahky nás presvedčili a presvedčia aj vás, že každá z nich je jedinečná a neopakovateľná. A vo všetkých troch pocítite určitú špecifickú atmosféru, vďaka ktorej poznáte, že nie ste na západe, ani v Rusku, ale niekde úplne inde, kde ste doteraz neboli.

Viete si predstaviť milióny ľudových pesničiek, s ktorými sa môžete na Pobaltí stretnúť? Nepreháňam. Verte mi, nikde v Európe sa na takom malom kúsku zeme s tak pestrou zmesou rôznych kultúr a s toľkým folklórom, nestretnete. Ak niekde platí, že "Zem spieva", tak práve tu. Keď k tomu všetkému pripočítate prekrásny rozsiahly priestor s malou hustotou osídlenia, placatú sýtozelenú krajinu plnú lesov a jazier, úplne odlišnú od našich čoraz vyschnutejších polí a pahorkov, tri hlavné mestá s úplne rozdielnymi troma tvárami, zaujímavé architektonické pamiatky zo stredoveku, živý mix elegantných obchodov, galérií, reštaurácií a štýlových kaviarní, priateľských ľudí vždy ochotných podať pomocnú ruku, tak máte pádny dôvod spoznať Pobaltie bližšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nazrite s nami do života trojlístka post-sovietskych krajín, ktoré obmýva Baltské more, definuje silná túžba po nezávislosti i výborná miestna kuchyňa. Začíname Lotyšskom a Rigou, kam sme prileteli spoločnosťou AirBaltic z Viedne.

Riga - pohľad do histórie. Keď sa chceme dozvedieť niečo o vzniku Rigy, musíme otočiť koleso dejín o viac ako 8 storočí dozadu. Územie súčasného Lotyšska bolo obývané etnickými skupinami Baltov, ktoré nesformovali tradičný stredoveký feudálny štát, ako tomu bolo v našich končinách, ale až do prelomu 12. a 13. storočia žili v samostatných kmeňových zväzoch. Najvýznamnejšími boli Kurši, Livovia, Latgali, Seli a Zemgali. Hlavne život Kuršov v 12. a 13. storočí bol plný vpádov na cudzie územia, plienenia a lúpenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kuršskí bojovníci na obraze v múzeu na hrade Turaida.
Kuršskí bojovníci na obraze v múzeu na hrade Turaida. (zdroj: Vlado B. )

V tomto období začali na územie dnešného Pobaltia prenikať križiaci, ktorí pochádzali zo stredoeurópskych a škandinávskych kráľovstiev a kniežatstiev. Nešlo tu iba o kresťanizáciu miestneho pohanského obyvateľstva, za ideologickým cieľom sa skrýval aj pragmatický cieľ, tým bolo mocenské ovládnutie týchto území, koristníctvo. Väčšina našich vedomostí o činnosti kresťanských misionárov na Pobaltí na konci 12. a v priebehu 13. storočia pochádza z dvoch súdobých kroník. Prvou z nich je Kronika Henricha Livónskeho, ktorý bol očitým svedkom udalostí, ktoré popísal v roku 1229. Historické zápisy pokračujú Livónskou rýmovanou kronikou, napísanou v rokoch 1290-97. O čom písali dejinní súčasníci?

Henrich Livónsky začína svoju kroniku rozprávaním o Meinhardovi, kanonikovi augustiánskeho kláštora v Segeburgu v Holštýnsku. Dostali sa mu do uší príbehy, ktoré rozprávali plavci a obchodníci, ktorí sa plavili hlbšie do vnútrozemia po rieke Daugave, aby obchodovali s pohanskými kmeňmi, hlavne s kmeňom Livov a Latgalov. Hoci bol Meinhard už starší muž s úctihodnými šedinami, mal guráž, odvážil sa vydať na cestu do tejto oblasti, aby tam šíril kresťanstvo. Niekoľkých Livov sa mu podarilo s veľkými ťažkosťami obrátiť na vieru a v dedine Uexkull (Ikskila) postaviť drevený kostol. Aby sa dokázal chrániť spolu s málo početným kresťanským táborom pred nepriateľstvom okolo žijúcich pohanských kmeňov, Meinhard priviezol z Nemecka kamenárov, a tí postavili v Uexkull kamenný hrad. Bola to prvá kamenná stavba na území Lotyšska. V roku 1186 bol Meinhard vysvätený za biskupa livónskej diecézy. Postavil ďalší kamenný hrad v neďalekom Holme (Salaspils), ale vďačnosti od pokrstených Livóncov sa nedočkal. Naopak, veľká časť pokrstených sa od viery odvrátila a ďalší pohania sa odmietali pokrstiť.

V roku 1196 znechutený biskup Meinhard zomiera a novým biskupom v Livónskej diecéze sa stáva Berthold z Brém. Keď sa pokúšal pokračovať v pokusoch obrátiť Livóncov na vieru, tí zorganizovali sprisahanie, s cieľom biskupa zavraždiť. Berthold nebol z tých, ktorí utekajú z bojiska, rozhodol sa podporiť misionárske úsilie vojenskou silou. Tajne odplával do Saska a do Livónska sa vrátil s nemeckými križiakmi. Dňa 24. júla 1198 došlo na území dnešnej Rigy v histórii k prvej bitke medzi Livóncami a križiackym vojskom, ktoré im prišlo nanútiť kresťanstvo. Boja sa zúčastnil na koni aj sám biskup. Kôň sa mu však splašil, tryskom sa dostal aj s Bertholdom na chrbte medzi ustupujúcich Livóncov. Tí biskupa prebodli kopijou a od zlosti roztrhali na kusy. Biskup Berthold tak bol jednou z mála obetí víťaznej bitky. Križiaci, ako odvetu za smrť Bertholda, zničili Livóncom polia a podpálili dediny. Vydesení Livónci sa zmenili na kajúcnikov a húfne sa hlásili ku kresťanstvu. Keď v prvých dňoch bolo pokrstených okolo 200 Livóncov, s presvedčením, že križiacka výprava sa skončila s úspechom, križiacke vojsko odplávalo domov. No len čo ich lode zmizli na obzore, Livónci vykonali rituálnu očistu a krstu sa zbavili. Kňazov, ktorí v Livónsku zostali, prenasledovali ako lovnú zver. Zdalo sa, že misionárskej činnosti v Lotyšsku je koniec.

Po Bertholdovi si sadol do biskupského kresla jeho synovec, Albert z Buxhovedenu z Dolného Saska. Nechcel skončiť ako strýko Berthold a tak do svojej diecézy dorazil na 23 lodiach s 500 križiakmi. Križiaci boli prijatí do služby na dobu 2 rokov, dotiahol ich sem sľub odpustenia hriechov (odpustkov) za vraždenie, ktorého sa dopustili na predchádzajúcich výpravách. Albert si rýchlo uvedomil, že sídlo jeho diecézy na hrade v Uexkull je príliš ďaleko od pobrežia proti prúdu rieky Daugavy a nemá dobrú strategickú polohu. Preto založil ďalší hrad na mieste malej rybárskej osady, kde sa Daugava vlieva do mora. Tak sa v roku 1201 začali písať dejiny mesta Riga.

Ja vám ponúkam estónsku legendu, podľa nej Riga vznikla úplne inak. Kedysi v dávnych dobách, keď Riga ešte vôbec nebola a cez Daugavu neviedli mosty, obrovský muž - Veľký Kristaps – prenášal na pleciach cez rieku ľudí na mieste, kde sa mesto teraz nachádza. Na pravom brehu Daugavy si postavil dom. Jednu noc ho zobudil plač, počul na ľavom brehu plačúce bábätko. Kristaps sa vybral za opusteným dieťaťom a chcel ho preniesť cez rieku. Uprostred rieky však dieťa oťaželo. Bolo také ťažké, že ho mocný Kristaps sotva-sotva odniesol na pravý breh a položil do postele vedľa seba. Ráno, keď sa zobudil, na mieste, kde predtým ležalo dieťa, bola veľká debna so zlatom. Tento poklad Kristaps ukrýval až do svojej smrti, a keď zomrel, z pokladu sa vybudovalo mesto. Prvé domy v Rige boli postavené tam, kde stával dom „Big Kristapsa“.

Teraz môžete na nábreží rieky Daugavy uvidieť sklenenú búdku so sochou obrovského muža Kristapsa, s malým dieťaťom na ramene.
Teraz môžete na nábreží rieky Daugavy uvidieť sklenenú búdku so sochou obrovského muža Kristapsa, s malým dieťaťom na ramene. (zdroj: Vlado B.)

Ale vydajme sa na prechádzku, čakajú nás krásy najväčšieho mesta Pobaltia. Riga, so svojimi 650 tisíc obyvateľmi je srdcom Lotyšska, ktoré má necelé 2 milióny obyvateľov a plochu o 32% väčšiu, ako Slovensko. Skúste si to predstaviť, zatiaľ čo na Slovensku žije na štvorcovom kilometri 111 obyvateľov, v Lotyšsku je ich iba 31.

Mapka prvej časti našej prechádzky po Starej Rige.
Mapka prvej časti našej prechádzky po Starej Rige.  (zdroj: Vlado B. )

Vzhľadom na výbornú polohu hotela Liberty v ktorom sme ubytovaní, prehliadku Starej Rigy nezačíname tak ako väčšina turistov, na Radničnom námestí (Rátslaukumus), ale od Promenádneho parku Esplanáde a na Bulváre slobody. Táto časť mesta bola až do 18. storočia piesočnou dunou, ktorá tvorila vrch Kubes. (Vrch a vrch je rozdiel, v Pobaltí, rovinatom ako placka je vrchom všetko, čo prevyšuje okolie o 30 metrov.) Kubes bol vŕšok, na ktorom prebiehal v histórii prvý boj medzi križiakmi a pohanskými Lívmi, miesto, na ktorom v roku 1198 zahynul v boji nemecký arcibiskup Berthold. Keď sa v roku 1901 konala v Rige veľká priemyselná výstava bolo rozhodnuté, že sa na tomto mieste vybuduje mestský park.

Prehliadku začíname v pravoslávnom ortodoxnom Chráme Narodenia Krista, ktorý je dominantou parku.

V Rige je celkom 15 pravoslávnych kostolov, tento je hlavným. Chrám Narodenia Krista bol postavený v novobyzantskom štýle v rokoch 1876-84.
V Rige je celkom 15 pravoslávnych kostolov, tento je hlavným. Chrám Narodenia Krista bol postavený v novobyzantskom štýle v rokoch 1876-84.  (zdroj: Vlado B. )
Chrám bol postavený spočiatku bez zvonice. No keďže imperátor Alexander III. daroval chrámu 12 zvonov (najväčší, Alexander Nevský, mal až 12,8 ton), neskôr sa dobudovala predsunutá zvonica, ktorá sa spojila s chrámom chodbou
Chrám bol postavený spočiatku bez zvonice. No keďže imperátor Alexander III. daroval chrámu 12 zvonov (najväčší, Alexander Nevský, mal až 12,8 ton), neskôr sa dobudovala predsunutá zvonica, ktorá sa spojila s chrámom chodbou (zdroj: Vlado B.)
Po dostavbe bol vyšperkovaný chrám Narodenia Krista so svojimi mohutnými pozlátenými kupolami najdrahšou stavbou v meste. Prišiel však Sovietsky zväz, ktorý aj na umlčanie cirkví použil kosák a proletárske kladivo.
Po dostavbe bol vyšperkovaný chrám Narodenia Krista so svojimi mohutnými pozlátenými kupolami najdrahšou stavbou v meste. Prišiel však Sovietsky zväz, ktorý aj na umlčanie cirkví použil kosák a proletárske kladivo.  (zdroj: Vlado B. )
V 1963 roku bol chrám odsvätený a zmenený na planetárium s reštauráciou. Všetko vnútorné zariadenie bolo zničené a zvony odnesené. Až v roku 1992 bol chrám vrátený veriacim a znova vysvätený. Nasledovala jeho oprava z darov veriacich.
V 1963 roku bol chrám odsvätený a zmenený na planetárium s reštauráciou. Všetko vnútorné zariadenie bolo zničené a zvony odnesené. Až v roku 1992 bol chrám vrátený veriacim a znova vysvätený. Nasledovala jeho oprava z darov veriacich.  (zdroj: Vlado B. )
V roku 2002 boli do Chrámu Narodenia Krista prenesené ostatky svätého Jána Rižského, kanonizovaného v 2001 roku.
V roku 2002 boli do Chrámu Narodenia Krista prenesené ostatky svätého Jána Rižského, kanonizovaného v 2001 roku. (zdroj: Vlado B.)
Najvzácnejšou relikviou, uchovávanou v Chráme Narodenia Krista, je Tichvinská ikona Božej Matky. Podľa legendy ju vytvoril evanjelista sv. Lukáš v 1. storočí, ešte počas pozemského života Panny Márie.
Najvzácnejšou relikviou, uchovávanou v Chráme Narodenia Krista, je Tichvinská ikona Božej Matky. Podľa legendy ju vytvoril evanjelista sv. Lukáš v 1. storočí, ešte počas pozemského života Panny Márie.  (zdroj: Vlado B. )
Pred Chrámom Narodenia Krista sa zastavujeme pri pomníku grófa a cárskeho poľného maršála Michaila Bogdanoviča Barclay de Tolly.  V dobe napoleonských vojen zmodernizoval cársku armádu a prispel k porážke Napoleonovej polmiliónovej armády.
Pred Chrámom Narodenia Krista sa zastavujeme pri pomníku grófa a cárskeho poľného maršála Michaila Bogdanoviča Barclay de Tolly. V dobe napoleonských vojen zmodernizoval cársku armádu a prispel k porážke Napoleonovej polmiliónovej armády.  (zdroj: Vlado B. )

Po Bulváre slobody sa vydávame smerom k mostu cez Rižský kanál. Ešte skôr sa však zastavujeme pri 51 metrov vysokom Pamätníku Slobody, stojacom uprostred bulváru. Bol postavený v 30 rokoch minulého storočia, na oslavu slobodného a nezávislého lotyšského národa, z celonárodnej zbierky „Pre vlasť a slobodu“. Postavili ho symbolicky na mieste, na ktorom bol v 1910 roku odhalený pomník ruského imperátora Petra I. Veľkého, na počesť 200 výročia pripojenia Rigy k Rusku. Jedna symbolika vystriedala druhú. Príbeh má aj pokračovanie. Loď odvážajúca odstránený pomník Petra I. do Petrohradu stroskotala a pomník sa doteraz nepodarilo nájsť.

Na vrchole 42 metrov vysokého travertínového obelisku Pamätníka Slobody stojí 9 metrov vysoká medená socha ženy (Rižania ju volajú Milda), symbolizujúca slobodu Lotyšska.
Na vrchole 42 metrov vysokého travertínového obelisku Pamätníka Slobody stojí 9 metrov vysoká medená socha ženy (Rižania ju volajú Milda), symbolizujúca slobodu Lotyšska. (zdroj: Vlado B.)
​ Vo vztýčených rukách Milda drží tri hviezdy, ktoré symbolizujú tri hlavné lotyšské zeme: Kurónsko, Vidzem a Latgalsko. Takto sme ju videli z okna našej izby.  ​
​ Vo vztýčených rukách Milda drží tri hviezdy, ktoré symbolizujú tri hlavné lotyšské zeme: Kurónsko, Vidzem a Latgalsko. Takto sme ju videli z okna našej izby. ​ (zdroj: Vlado B. )
Tevzemei un Brivibai - "Za vlasť a Slobodu". Pri päte pomníka stojí niekoľko sôch, ktoré reprezentujú hodnoty ako je práca, rodina, sila národa, sila viery, a historický odkaz.  Čestná stráž sa mení každú hodinu.
Tevzemei un Brivibai - "Za vlasť a Slobodu". Pri päte pomníka stojí niekoľko sôch, ktoré reprezentujú hodnoty ako je práca, rodina, sila národa, sila viery, a historický odkaz. Čestná stráž sa mení každú hodinu. (zdroj: Vlado B. )

Aby pomník unikol v dobách začlenenia Lotyšska medzi krajiny Sovietskeho zväzu zničeniu, bolo treba zmeniť symboliku. V novom sovietskom podaní, Milda predstavovala ruskú „osloboditeľku“ a v rukách nedržala lotyšské zeme, ale tri „oslobodené“ Pobaltské republiky: Lotyšsko, Litvu a Estónsko. A v Moskve boli spokojní. Výťahom v pomníku sa môžete dostať k päte bronzovej Mildy a okienkom sa rozhliadnuť z výšky po okolí.

Prichádzame k Rižskému kanálu, obteká centrum Starého mesta. Pôvodne to bola vodná priekopa, ktorá od 13. storočia chránila prístup k hradbám.

Keď v roku 1857 ruský imperátor Alexander II. zrušil rižskú pevnosť (zostali z nej iba pozostatky jednej bašty), hradby boli rozobrané a kanál sa využil v rámci parkových úprav mesta.
Keď v roku 1857 ruský imperátor Alexander II. zrušil rižskú pevnosť (zostali z nej iba pozostatky jednej bašty), hradby boli rozobrané a kanál sa využil v rámci parkových úprav mesta.  (zdroj: Vlado B.)
Kanál vyteká z rieky Daugavy a po 3,2 kilometroch sa do Daugavy aj vracia. Má hĺbku 2,5 metra a preklenuje ho 16 mostov.
Kanál vyteká z rieky Daugavy a po 3,2 kilometroch sa do Daugavy aj vracia. Má hĺbku 2,5 metra a preklenuje ho 16 mostov. (zdroj: Vlado B.)
Po kanály sa dá prejsť na lodičke, plavba trvá hodinu. Neskôr to skúsime.
Po kanály sa dá prejsť na lodičke, plavba trvá hodinu. Neskôr to skúsime.  (zdroj: Vlado B. )

 Z mosta sa na ľavej strane otvára pekný pohľad na veľkolepú budovu Lotyšskej národnej opery. Bola postavená ako divadlo v rokoch 1856-63 na mieste zrušenej bašty mestského opevnenia. Po požiari v 1882 roku bolo divadlo prestavané do dnešnej podoby. 

Lotyšská národná opera. Zaujímavé je to, že k divadlu bola pristavená prvá elektráreň v Rige, slúžila iba pre divadlo. Kto chcel vidieť žiarovky a elektrické svetlo, musel ísť za nimi do divadla.
Lotyšská národná opera. Zaujímavé je to, že k divadlu bola pristavená prvá elektráreň v Rige, slúžila iba pre divadlo. Kto chcel vidieť žiarovky a elektrické svetlo, musel ísť za nimi do divadla.  (zdroj: Vlado B. )
Od divadla vedú naše kroky po ulici Valnu iela k Prašnej veži z 13. storočia. Od 15. storočia slúžila ako zbrojnica a sklad strelného prachu a prach jej dal aj názov. Dnes je v nej Lotyšské vojenské múzeum.
Od divadla vedú naše kroky po ulici Valnu iela k Prašnej veži z 13. storočia. Od 15. storočia slúžila ako zbrojnica a sklad strelného prachu a prach jej dal aj názov. Dnes je v nej Lotyšské vojenské múzeum.  (zdroj: Vlado B. )
Iný pohľad na Prašnú vežu. Na fasáde žltej budovy sú symboly všetkých lotyšských miest. Je to bočná stena Švédskych kasární, ku ktorým smerujeme.
Iný pohľad na Prašnú vežu. Na fasáde žltej budovy sú symboly všetkých lotyšských miest. Je to bočná stena Švédskych kasární, ku ktorým smerujeme. (zdroj: Vlado B.)

Za Prašnou vežou prichádzame k Powder Tower - malému kúsku tehlovej steny so štvorcovou baštou Rámersa, to je všetko, čo zostalo z mestských hradieb, pochádzajúcich z 13. storočia. Rámers bol bohatý mešťan, ktorý v 13. storočí prispel značnou sumou k budovaniu mestského opevnenia.

Vľavo vidíme zvyšky opevnenia s baštou Rámersa. Vpravo sa tiahnu Kasárne sv. Jakuba, nazývané aj "Švédske kasárne".
Vľavo vidíme zvyšky opevnenia s baštou Rámersa. Vpravo sa tiahnu Kasárne sv. Jakuba, nazývané aj "Švédske kasárne".  (zdroj: Vlado B. )

Oproti hradbám sú po Vežovej ulici (Torna iela) roztiahnuté kasárne sv. Jakuba, postavené v roku 1695 pre potreby švédskych vojakov. Keď v roku 1710 vojsko Petra I. Veľkého dobylo Rigu, kasárne boli prestavané do dnešnej podoby. Ide o najdlhšiu stavbu v celej Starej Rige, dĺžka kasární je 237 metrov.

Dnes sa v Švédskych kasárňach usídlili štýlové kaviarničky a butiky.
Dnes sa v Švédskych kasárňach usídlili štýlové kaviarničky a butiky.  (zdroj: Vlado B. )
Asi uprostred Vežovej ulice je v hradbe priechod vľavo do Pivovarskej ulice (Aldaru iela) melebnou Švédskou bránou (The Swedish Gate). V 1698 roku bránu prerazili v hradbách Švédi, aby sa dostali do svojich kasární.
Asi uprostred Vežovej ulice je v hradbe priechod vľavo do Pivovarskej ulice (Aldaru iela) melebnou Švédskou bránou (The Swedish Gate). V 1698 roku bránu prerazili v hradbách Švédi, aby sa dostali do svojich kasární.  (zdroj: Vlado B. )

Švédska brána je najmladšou bránou v hradbách Rigy a je s ňou spojená jedna romantická legenda. Rižankám bolo zakázané stretávať sa so švédskymi vojakmi z kasární, ale jedna z nich si medzi nimi napriek tomu našla nápadníka, s ktorým sa pri bráne niekoľko mesiacov tajne schádzala. Zatiaľ čo on bral rande s krásavicou športovo, ona bola zaľúbená natoľko, že vojakovi navrhla svadbu. S tým však on nepočítal a rozmýšľal, čo urobiť, aby sa svadbe vyhol. A vymyslel. Keď dievčina prišla na stretnutie, vojaka nikde. Namiesto milenca, zachmúrení strážcovia poriadku stoja. V tej dobe bola zakázaná láska proti vôli rodičov ťažkým hriechom. A tak nahnevaní strážcovia nebohú dievku chytili a zamurovali pri prechode cez bránu. Pokiaľ sem o polnoci prídete, budete počuť jej šepot ako hovorí: „a stále ho milujem“. To však započujete iba v prípade, pokiaľ budete sami silno zamilovaní. Po jej vyznaní lásky vraj nasleduje chichot vojaka. Zlé jazyky hovoria, že sa to nechichoce vojak, ale že sem chichot dolieha z neďalekého Churchill Clubu. Ja som sem o polnoci neprišiel a tak pravdivosť legendy potvrdiť neviem. Poučenie dievčatám: „nenavrhujte vojakovi svadbu ak nechcete, aby vás zamurovali“.

Socha pri Švédskej bráne stvárňuje legendu o nešťastnej láske.
Socha pri Švédskej bráne stvárňuje legendu o nešťastnej láske.  (zdroj: Vlado B. )
Hneď naproti Švédskej bráne je na rohu úzkej Hlučnej ulice (Trokšnu iela) malý domček. Spoznáme ho aj podľa toho, že cez ulicu oproti nemu je do steny zamurovaný kanón a to hlavňou smerom dole, vraj aby sa v Rige už nikdy nebojovalo.
Hneď naproti Švédskej bráne je na rohu úzkej Hlučnej ulice (Trokšnu iela) malý domček. Spoznáme ho aj podľa toho, že cez ulicu oproti nemu je do steny zamurovaný kanón a to hlavňou smerom dole, vraj aby sa v Rige už nikdy nebojovalo.  (zdroj: Vlado B. )

Ten domček je katovňa, býval tu mestský kat. O malom okienku na domčeku sa rozpráva, že keď na ňom ráno našiel kat čiernu rukavicu, znamenalo to, že si musí nabrúsiť sekeru, v ten deň bude popravovať. Keď tam rukavica nebola, mal smolu, musel vytiahnuť metlu a zametať ulice, aj to patrilo k jeho povinnostiam.

Pokračujeme Pivovarskou ulicou (Aldaru iela), na ktorej sa nachádzal pivovar a obchody s pivom.

Všimnime si tu niekoľkoposchodové sklady s kladkou, slúžiacou na vyťahovanie tovaru do horných poschodí. Takéto sklady sa začali budovať v 16. storočí. Ešte na konci 19. storočia ich bolo v Rige 160, dodnes sa zachovalo 24.
Všimnime si tu niekoľkoposchodové sklady s kladkou, slúžiacou na vyťahovanie tovaru do horných poschodí. Takéto sklady sa začali budovať v 16. storočí. Ešte na konci 19. storočia ich bolo v Rige 160, dodnes sa zachovalo 24. (zdroj: Vlado B.)
Budova lotyšského parlamentu. Jej okolie bolo dejiskom revolučných udalostí v roku 1991, počas ktorých obyvatelia Rigy bránili na barikádach v okolí parlamentu, od januára do augusta 1991, svoju práve sa rodiacu nezávislosť.
Budova lotyšského parlamentu. Jej okolie bolo dejiskom revolučných udalostí v roku 1991, počas ktorých obyvatelia Rigy bránili na barikádach v okolí parlamentu, od januára do augusta 1991, svoju práve sa rodiacu nezávislosť.  (zdroj: Vlado B. )
Pri parlamente nájdeme aj pomník pripomínajúci 21. august 1991, kedy tu poslednýkrát zaútočil na obrancov barikád OMON (Otrjad Milicii Osobovo Naznačenia). Pri obrane barikád, keď sa rodila nezávislosť, bolo v roku 1991 zastrelených 5 mladých ľudí.
Pri parlamente nájdeme aj pomník pripomínajúci 21. august 1991, kedy tu poslednýkrát zaútočil na obrancov barikád OMON (Otrjad Milicii Osobovo Naznačenia). Pri obrane barikád, keď sa rodila nezávislosť, bolo v roku 1991 zastrelených 5 mladých ľudí. (zdroj: Vlado B. )
Vchod do Katedrály sv. Jakuba. Našou ďalšou zastávkou je Katedrála sv. Jakuba. Je ďalším z tehlových gotických unikátov 13. storočia.
Vchod do Katedrály sv. Jakuba. Našou ďalšou zastávkou je Katedrála sv. Jakuba. Je ďalším z tehlových gotických unikátov 13. storočia. (zdroj: Vlado B. )
Zaujímavosťou katedrály je 80 metrov vysoká zvonica z 15. storočia s „balkónovým zvonom“. Zvon nevisí vo vnútri veže, ale z vonkajšku. Hovorí sa, že zvon sa rozzvučal vždy, keď okolo kostola prešla neverná žena. A tých bolo aj v minulosti požehnane.
Zaujímavosťou katedrály je 80 metrov vysoká zvonica z 15. storočia s „balkónovým zvonom“. Zvon nevisí vo vnútri veže, ale z vonkajšku. Hovorí sa, že zvon sa rozzvučal vždy, keď okolo kostola prešla neverná žena. A tých bolo aj v minulosti požehnane. (zdroj: Vlado B. )
Zvon odhaľujúci nevernice zvonil nonstop. A tak rižanky prinútili manželov, aby zvon odstránili. Pravda je však iná. V priebehu 1. svetovej vojny zvon ruská armáda zrekvirovala a v roku 2011 bol na zvonicu zavesený zvon nový. Ten už nevernice neodhaľuje.
Zvon odhaľujúci nevernice zvonil nonstop. A tak rižanky prinútili manželov, aby zvon odstránili. Pravda je však iná. V priebehu 1. svetovej vojny zvon ruská armáda zrekvirovala a v roku 2011 bol na zvonicu zavesený zvon nový. Ten už nevernice neodhaľuje.  (zdroj: Vlado B. )
Interiér Kostola sv. Jakuba.
Interiér Kostola sv. Jakuba. (zdroj: Vlado B. )
Kaplnka v Kostole sv. Jakuba.
Kaplnka v Kostole sv. Jakuba.  (zdroj: Vlado B. )

Neďaleko katedrály stojí v Hradnej ulici (Maza Pils iela) malebné zoskupenie trojice stredovekých domov, nazvaných Traja bratia. Každý z týchto domov bol postavený v inom storočí. Prvý dom sprava s bielym priečelím č. 17. bol postavený v gotickom slohu na konci 15. storočia a je najstarším dochovaným domom v meste. Hovorí sa mu "veľký brat". Všimnite si malé okienka. V tej dobe museli majitelia domov za okná, smerujúce do ulice, platiť „daň za svetlo“. Majiteľ domu s daniarmi „vypiekol“, malé okná, malá daň. Susedný žltý dom s č. 19. pochádza z roku 1646. Brat s č. 21. z roku 1718 je z trojice najmenším a najužším, v tej dobe sa platila daň podľa šírky domu. Dnes je v ňom múzeum architektúry. Zájdite za tento najužší dom a všimnite si schodisko, priliehajúce k domu zboku. Končí meter nad zemou. Vraj tak chcela pani domu. Viete prečo? To aby milenec mohol z neho rýchlejšie vysadnúť na koňa, pri návrate manžela.

Malebné zoskupenie trojice stredovekých domov - Traja bratia. .
Malebné zoskupenie trojice stredovekých domov - Traja bratia. .  (zdroj: Vlado B. )
Na dvore za Troma bratmi môžete uvidieť zamurované do fasád detaily z historických domov, zničených v priebehu 2. svetovej vojny.
Na dvore za Troma bratmi môžete uvidieť zamurované do fasád detaily z historických domov, zničených v priebehu 2. svetovej vojny. (zdroj: Vlado B. )
Erb mesta Riga zdobil Radnicu do roku 1941, kedy bola bombardovaním zničená. .
Erb mesta Riga zdobil Radnicu do roku 1941, kedy bola bombardovaním zničená. . (zdroj: Vlado B.)
Tento erb zdobil kedysi fasádu domu majstra pekára.
Tento erb zdobil kedysi fasádu domu majstra pekára.  (zdroj: Vlado B. )
Na druhej strane ulice, oproti Trom bratom, je Lýceum. Založil ho v roku 1675 švédsky kráľ Karol XI. V roku 1733 bolo premenované na lýceum Petra I. Veľkého, na počesť víťazstva nad Švédmi. Tak to už v dejinách ľudstva býva, históriu píšu víťazi.
Na druhej strane ulice, oproti Trom bratom, je Lýceum. Založil ho v roku 1675 švédsky kráľ Karol XI. V roku 1733 bolo premenované na lýceum Petra I. Veľkého, na počesť víťazstva nad Švédmi. Tak to už v dejinách ľudstva býva, históriu píšu víťazi. (zdroj: Vlado B. )
Doska na fasáde lýcea informuje o jeho založení.
Doska na fasáde lýcea informuje o jeho založení. (zdroj: Vlado B. )
Ešte skôr, ako sa dostaneme do centra, prechádzame na ulici (Valnu iela) romantickým prechodom so zaskleným átriom. Sem bola v roku 2001 premiestnená socha Zlatého rytiera z roku 1897, ktorá pôvodne zdobila jednu z artézskych studní v meste.
Ešte skôr, ako sa dostaneme do centra, prechádzame na ulici (Valnu iela) romantickým prechodom so zaskleným átriom. Sem bola v roku 2001 premiestnená socha Zlatého rytiera z roku 1897, ktorá pôvodne zdobila jednu z artézskych studní v meste.  (zdroj: Vlado B.)
Na rohu ulice Majstrov (Meistaru) stojí Mačací dom. Ide o secesnú budovu z r.1904 s 2 vežičkami, na vrchole ktorých sedia čierne mačky. Majiteľ domu Plume sa nedohodol s Veľkou gildou (cechom kupcov) na prijatí do cechu, hoci spĺňal podmienky.
Na rohu ulice Majstrov (Meistaru) stojí Mačací dom. Ide o secesnú budovu z r.1904 s 2 vežičkami, na vrchole ktorých sedia čierne mačky. Majiteľ domu Plume sa nedohodol s Veľkou gildou (cechom kupcov) na prijatí do cechu, hoci spĺňal podmienky.  (zdroj: Vlado B. )
Plume, z pomsty za neprijatie do cechu, umiestnil na strechu domu mačky tak, aby svojimi chvostami mierili na Veľkú gildu. Keď ho nakoniec do Veľkej gildy prijali, mačky trochu pootočil.
Plume, z pomsty za neprijatie do cechu, umiestnil na strechu domu mačky tak, aby svojimi chvostami mierili na Veľkú gildu. Keď ho nakoniec do Veľkej gildy prijali, mačky trochu pootočil.  (zdroj: Vlado B. )
Oproti Mačaciemu domu sídlila v menšej budove vľavo Malá gilda. Veľkej gilde patrila väčšia budova vpravo.
Oproti Mačaciemu domu sídlila v menšej budove vľavo Malá gilda. Veľkej gilde patrila väčšia budova vpravo.  (zdroj: Vlado B. )
Erb na budove Malej gildy.
Erb na budove Malej gildy.  (zdroj: Vlado B. )
V Starej Rige sa námestia utápajú v sviežej zeleni.
V Starej Rige sa námestia utápajú v sviežej zeleni.  (zdroj: Vlado B. )
Nie som bohvieaký pivár, ale litovský Švyturys mi v takomto príjemnom prostredí mimoriadne chutil.
Nie som bohvieaký pivár, ale litovský Švyturys mi v takomto príjemnom prostredí mimoriadne chutil.  (zdroj: Vlado B. )
Budova švédskej banky.
Budova švédskej banky. (zdroj: Vlado B. )

 Teraz je treba prejsť uličkami na veľkolepé Dómske námestie (Doma lakums), ktoré je srdcom aj dušou Starého mesta. Na priloženej mapke je to bod, označený ako Evangelická katedrála. Nebude problém Dómske námestie nájsť. Na toto námestie vedie 7 ulíc, v Rige sa hovorí, že všetky ulice v Starej Rige vedú na Dómske námestie. Odporúčam však najskôr vychutnať si atmosféru prechádzkou po rozprávkových uličkách, akou je napríklad ulička Rozenina (Rozena iela), má šírku 1,8 metra a je najužšou ulica Starého mesta.

Rozena iela, alebo Rozenina ulica má šírku necelé 2 metre a je najužšou ulicou s Starej Rige.
Rozena iela, alebo Rozenina ulica má šírku necelé 2 metre a je najužšou ulicou s Starej Rige.  (zdroj: Vlado B. )
Fasády domov v malebných uličkách Starej Rigy si zahrali vo viacerých filmoch.
Fasády domov v malebných uličkách Starej Rigy si zahrali vo viacerých filmoch.  (zdroj: Vlado B. )
Stará Riga ponúka turistom veľa takýchto romantických zákutí.
Stará Riga ponúka turistom veľa takýchto romantických zákutí. (zdroj: Vlado B. )

Na ulici Obchodníkov (Tirgonu iela) sa v 13. storočí nachádzali vínne pivnice. Víno bolo v severských krajinách veľmi cenným tovarom, dali sa ním splácať aj dlhy. Tam kde sa napája Rozenina ulička na ulicu Haraburdia (Krämu iela), nájdeme štýlovú stredovekú vináreň „Rozengräls“, na tomto mieste stála vínna pivnica už v roku 1293.

K vínnym pivniciam Rozengräls prichádzame skoro, ešte sú zatvorené.
K vínnym pivniciam Rozengräls prichádzame skoro, ešte sú zatvorené. (zdroj: Vlado B. )
Vínne pivnice nemožno obísť, o dve hodiny sa vraciame. Pri vstupe nás víta takáto veselá persóna v dobovom oblečení.
Vínne pivnice nemožno obísť, o dve hodiny sa vraciame. Pri vstupe nás víta takáto veselá persóna v dobovom oblečení. (zdroj: Vlado B. )
Víno som pil už aj lepšie. Ale nie takto pri sviečkach a pod klenbami z 13. storočia, akoby vystrihnutými zo stredoveku. Ak si dáte pohárikov viac, ľahko tu upadnete do predstáv, že ste bohatým kupcom, patriacim do Veľkej gildy.
Víno som pil už aj lepšie. Ale nie takto pri sviečkach a pod klenbami z 13. storočia, akoby vystrihnutými zo stredoveku. Ak si dáte pohárikov viac, ľahko tu upadnete do predstáv, že ste bohatým kupcom, patriacim do Veľkej gildy.  (zdroj: Vlado B. )

Prichádzame na Dómske námestie. Najvýznamnejšou stavbou na námestí je Rižský dóm, zasvätený Panne Márii (na mape Evangelická katedrála). Je to najvýznamnejšia sakrálna stavba v baltských štátoch. S jeho stavbou sa začalo na príkaz biskupa Alberta v roku 1201 a od počiatku bol koncipovaný ako biskupská katedrála. Hrubá stavba s 2 metre hrubými múrmi zabrala 50 rokov. Potom sa na stavbe pracovalo ešte tak dlho, že sa tu zmiešali tri architektonické štýly: románsky, gotický a barokový. Typickú barokovú strechu získala veža v roku 1766 a od tej doby má stále svoju výšku 96 metrov. K chrámu prilieha kláštorný komplex s Krížovou chodbou. Aj tá pamätá svojho zakladateľa, biskupa Alberta. Dnes sa v nej nachádza dómske lapidárium, kde sú uložené najrôznejšie artefakty, vzťahujúce sa k histórii stavby, ako napríklad pôvodný medený kohút z kostolnej veže z roku 1595. Zatiaľ čo architektonické detaily arkád Krížovej chodby vykazujú jasné znaky románskeho slohu, interiér kostola je už vrcholne gotický, teda až na okenné vitráže z 19. storočia, ktoré zobrazujú slávne výjavy z lotyšskej histórie. V dóme sú pochovaní takmer všetci rižskí arcibiskupi, začínajúc biskupom Albertom, ktorý bol v nedostavanom kostole pochovaný v roku 1226. Najväčšou zaujímavosťou interiéru je obrovský organ, zhotovený v rokoch 1559-1601 a rekonštruovaný v 1884 roku. Je vysoký 25 metrov, má 6 768 píšťal s výškou až 10 metrov. V dobe zhotovenia to bol najväčší hudobný nástroj na svete.

Dómske námestie s Rižským domom.
Dómske námestie s Rižským domom.  (zdroj: Vlado B. )
Na Dómskom námestí je veselo, vo vzduchu poletujú a praskajú na radosť detí farebné bubliny, vyrábané veľkým bubli-fukom.
Na Dómskom námestí je veselo, vo vzduchu poletujú a praskajú na radosť detí farebné bubliny, vyrábané veľkým bubli-fukom.  (zdroj: Vlado B. )
Gotický interiér kostola Rižského dómu.
Gotický interiér kostola Rižského dómu. (zdroj: Vlado B. )
Kazateľnica kostola Rižského dómu.
Kazateľnica kostola Rižského dómu.  (zdroj: Vlado B. )
Drevené zábradlie schodíkov vedúcich ku kazateľnici je ozdobené vyrezávanými figúrami svätých.
Drevené zábradlie schodíkov vedúcich ku kazateľnici je ozdobené vyrezávanými figúrami svätých.  (zdroj: Vlado B. )
Krásne okenné vitráže z 19. storočia zobrazujú slávne výjavy z lotyšskej histórie.
Krásne okenné vitráže z 19. storočia zobrazujú slávne výjavy z lotyšskej histórie.  (zdroj: Vlado B. )
Majstrovským dielom je krásny organ z roku 1884. Ešte aj dnes sa svojou veľkosťou radí na štvrté miesto na svete. Mali sme možnosť vypočuť si aj jeho zvuk, vyludzuje nádherné tóny.
Majstrovským dielom je krásny organ z roku 1884. Ešte aj dnes sa svojou veľkosťou radí na štvrté miesto na svete. Mali sme možnosť vypočuť si aj jeho zvuk, vyludzuje nádherné tóny.  
V dóme sú pochovaní rižskí arcibiskupi. Večný odpočinok v vtedy ešte nedokončenom dóme tu našiel v roku 1226 aj biskup Albert. Jeho hrobka sa však doteraz nenašla.
V dóme sú pochovaní rižskí arcibiskupi. Večný odpočinok v vtedy ešte nedokončenom dóme tu našiel v roku 1226 aj biskup Albert. Jeho hrobka sa však doteraz nenašla.  (zdroj: Vlado B. )
Nádvorie Rižského dómu.
Nádvorie Rižského dómu.  (zdroj: Vlado B. )
Socha biskupa Alberta na nádvorí Rižského dómu.
Socha biskupa Alberta na nádvorí Rižského dómu.  (zdroj: Vlado B. )
Ako si môžeme prečítať na doske pri soche biskupa Alberta, považuje sa za zakladateľa Rigy a dátumom jej založenia je rok 1201.
Ako si môžeme prečítať na doske pri soche biskupa Alberta, považuje sa za zakladateľa Rigy a dátumom jej založenia je rok 1201. (zdroj: Vlado B. )
Súčasťou Rižského dómu je rozsiahli kláštorný komplex s Krížovou chodbou. Sú v nej uložené rôzne historické artefakty.
Súčasťou Rižského dómu je rozsiahli kláštorný komplex s Krížovou chodbou. Sú v nej uložené rôzne historické artefakty.  (zdroj: Vlado B. )
Tento medený kikiríkajúci kohút zdobil vrchol veže od roku 1595 do 1985 roku, kedy bol nahradený kópiou. Kohút chráni mesto, vraj zakikiríka, ak by Rige hrozilo nebezpečie. Kohút sa nevyznamenal, Riga bola na konci vojny sovietskou armádou zbombardovaná.
Tento medený kikiríkajúci kohút zdobil vrchol veže od roku 1595 do 1985 roku, kedy bol nahradený kópiou. Kohút chráni mesto, vraj zakikiríka, ak by Rige hrozilo nebezpečie. Kohút sa nevyznamenal, Riga bola na konci vojny sovietskou armádou zbombardovaná.  (zdroj: Vlado B. )
V Krížovej chodbe môžeme obdivovať aj Salaspilskú kamennú hlavu. Váži 780 kg a je vysoká 93 cm. Pochádza z 10. storočia a je považovaná za pohanský idol. Našiel ju v 1851 roku na svojom poli v meste Salaspil jeden z roľníkov.
V Krížovej chodbe môžeme obdivovať aj Salaspilskú kamennú hlavu. Váži 780 kg a je vysoká 93 cm. Pochádza z 10. storočia a je považovaná za pohanský idol. Našiel ju v 1851 roku na svojom poli v meste Salaspil jeden z roľníkov.  (zdroj: Vlado B. )

Legenda o kráske a kominárovi - Skôr ako sa dostaneme na našej prechádzke Starou Rigou k Radničnému námestiu, na ulici Kaļķu iela nájdeme dom, ktorý má na vežičke kominára. Je spojený s legendou, hoci sa to vraj aj v skutočnosti presne takto stalo. Aj historici hovoria, že tento príbeh je absolútne pravdivý. Všetko sa odohralo v dome, kde žila rodina hrdinky legendy, na ulici Kaļķu, v samom centre Starej Rigy. Dom v ktorom sa to stalo, stále stojí na tomto mieste alebo nebol, ale v stredoveku mal jeden otec menom Tumshays Alus krásnu dcéru, krásnu Garumzyn. Otec dcéru doslova zbožňoval dcéru, sliedil za ňou, aby sa nezaľúbila do hocikoho a nestratila dievčenskú česť, chcel jej nájsť solídneho manžela. Tumshays strážil svoju dcéru v podkrovnej izbe, takže ju nikto nevidel bez povolenia otca. Stalo sa však, že sa v dome upchal komín a prísny otec bol nútený zavolať kominára. Prišiel mladý pohľadný muž, menom Zilays Dimants. Náhodou sa stretol na schodoch s krásnou Garumzyn a zahoreli k sebe na prvý pohľad veľkou láskou. Milenci sa začali stretávať. Každú noc mladík vyliezol pomocou svojho kominárskeho rebríka do druhého poschodia domu a potom vyššie, do izbičky dievčiny v podkroví, vyliezol na lane, ktoré mu spustila z okna jeho milá. Strávili takto veľa nocí v objatiach. No raz sa stalo, že otca zobudilo mňaukanie mačiek. Pozrel z okna a všetko pochopil. Kominár práve visel pred ním na lane. Vzal nožnice a lano rozstrihol. Kominár spadol z výšky na dlažbu a zabil sa. Nešťastná Garumzyn dlho nerozmýšľala a skočila z okna za svojím Zilaysom. Iba čierne mačky veselo mňaukali, že im vyšiel čierny skutok. Odvtedy vraj každú noc, presne o tretej hodine ráno, kedy zahynuli milenci na tomto mieste, počuť najskôr výkrik mladého muža, potom výkrik dievčaťa a za tým mňaučanie mačiek. 

Tragédia mileneckej dvojice sa odohrala práve v tomto dome. Dnes sa na nás zo strechy díva kominár, pod ním nad oknom číha Thumsays a vpravo a vľavo od okna škodoradostne mňaukajú mačky.
Tragédia mileneckej dvojice sa odohrala práve v tomto dome. Dnes sa na nás zo strechy díva kominár, pod ním nad oknom číha Thumsays a vpravo a vľavo od okna škodoradostne mňaukajú mačky. (zdroj: Vlado B.)

Dostávame sa na Radničné námestie (Rätslaukums), na ktorom sa už od 13. storočia rozkladá tržnica a odohrávajú sa tu všetky dôležite udalosti v živote mesta. Kedysi tu bol aj pranier a verejné popravisko. Na začiatku 2. svetovej vojny po bombardovaní v roku 1941 všetky domy na námestí vyhoreli a po vojne boli nahradené novostavbami. Počas Sovietskeho zväzu sa námestie volalo námestím Lotyšských strelcov a na pamiatku strelcov bola v roku 1970 postavená uprostred námestia ohyzdná budova Múzea strelcov. Obyvatelia ju volali aj "Čierna truhla". Dnes je v nej Múzeum okupácie. Budovu zahaľuje modrá plachta, múzeum je práve v rekonštrukcii. Naproti múzea stojí budova Radnice. Na tomto mieste stála radnica už v 14. storočí. V 1941 však zhorela, jej zvyšky boli odstránené a v roku 2003 bola slávnostne otvorená presná kópia pôvodnej radnice. Pred radnicou stojí 3,5 metra vysoká socha Rolanda. Je o nej prvá písomná zmienka z roku 1474, vtedy bola pôvodná drevená socha vymenená za sochu kamennú. Súčasná socha pochádza z roku 1894, kedy bola umiestnená uprostred námestia na studni s vodou. Lotyši sa pýšia tým, že na tomto mieste bol v 1510 roku postavený prvý vianočný stromček v Európe. Čo pripomína jednak pamätná doska v dlažbe a tiež asi meter vysoký kovový stromček.

Radnica na Radničnom námestí. Presne takto impozantne vyzerala už v 14. storočí.
Radnica na Radničnom námestí. Presne takto impozantne vyzerala už v 14. storočí.  (zdroj: Vlado B.)
Pri vstupe do Radnice uvidíte vo vitríne obrovský kľúč. Je zhotovený z tisícok kľúčov, ktoré priniesli na Radnicu obyvatelia Rigy. Každý obyvateľ, ktorý daroval svoj kľúč, môže dnes povedať, že je spolumajiteľom kľúča od mesta.
Pri vstupe do Radnice uvidíte vo vitríne obrovský kľúč. Je zhotovený z tisícok kľúčov, ktoré priniesli na Radnicu obyvatelia Rigy. Každý obyvateľ, ktorý daroval svoj kľúč, môže dnes povedať, že je spolumajiteľom kľúča od mesta. (zdroj: Vlado B.)

Nie je to super nápad? Aj takýmto jednoduchým spôsobom sa vytvára u obyvateľov mesta pocit spolupatričnosti a hrdosti. 

Oproti Radnici stojí socha sv. Rolanda. V jednej ruke drží štít so znakom Rigy a v druhej meč. Tento svätý zomrel mučeníckou smrťou v roku 778 v bitke pri Roncesvalse.
Oproti Radnici stojí socha sv. Rolanda. V jednej ruke drží štít so znakom Rigy a v druhej meč. Tento svätý zomrel mučeníckou smrťou v roku 778 v bitke pri Roncesvalse.  (zdroj: Vlado B. )
Najkrajšími budovami nielen na Radničnom námestí, ale v celej Rige, sú dve spolu spojené budovy Domu Bratstva čiernohlavých. Kovový stromček vpravo dole na obrázku pripomína, že na tomto mieste stál vianočný stromček už v roku 1510.
Najkrajšími budovami nielen na Radničnom námestí, ale v celej Rige, sú dve spolu spojené budovy Domu Bratstva čiernohlavých. Kovový stromček vpravo dole na obrázku pripomína, že na tomto mieste stál vianočný stromček už v roku 1510. (zdroj: Vlado B. )
Medzi Rigou a estónskym Tallinom prebieha ostrý boj o to, kde bol vztýčený prvý Vianočný stromček v Európe. Riga ho datuje do roku 1510, zatiaľ čo Tallin tvrdí, že ich Bratstvo čiernohlavých postavilo na námestí Vianočný stromček už v roku 1441.
Medzi Rigou a estónskym Tallinom prebieha ostrý boj o to, kde bol vztýčený prvý Vianočný stromček v Európe. Riga ho datuje do roku 1510, zatiaľ čo Tallin tvrdí, že ich Bratstvo čiernohlavých postavilo na námestí Vianočný stromček už v roku 1441. (zdroj: Vlado B.)
Priestor pred sochou Rolanda obsadzujú hudobníci. Meno tohoto hráča na gitaru a speváka nepoznám, ale rokenroly hral a spieval profesionálne. Stretli sme tu aj mladú českú dvojicu, živili sa piesňami Nohavicu. Mám ho rád a preto som do kasičky prispel.
Priestor pred sochou Rolanda obsadzujú hudobníci. Meno tohoto hráča na gitaru a speváka nepoznám, ale rokenroly hral a spieval profesionálne. Stretli sme tu aj mladú českú dvojicu, živili sa piesňami Nohavicu. Mám ho rád a preto som do kasičky prispel. (zdroj: Vlado B.)
Múzeum okupácie vpravo na obrázku je zahalené, práve sa rekonštruuje fasáda. Hádam sa architektom podarí vymyslieť budovu, ktorá nebude pôsobiť na historickom námestí rušivo.
Múzeum okupácie vpravo na obrázku je zahalené, práve sa rekonštruuje fasáda. Hádam sa architektom podarí vymyslieť budovu, ktorá nebude pôsobiť na historickom námestí rušivo.  (zdroj: Vlado B.)

 Bezpochyby, najkrajšou stavbou na Radničnom námestí je Dom Bratstva čiernohlavých. Píše sa o ňom už v roku 1334 ako o sídle legendárneho Bratstva čiernohlavých, čo bolo spoločenstvo mladých neženatých kupcov, nosiacich čierne klobúky a čierny odev, ako odkaz na svojho patróna Svätého Mórica (latinsky Mauritia), svätca tmavej pleti. Mauritius bol veliteľom legendárnej rímskej tébskej légie v 3. storočí, zloženej z kresťanov. Pred bojom dostali rozkaz obetovať pohanským bohom, ako to bývalo v rímskom vojsku zvykom, čo odmietli. Mauritiusa a jeho 70 vojakov nútili vzdať sa kresťanstva, no tí radšej umreli mučeníckou smrťou.Bratstvo čiernohlavých vzniklo a pôsobilo vedľa už existujúcich obchodných a remeselníckych združení, teda vedľa Veľkej a Malej gildy. Časom sa Dom Bratstva čiernohlavých stal miestom prijímania kráľov a vysokopostavených osôb, miestom bálov, koncertov a iných sviatočných udalostí. Takúto úlohu plní Dom Bratstva čiernohlavých dodnes. 

Priečelie Domu Bratstva, okrem hodinového stroja, zdobia sochy Neptúna, Merkúra, Mieru a Jednoty a znaky štyroch hanzových miest: Rigy, Hamburku Lubeku a Brém.
Priečelie Domu Bratstva, okrem hodinového stroja, zdobia sochy Neptúna, Merkúra, Mieru a Jednoty a znaky štyroch hanzových miest: Rigy, Hamburku Lubeku a Brém. (zdroj: Vlado B.)
Hodinový stroj ukazuje okrem hodín aj dni v týždni, mesiace, ročné obdobia, roky a storočia.
Hodinový stroj ukazuje okrem hodín aj dni v týždni, mesiace, ročné obdobia, roky a storočia. (zdroj: Vlado B. )
V roku 1886 postavili pred domom sochy Neptuna, Merkura, Jednoty a Mieru. Obnovené kópie sôch sú teraz umiestnené na fasáde budovy.
V roku 1886 postavili pred domom sochy Neptuna, Merkura, Jednoty a Mieru. Obnovené kópie sôch sú teraz umiestnené na fasáde budovy.  (zdroj: Vlado B. )

Pripomeniem jednu skutočnú udalosť. Keď obnovené sochy umiestnili na fasádu, noviny Rigy Telegraph, pod záštitou noci, ukradli postavu Jednoty a nahradili ju sochou ich šéfredaktora. Keď ráno obyvatelia mesta objavili čo sa stalo, hodili sochu šéfredaktora novín do Daugavy, vzali redakciu novín Telegraf útokom a našli tam ukradnutú sochu Jednoty. Odvtedy sa medzi obyvateľmi Rigy hovorí – ak si kúpite noviny Telegraf, okradnú vás.

Počas 2. sv. vojny bol Dom Bratstva čiernohlavých zničený bombardovaním a sovietska moc ho nechala odstrániť, ako ukážku dekadentnej nemeckej architektúry. Jeho presná replika bola dokončená v roku 2001 a dielo je vynikajúcim svedectvom starých majstrov.
Počas 2. sv. vojny bol Dom Bratstva čiernohlavých zničený bombardovaním a sovietska moc ho nechala odstrániť, ako ukážku dekadentnej nemeckej architektúry. Jeho presná replika bola dokončená v roku 2001 a dielo je vynikajúcim svedectvom starých majstrov.  (zdroj: Vlado B. )
Z pôvodnej stavby Domu Bratstva čiernohlavých zostali iba základy a pivničné priestory. Dnes sú využívané na muzeálne účely.
Z pôvodnej stavby Domu Bratstva čiernohlavých zostali iba základy a pivničné priestory. Dnes sú využívané na muzeálne účely.  (zdroj: Vlado B. )
Podzemie pod Domom Bratstva čiernohlavých bolo využívané na skladovanie tovaru a vína.
Podzemie pod Domom Bratstva čiernohlavých bolo využívané na skladovanie tovaru a vína.  (zdroj: Vlado B. )
Jedna z muzeálnych expozícií, umiestnených v podzemných priestoroch.
Jedna z muzeálnych expozícií, umiestnených v podzemných priestoroch. (zdroj: Vlado B. )
Historické kabinety sa pri výstavbe repliky domu uviedli do stavu, v akom boli v 19. storočí. Tu sa uskutočňovali zasadania vedenia Bratstva a prijímali dôležité rozhodnutia.
Historické kabinety sa pri výstavbe repliky domu uviedli do stavu, v akom boli v 19. storočí. Tu sa uskutočňovali zasadania vedenia Bratstva a prijímali dôležité rozhodnutia.  (zdroj: Vlado B. )
V rokoch 2012-2016 sa prízemné priestory Domu Bratstva čiernohlavých využívali ako kabinet Prezidenta Lotyšska. Na obrázku vidíme krásny detail drevenej skrine z 18. storočia.
V rokoch 2012-2016 sa prízemné priestory Domu Bratstva čiernohlavých využívali ako kabinet Prezidenta Lotyšska. Na obrázku vidíme krásny detail drevenej skrine z 18. storočia.  (zdroj: Vlado B. )
V kabinetoch na prízemí sú uložené vo vitrínach  historické kolekcie porcelánových a strieborných súprav, tabatierok a dekoratívnych kompozícií.
V kabinetoch na prízemí sú uložené vo vitrínach historické kolekcie porcelánových a strieborných súprav, tabatierok a dekoratívnych kompozícií.  (zdroj: Vlado B. )
Sála "Lubek" na poschodí je pomenovaná podľa obrazu na stene, ktorý darovalo Bratstvu čiernohlavých hanzové mesto Lubek.
Sála "Lubek" na poschodí je pomenovaná podľa obrazu na stene, ktorý darovalo Bratstvu čiernohlavých hanzové mesto Lubek.  (zdroj: Vlado B. )
Najväčšie priestory na poschodí patria impozantnej Sviatočnej sále. Na stenách visia portréty kráľov, ktorí sa zúčastnili bálov a koncertov v tejto sále. Okrem iných tu v Rige v 19. storočí žil a v sále veľakrát koncertoval slávny Richard Wágner.
Najväčšie priestory na poschodí patria impozantnej Sviatočnej sále. Na stenách visia portréty kráľov, ktorí sa zúčastnili bálov a koncertov v tejto sále. Okrem iných tu v Rige v 19. storočí žil a v sále veľakrát koncertoval slávny Richard Wágner.  (zdroj: Vlado B. )
Strop v Sviatočnej sále zdobí skvost monumentálneho a dekoratívneho umenia - "Apopea sv. Mórica".
Strop v Sviatočnej sále zdobí skvost monumentálneho a dekoratívneho umenia - "Apopea sv. Mórica".  (zdroj: Vlado B. )
Na stene v Sviatočnej sále visí erb Bratstva čiernohlavých. Hlava sv. Mauritiusa, patróna Bratstva, dostala miesto na erbe Bratstva.
Na stene v Sviatočnej sále visí erb Bratstva čiernohlavých. Hlava sv. Mauritiusa, patróna Bratstva, dostala miesto na erbe Bratstva.  (zdroj: Vlado B. )

Keď navštívite Rigu a Dom Bratstva čiernohlavých určite potvrdíte, že Riga môže byť hrdá na skvele vykonanú rekonštrukciu tohoto historického objektu. Želanie, ktoré bolo kedysi napísané na bráne Domu Bratstva, sa do bodky splnilo. "Ja man kādreiz sagrūt būs, mani atkal celiet jūs !“ ("Ak jedného dňa padnem, zodvihneš ma!"). Kiež by sme aj my na Slovensku dokázali takto majstrovsky obnoviť naše pamiatky, napríklad Krásnu hôrku či Spišský hrad.

Pred Domom Bratstva čiernohlavých sme videli na dlažbe informačnú dosku a malý kovový stromček. Označujú miesto, na ktorom stál vianočný stromček už v r. 1510. V Rige je teraz zvykom cez Vianoce postaviť a ozdobiť 7 vianočných stromčekov.
Pred Domom Bratstva čiernohlavých sme videli na dlažbe informačnú dosku a malý kovový stromček. Označujú miesto, na ktorom stál vianočný stromček už v r. 1510. V Rige je teraz zvykom cez Vianoce postaviť a ozdobiť 7 vianočných stromčekov.  (zdroj: Vlado B.)
Jeden symbol vianočného stromčeka zostáva ozdobený po celý rok. Nájdeme ho  na námestí vedľa Radnice. Je zložený z mnohých zrkadiel a volajú ho preto "Večne sa blýskajúcim" vianočným stromčekom.
Jeden symbol vianočného stromčeka zostáva ozdobený po celý rok. Nájdeme ho na námestí vedľa Radnice. Je zložený z mnohých zrkadiel a volajú ho preto "Večne sa blýskajúcim" vianočným stromčekom.  (zdroj: Vlado B.)
Pri ďalších krokoch na prechádzke po Starej Rige za pamätihodnosťami a zaujímavosťami sa budeme riadiť touto zjednodušenou mapkou.
Pri ďalších krokoch na prechádzke po Starej Rige za pamätihodnosťami a zaujímavosťami sa budeme riadiť touto zjednodušenou mapkou.  (zdroj: Vlado B.)

Od Domu Bratstva čiernohlavých sa vydávame ku Kostolu sv. Petra. Z akéhokoľvek miesta v Starej Rige je neprehliadnutelná jeho 123,5 metra vysoká veža. Zatiaľ čo Rižský Dóm Panny Márie bol stavaný z biskupskej iniciatívy ako biskupský kostol, Kostol sv. Petra bol stavený v 13. storočí ako mestský kostol, za peniaze kupcov a mešťanov. Po požiari v roku 1677 a následnej rekonštrukcii kostola bola znížená veža, pôvodne mala až 136 metrov. Kostol bol 29.6.1941, na deň sv. Petra a Pavla bombardovaný a úplne vyhorel. Zničil sa celý interiér a zrútila sa aj veža. Ležal v zrúcaninách a dlho sa riešilo, čo s ním bude. V roku 1966 bola zahájená oprava s cieľom vybudovania koncertnej sály a výhliadkovej veže. Teraz je kostol v rukách lotyšskej evanjelickej cirkvi. Výťah vás môže vyniesť až do výšky 72 metrov na výhliadkovú plošinu. Zhora sa otvára naozaj jedinečný výhľad na mesto, ktorý by si nikto nemal nechať ujsť. Tu každý pochopí, že historickú hodnotu mesta netvoria iba slávne chrámy, ale aj nespočetné množstvo starých farebných domov, ktoré sa dochovali vo väčšine krivolakých uličiek.

Kostol sv. Petra je považovaný za najväčší a najkrajší kostol v Rige. Vysvätený bol v roku 1209, vtedy to bola stavba z dreva. Kovová veža z roku 1973 je 123,5 m vysoká a predstavuje charakteristický symbol mesta.
Kostol sv. Petra je považovaný za najväčší a najkrajší kostol v Rige. Vysvätený bol v roku 1209, vtedy to bola stavba z dreva. Kovová veža z roku 1973 je 123,5 m vysoká a predstavuje charakteristický symbol mesta.  (zdroj: Vlado B. )
Na priečelí Kostola sv. Petra sú tri vstupné brány. V roku 1677 zničil kostol požiar a zrútila sa aj veža. Pri rekonštrukcii dokončenej v roku 1690 sa znížila veža z pôvodných 136 m na terajších 123,5 m a vstupy do kostola dostali barokovú úpravu.
Na priečelí Kostola sv. Petra sú tri vstupné brány. V roku 1677 zničil kostol požiar a zrútila sa aj veža. Pri rekonštrukcii dokončenej v roku 1690 sa znížila veža z pôvodných 136 m na terajších 123,5 m a vstupy do kostola dostali barokovú úpravu. (zdroj: Vlado B.)
Interiér kostola bol vybudovaný v štýle severskej nemeckej gotiky.
Interiér kostola bol vybudovaný v štýle severskej nemeckej gotiky.  (zdroj: Vlado B. )
​Kostol sv. Petra sa staval ako národná svätyňa. Donátormi jeho stavby boli kupci, remeselníci a mešťania. Erby tých najštedrejších zdobia interiér kostola. (Vlado B. )  ​
​Kostol sv. Petra sa staval ako národná svätyňa. Donátormi jeho stavby boli kupci, remeselníci a mešťania. Erby tých najštedrejších zdobia interiér kostola. (Vlado B. ) ​ 
Pri čakaní na výťah si môžete prezrieť pôvodného medeného kohúta z roku 1690, ktorý bol nájdený pri odpratávaní trosiek po vojne a tiež pozrieť film o priebehu stavby počas rekonštrukcie v 70. rokoch.
Pri čakaní na výťah si môžete prezrieť pôvodného medeného kohúta z roku 1690, ktorý bol nájdený pri odpratávaní trosiek po vojne a tiež pozrieť film o priebehu stavby počas rekonštrukcie v 70. rokoch. (zdroj: Vlado B.)
Z výhliadky sa vám Riga položí k nohám a budete si môcť vychutnať pohľady na farebné fasády domov, červené strechy, štíhle veže kostolov s kohútmi na špici,... to všetko máte z výšky 72 metrov ako na dlani.
Z výhliadky sa vám Riga položí k nohám a budete si môcť vychutnať pohľady na farebné fasády domov, červené strechy, štíhle veže kostolov s kohútmi na špici,... to všetko máte z výšky 72 metrov ako na dlani.  (zdroj: Vlado B.)
Dnešnú prehliadku sme začínali v pravoslávnom Chráme Narodenia Krista. Z veže Kostola sv. Petra si môžeme pozrieť jeho kupoly, spolu s Mildou na Pamätníku Slobody.
Dnešnú prehliadku sme začínali v pravoslávnom Chráme Narodenia Krista. Z veže Kostola sv. Petra si môžeme pozrieť jeho kupoly, spolu s Mildou na Pamätníku Slobody.  (zdroj: Vlado B. )
Iba kúsok od Pamätníka Slobody stojí Prašná veža. Pred ňou vľavo dole vidíme žltý Mačací dom, stojaci pred Veľkou gildou.
Iba kúsok od Pamätníka Slobody stojí Prašná veža. Pred ňou vľavo dole vidíme žltý Mačací dom, stojaci pred Veľkou gildou.  (zdroj: Vlado B. )
Veža vpravo patrí Katedrále sv. Jakuba, vľavo vidíme majestátny Rižský dóm. Kúsok za ním už tečie rieka Daugava. Veľká loď s turistami priplávala zo Štokholmu. V pravidelných intervaloch Riga udržuje lodné spojenie aj s Helsinkami.
Veža vpravo patrí Katedrále sv. Jakuba, vľavo vidíme majestátny Rižský dóm. Kúsok za ním už tečie rieka Daugava. Veľká loď s turistami priplávala zo Štokholmu. V pravidelných intervaloch Riga udržuje lodné spojenie aj s Helsinkami.  (zdroj: Vlado B. )
Do všetkých troch pobaltských štátov sa môžu dostať turisti takýmito veľkými loďami. Prístavy nájdu aj v Litovskej Klajpede a estónskom Talline.
Do všetkých troch pobaltských štátov sa môžu dostať turisti takýmito veľkými loďami. Prístavy nájdu aj v Litovskej Klajpede a estónskom Talline.  (zdroj: Vlado B. )
Na druhom brehu rieky Daugavy, vľavo od mostu spájajúceho obidva brehy Rigy, vidíme budovu Národnej knižnice, ktorá dýcha už modernejšou architektúrou.
Na druhom brehu rieky Daugavy, vľavo od mostu spájajúceho obidva brehy Rigy, vidíme budovu Národnej knižnice, ktorá dýcha už modernejšou architektúrou.  (zdroj: Vlado B. )
V diaľke sa týči elegantná televízna veža. V jej popredí vidíme štyri z piatich hangárov tržnice, každý z hangárov má plochu futbalového ihriska. Po roku 1928 sa v nich vyrábali vzducholode Zeppelin.
V diaľke sa týči elegantná televízna veža. V jej popredí vidíme štyri z piatich hangárov tržnice, každý z hangárov má plochu futbalového ihriska. Po roku 1928 sa v nich vyrábali vzducholode Zeppelin. (zdroj: Vlado B.)
Sem za Kostol sv. Petra zamieria naše ďalšie kroky, v rokoch 1204-1297 tu stál hrad Mečových rytierov. Zostala z neho vo fronte ulice iba Kaplnka sv. Juraja (veľká budova s 2 oknami), premenená na múzeum dekoratívneho umenia a designu.
Sem za Kostol sv. Petra zamieria naše ďalšie kroky, v rokoch 1204-1297 tu stál hrad Mečových rytierov. Zostala z neho vo fronte ulice iba Kaplnka sv. Juraja (veľká budova s 2 oknami), premenená na múzeum dekoratívneho umenia a designu. (zdroj: Vlado B.)
Tmavá strecha vystupujúca zo spodného okraja patrí Kostolu sv. Petra, na výhliadkovej veži ktorého stojíme. Za ňou vidíme Kostol sv. Jána. Výhľad je tak uchvacujúci, že sa sem ešte musím vrátiť.
Tmavá strecha vystupujúca zo spodného okraja patrí Kostolu sv. Petra, na výhliadkovej veži ktorého stojíme. Za ňou vidíme Kostol sv. Jána. Výhľad je tak uchvacujúci, že sa sem ešte musím vrátiť.  (zdroj: Vlado B. )

Od Kostola sv. Petra pokračujeme po Mäsiarskej ulici (Skärnu iela) k súsošiu Brémskych muzikantov z rozprávky bratov Grimmovcov. Spomínate si na túto rozprávku? Na dvore u sedliaka Georga žili: somár, ktorému už ubúdalo síl, starý pes, ktorý už bol na love k ničomu, mačka, ktorá už nevládala loviť myši, a starý kohút. Sedliakova zlá žena sa ich chcela zbaviť a tak sa zvieratká rozhodli radšej utiecť do Brém. V ich pätách sa vydala aj dcéra, ktorú macocha trápila a nepriala jej mládenca. Zažijú veselé dobrodružstvá. Súsošie, na ktorom osol na chrbte stojí nesie psa, mačku a kohúta, darovali Brémy Rige v 1990 roku, ako symbol priateľstva.

Brémski muzikanti sa stali rýchlo veľkou atrakciou. Turisti majú možnosť potrieť nosy jednotlivých zvieratiek a želať si splnenie túžby. Najlepšie to vraj funguje pri trení zobáku kohúta, stojaceho na vrchole pyramídy.
Brémski muzikanti sa stali rýchlo veľkou atrakciou. Turisti majú možnosť potrieť nosy jednotlivých zvieratiek a želať si splnenie túžby. Najlepšie to vraj funguje pri trení zobáku kohúta, stojaceho na vrchole pyramídy. (zdroj: Vlado B.)
Zobák kohúta prinášajúceho najväčšie šťastie je tak vysoko, že k nemu zo zeme nikto nedosiahne. Šikovní chlapci si pomohli, vyliezli na podstavec. Nám starším musí postačiť ňufák psa.
Zobák kohúta prinášajúceho najväčšie šťastie je tak vysoko, že k nemu zo zeme nikto nedosiahne. Šikovní chlapci si pomohli, vyliezli na podstavec. Nám starším musí postačiť ňufák psa. (zdroj: Vlado B.)
Naproti  Brémskym muzikantom na Mäsiarskej ulici (Skärnu iela) je žltá budova Ekova konventu (Ekes Konvents) z roku 1435. Stojí vedľa Kostola sv. Jána.
Naproti Brémskym muzikantom na Mäsiarskej ulici (Skärnu iela) je žltá budova Ekova konventu (Ekes Konvents) z roku 1435. Stojí vedľa Kostola sv. Jána. (zdroj: Vlado B.)
Budova Ekova konventu bola postavená v roku 1435 ako útulok pre pocestných. V roku 1592 bola budova prestavaná na útulok pre vdovy členov Malej Gildy.
Budova Ekova konventu bola postavená v roku 1435 ako útulok pre pocestných. V roku 1592 bola budova prestavaná na útulok pre vdovy členov Malej Gildy. (zdroj: Vlado B.)
Priečelie Ekova konventu zdobí reliéf Krista s klačúcimi hriešnikmi.
Priečelie Ekova konventu zdobí reliéf Krista s klačúcimi hriešnikmi. (zdroj: Vlado B.)
Dnes je v budove Ekova konventu vináreň, v ktorej dostanete kvalitné talianske vína. Nečudo, spolumajiteľom je spevák Al Bano. Tí starší si iste spomenú na dvojicu Al Bano a Romina Power a ich hit Felicita.
Dnes je v budove Ekova konventu vináreň, v ktorej dostanete kvalitné talianske vína. Nečudo, spolumajiteľom je spevák Al Bano. Tí starší si iste spomenú na dvojicu Al Bano a Romina Power a ich hit Felicita.  (zdroj: Vlado B)
Za budovou Ekova konventu stál kedysi Kláštor Dominikánov. Zostala z neho iba pekná gotická brána v tvare oslieho chrbátu s jedným polom krížovej klenby a Kostol sv. Jána.
Za budovou Ekova konventu stál kedysi Kláštor Dominikánov. Zostala z neho iba pekná gotická brána v tvare oslieho chrbátu s jedným polom krížovej klenby a Kostol sv. Jána. (zdroj: Vlado B.)
Skôr ako vojdeme do Kostola sv. Jána, všimneme si dve zaujímavosti na priečelí kostola. Tou prvou sú dve tváre dominikánskych mníchov s otvorenými ústami. Cez ne z vnútra kostola prednášali modlitby ľuďom na ulici.
Skôr ako vojdeme do Kostola sv. Jána, všimneme si dve zaujímavosti na priečelí kostola. Tou prvou sú dve tváre dominikánskych mníchov s otvorenými ústami. Cez ne z vnútra kostola prednášali modlitby ľuďom na ulici. (zdroj: Vlado B.)
Okno v tvare kríža pripomína udalosť, ktorá sa tu v 15. storočí skutočne stala.
Okno v tvare kríža pripomína udalosť, ktorá sa tu v 15. storočí skutočne stala. (zdroj: Vlado B.)

Dvaja dominikánski mnísi sa chceli za života presláviť a po smrti sa stať svätými a tak sa nechali zamurovať do malého priestoru v kostolnej stene. Malým okienkom im ľudia síce podávali jedlo a pitie, ale tento spôsob života mnísi dlho nevydržali a zomreli bez toho, aby sa dočkali od pápeža svätorečenia. Po stáročia sa na nich zabudlo, a až v roku 1848 našli pri rekonštrukcii kostola ich kostry, ktoré boli prenesené na cintorín. Na pamiatku tejto udalosti bolo obnovené zamrežované okno s krížom do ich cely smrti, ktoré tento príbeh dodnes pripomína.

Kostol sv. Jána vznikol po roku 1297 a do dnešnej podoby v neskorogotickom štýle bol prestavaný v roku 1515. Drevený oltár pochádza z roku 1769 a vitrážne okná z 19. storočia.
Kostol sv. Jána vznikol po roku 1297 a do dnešnej podoby v neskorogotickom štýle bol prestavaný v roku 1515. Drevený oltár pochádza z roku 1769 a vitrážne okná z 19. storočia. (zdroj: Vlado B.)
V Kostole sv. Jána sa dochovali originálne sieťové klenby zo 16. storočia.
V Kostole sv. Jána sa dochovali originálne sieťové klenby zo 16. storočia. (zdroj: Vlado B.)

Naša prechádzka pokračuje po ulici Richarda Wágnera (Riharda Vägnera iela) k Múzeu farmácie. Sídli v rokokovo upravených domoch č. 13. a 15., ktoré sú zaujímavou architektonickou pamiatkou. Okrem expozície farmácie, rozhodne odporúčam zoznámiť sa tu s históriou Rižského Čierneho balzamu. Tento horký bylinkový likér je gurmánskou špecialitou, po ktorej je v Rige veľký dopyt. Medzi ostatnými alkoholmi ho ľahko spoznáme podľa špeciálnych porcelánových fliaš. Po prvýkrát vyrobil „Balzam Kunce“ v roku 1752 rižský lekárnik Abrahám Kunce, a keď sa vďaka nemu v roku 1789 uzdravila ruská imperátorka Katarína Veľká, začal po ňom obrovský dopyt. Balzam si obľúbil aj Johan Goethe, volal ho „elixír mladosti“. Len do Ruska sa ho koncom 18. storočia exportovalo okolo 300 tisíc fliaš ročne. Aby mal balzam správnu chuť, je treba v balzame zamiešať 24 rôznych byliniek (pôvodne ich bolo až 32, ale 8 sa z pôvodných receptov nedá identifikovať). Jeho tajomstvo je pochopiteľne skryté v tajných receptúrach a výrobných procesoch. Rodina Kunce vyrábala Balzam Kunce až do roku 1940, kedy utiekli aj s celou technológiou do zahraničia. Pôvodný recept sa stratil a tak sa od roku 1960 vyrába Rižský Čierny balzam, na základe zistených neúplných informácií, v pôvodnom závode. O tom všetkom sa dozviete v Múzeu Farmácie, pretože prapôvodne bol balzam nielen alkoholickým suvenírom, bol liekom a bolo ho dostať iba na špeciálny lekársky predpis.

Pôvodne sa Rižský Čierny balzam vyrábal s príchuťou, ktoré mu dávalo 32 rôznych byliniek. Starý recept sa však nezachoval a 8 pôvodných byliniek sa nepodarilo identifikovať. Tu je 24 byliniek, z ktorých sa vyrába Čierny balzam teraz.
Pôvodne sa Rižský Čierny balzam vyrábal s príchuťou, ktoré mu dávalo 32 rôznych byliniek. Starý recept sa však nezachoval a 8 pôvodných byliniek sa nepodarilo identifikovať. Tu je 24 byliniek, z ktorých sa vyrába Čierny balzam teraz. (zdroj: Vlado B.)
Rižský Čierny balzam sa uchováva a predáva v typických čiernych porcelánových fľašiach. Je to suvenír, ktorý si prináša z Lotyšska hádam každý turista.
Rižský Čierny balzam sa uchováva a predáva v typických čiernych porcelánových fľašiach. Je to suvenír, ktorý si prináša z Lotyšska hádam každý turista. (zdroj: Vlado B.)
Za krajinu jantáru je považovaná Litva. S jantárom sa často stretnete na celom Pobaltí. Kúsok od múzea a obchodu s Čiernym balzamom sme vošli do obchodu s jantárom.
Za krajinu jantáru je považovaná Litva. S jantárom sa často stretnete na celom Pobaltí. Kúsok od múzea a obchodu s Čiernym balzamom sme vošli do obchodu s jantárom.  (zdroj: Vlado B. )
Boli ste už v slávnej petrohradskej jantárovej komnate? Mne sa to podarilo už asi päťkrát. Obchod s jantárom v Rige sa jantárovej komnate v Cárskom sele vyrovnať nemôže, no napriek tomu, z krásy jantáru v rižskej predajni sa vám zakrúti hlava.
Boli ste už v slávnej petrohradskej jantárovej komnate? Mne sa to podarilo už asi päťkrát. Obchod s jantárom v Rige sa jantárovej komnate v Cárskom sele vyrovnať nemôže, no napriek tomu, z krásy jantáru v rižskej predajni sa vám zakrúti hlava.  (zdroj: Vlado B. )

Náš dvojdňový prechádzkový okruh po Starej Rige končí pri vyústení Bulváru Slobody do okružného bulváru Zigfrida Annas Meierovica bulvaris, kde stojí náš hotely Liberty. Priamo „pod nosom“ máme dve zaujímavosti.

V dlažbe ulice je osadená tabuľka s odtlačkami nôh. Týmto miestom sa 23. augusta 1989 tiahla živá reťaz, spájajúca ruky takmer dvoch miliónov Estóncov, Lotyšov a Litovcov, spoločne túžiacich po nezávislosti.
V dlažbe ulice je osadená tabuľka s odtlačkami nôh. Týmto miestom sa 23. augusta 1989 tiahla živá reťaz, spájajúca ruky takmer dvoch miliónov Estóncov, Lotyšov a Litovcov, spoločne túžiacich po nezávislosti. (zdroj: Vlado B.)

Žiadny návštevník Rigy ktorý sa tu ocitne nemôže prehliadnuť krásne štýlové stĺpové hodiny LAIMA v štýle art deco. Tieto hodiny sú ďalším symbolom mesta a inštalované boli na tomto mieste už v roku 1924, aby robotníci neprichádzali neskoro do práce. Čokoláda Laima je jeden z najžiadanejších rižských suvenírov, hneď po jantáry. Hodiny s reklamou na túto vynikajúcu rižskú čokoládu Laima prežili 2. svetovú vojnu, ale v roku 1960 bola reklama na čokoládu zmenená na slovo „Mir“. Do pôvodného stavu, v ktorom sú teraz, sa hodiny dostali v roku 2001. Dnes je to obľúbené miesto stretávania sa ľudí v Rige, stačí povedať „stretneme sa pri hodinách“ a každý hneď vie, kde. 

Hodiny "LAIMA" sú obľúbeným miestom stretávania sa ľudí v Rige.
Hodiny "LAIMA" sú obľúbeným miestom stretávania sa ľudí v Rige.  (zdroj: Vlado B. )

Ďalšie naše kroky smerujú do secesnej štvrti 

Na mapke je vyznačená trasa od hotela Liberty v ktorom sme ubytovaní, do múzea dekoratívneho umenia Riga Art Novue Centre. Najkrajšie secesné domy nájdete v jeho okolí. Pešo je to trasa dlhá 1300 metrov.
Na mapke je vyznačená trasa od hotela Liberty v ktorom sme ubytovaní, do múzea dekoratívneho umenia Riga Art Novue Centre. Najkrajšie secesné domy nájdete v jeho okolí. Pešo je to trasa dlhá 1300 metrov. (zdroj: Vlado B.)
Na ceste k secesnej štvrti prechádzame cez krásne upravený mestský park. V jeho strede je kopček, prevyšujúci okolie asi o 30 metrov. Je to najvyšší bod na povrchu rovinatej Rigy. Kedysi to bolo  hlavné mestské smetisko, dnes miesto pre zimnú sánkovačku.
Na ceste k secesnej štvrti prechádzame cez krásne upravený mestský park. V jeho strede je kopček, prevyšujúci okolie asi o 30 metrov. Je to najvyšší bod na povrchu rovinatej Rigy. Kedysi to bolo hlavné mestské smetisko, dnes miesto pre zimnú sánkovačku. (zdroj: Vlado B.)
Nezostáva mi nič iné, iba kotúľať očami a závidieť zelené mestské oázy.
Nezostáva mi nič iné, iba kotúľať očami a závidieť zelené mestské oázy. (zdroj: Vlado B.)

Secesia v Rige - Na začiatku 20. storočia, lotyšskí a ruskí architekti, hlavne Michael Einsenstein, vytvorili v eufórii národného romantizmu celé ulice výstavných domov. Z Rigy sa tak stalo krásne a tak trochu tajomné mesto. Keď so povie secesia, istotne si iba málokto spomenie na Rigu. S týmto hravým architektonickým štýlom na rozhraní 19. a 20. storočia väčšina ľudí spája Brusel, Viedeň, alebo Prahu. Riga je novoobjaveným secesným drahokamom, ktorý prichádzajú obdivovať turisti z celého sveta. Riga je jedným z najkrajších secesných miest, celkom 40% zástavby mesta, čo predstavuje okolo osemsto secesných stavieb, radí Rigu dokonca na prvé miesto v Európe. Secesia sa prejavuje predovšetkým vo výzdobe priečelí domov, od dekoratívnosti, až po prvky národného romantizmu, s motívmi lotyšského ľudového umenia. Jednou z najkrajších secesných ulíc je Albertova ulica, so svojim neopakovateľným súborom secesných stavieb. Autorom stavieb na tejto a priľahlých okolitých uliciach je v hlavne staviteľ Michael Eisenstein, baltský nemec, pochádzajúci z Petrohradu. Do Rigy pricestoval v roku 1893, vo svojich 20-tych rokoch a hneď sa pustil do práce. Do roku 1914 v Rige postavil 53 domov, ktoré sú právom radené k tomu najlepšiemu, čo secesia môže ponúknuť. Jeho stavby sa vyznačujú veľkou dekoratívnosťou a hravosťou, často používa k výzdobe fasád farebné, hlavne modré a červené obkladačky. Keďže bol Eisenstein veľkým milovníkom opery, ženské maskaróny na jeho fasádach vraj spodobňujú operné divy vtedajšej doby, ktoré vystupovali v rižskej opere. Pripomeniem, že Michaelovi Eisensteinovi sa v Rige v roku 1898 narodil syn Sergej, ktorý sa stal slávnym filmovým režisérom a tvorcom filmu "Krížnik Potemkin".

Niekoľko fotiek romantických secesných budov.

Dom čp. 13. na Albertovej ulici (naproti múzeu) je od Michaela Eisensteina, Postavený bol v roku 1904, patril bohatému podnikateľovi Lebidenskému. Všimnite si okná, na každom poschodí majú rôzne tvary a veľkosť.
Dom čp. 13. na Albertovej ulici (naproti múzeu) je od Michaela Eisensteina, Postavený bol v roku 1904, patril bohatému podnikateľovi Lebidenskému. Všimnite si okná, na každom poschodí majú rôzne tvary a veľkosť.  (zdroj: Vlado B.)
 Architekt použil na výzdobu priečelia prvky mnohých architektonických slohov s výzdobou, čerpajúcou z antickej mytológie.
Architekt použil na výzdobu priečelia prvky mnohých architektonických slohov s výzdobou, čerpajúcou z antickej mytológie. (zdroj: Vlado B.)
Od Michaela Eisensteina je aj štvorposchodý dom čp.8. na Albertovej ulici z roku 1903. Patril podnikateľovi A. Polovi. V centre priečelia, zdobeného modrými dlaždicami, je trojposchodový výklenok a nad ním mužská maska s leviou hlavou v listoch stromu.
Od Michaela Eisensteina je aj štvorposchodý dom čp.8. na Albertovej ulici z roku 1903. Patril podnikateľovi A. Polovi. V centre priečelia, zdobeného modrými dlaždicami, je trojposchodový výklenok a nad ním mužská maska s leviou hlavou v listoch stromu. (zdroj: Vlado B.)
Poslednou stavbou od Michaela Eisensteina je dom čp. 2a na Albertovej ulici z roku 1906. Je to jeho posledná secesná stavba, ktorú postavil v Rige. Dojem umocňujú otvorené okná na najvyššom podlaží, ich priehľadmi presvitá nebo a dotvára tak zámer autora.
Poslednou stavbou od Michaela Eisensteina je dom čp. 2a na Albertovej ulici z roku 1906. Je to jeho posledná secesná stavba, ktorú postavil v Rige. Dojem umocňujú otvorené okná na najvyššom podlaží, ich priehľadmi presvitá nebo a dotvára tak zámer autora. (zdroj: Vlado B.)
Vstup do domu chránia dve sfingy.
Vstup do domu chránia dve sfingy. (zdroj: Vlado B.)
Hovorí sa, že najkrajšou secesnou stavbou v Rige je dom čp. 10b v Alžbetinej ulici. Michail Eisenstein ho v roku 1903 postavil pre podnikateľa Lebedinskisa.
Hovorí sa, že najkrajšou secesnou stavbou v Rige je dom čp. 10b v Alžbetinej ulici. Michail Eisenstein ho v roku 1903 postavil pre podnikateľa Lebedinskisa. (zdroj: Vlado B.)
Modro-biele priečelie budovy má v strednej časti výklenok a dve ženské tváre z profilu, ktoré ukončujú štítový nástavec. Hovorí sa, že tá tvár vpravo patrí manželke Michaela Eisensteina, ktorá ho opustila.
Modro-biele priečelie budovy má v strednej časti výklenok a dve ženské tváre z profilu, ktoré ukončujú štítový nástavec. Hovorí sa, že tá tvár vpravo patrí manželke Michaela Eisensteina, ktorá ho opustila. (zdroj: Vlado B.)
Zďaleka nie všetky krásne secesné budovy sa mi podarilo identifikovať. Ani o tejto veľkej budove som nezistil žiadne bližšie informácie.
Zďaleka nie všetky krásne secesné budovy sa mi podarilo identifikovať. Ani o tejto veľkej budove som nezistil žiadne bližšie informácie. (zdroj: Vlado B.)
Tých romantických a pomerne dobre udržiavaných secesných stavieb sú v Rige stovky. Právom sa hovorí, že Riga je novoobjaveným (alebo neobjaveným ?) rajom pre architektov.
Tých romantických a pomerne dobre udržiavaných secesných stavieb sú v Rige stovky. Právom sa hovorí, že Riga je novoobjaveným (alebo neobjaveným ?) rajom pre architektov.  (zdroj: Vlado B.)
Secesia v Rige.
Secesia v Rige. (zdroj: Vlado B.)
Secesia v Rige.
Secesia v Rige. (zdroj: Vlado B.)

O histórii sa najviac dozviete v múzeu dekoratívneho umenia Riga Art Novue Centre na rohu Albertovej a Streleckej ulice, ktoré sa nachádza v byte, kde do roku 1907 žil a pracoval ďalší významný architekt, Konstantin Pēkšēns. Múzeum bolo otvorené v roku 2009 a na originálnom vybavení sa snaží demonštrovať životný štýl a bytovú kultúru práve na začiatku 20. storočia, pričom sa nezabudlo ani na obnovu pôvodnej maľby.

Každý turista zavítajúci v Rige do secesnej štvrte si odnesie domov takýto obrázok. Vidíte pohľad zospodu na schodisko v múzeu dekoratívneho umenia. Chvíľku som tu postál a pozeral sa na vstupujúcich turistov a ich otvorené ústa pri pohľade na schodisko.
Každý turista zavítajúci v Rige do secesnej štvrte si odnesie domov takýto obrázok. Vidíte pohľad zospodu na schodisko v múzeu dekoratívneho umenia. Chvíľku som tu postál a pozeral sa na vstupujúcich turistov a ich otvorené ústa pri pohľade na schodisko. (zdroj: Vlado B.)
Secesia sa neprejavovala iba v architektúre, stretávame sa s ňou aj v bytovej kultúre a úžitkovom umení. Takto nejako vyzeral kút v jedálni secesného bytu.
Secesia sa neprejavovala iba v architektúre, stretávame sa s ňou aj v bytovej kultúre a úžitkovom umení. Takto nejako vyzeral kút v jedálni secesného bytu. (zdroj: Vlado B.)
Všetko je v muzeálnom secesnom byte do detailov usporiadané tak, akoby majitelia práve odišli na promenádu do neďalekého parku a v byte zostalo iba služobníctvo.
Všetko je v muzeálnom secesnom byte do detailov usporiadané tak, akoby majitelia práve odišli na promenádu do neďalekého parku a v byte zostalo iba služobníctvo. (zdroj: Vlado B.)
Aby sme mali pohľad na Rigu kompletnejší, vybrali sme sa na plavbu loďou po Daugave.
Aby sme mali pohľad na Rigu kompletnejší, vybrali sme sa na plavbu loďou po Daugave. (zdroj: Vlado B.)
Nástup na loď sme načasovali správne, nad Rigou sa prehnala krátka búrka. Sledovali sme ju z lode.
Nástup na loď sme načasovali správne, nad Rigou sa prehnala krátka búrka. Sledovali sme ju z lode. (zdroj: Vlado B.)
Budova Národnej knižnice sa pri šere spôsobenom búrkou rozsvietila.
Budova Národnej knižnice sa pri šere spôsobenom búrkou rozsvietila. (zdroj: Vlado B.)
Plávame okolo ostrova Zakusala, na ktorom stojí rozhlasová a televízna veža. Bola postavená v rokoch 1979-1989. Jej najvyšší bod dosahuje 368 metrov, čo ju robí najvyššou televíznou vežou v Európskej únii.
Plávame okolo ostrova Zakusala, na ktorom stojí rozhlasová a televízna veža. Bola postavená v rokoch 1979-1989. Jej najvyšší bod dosahuje 368 metrov, čo ju robí najvyššou televíznou vežou v Európskej únii. (zdroj: Vlado B.)
Po televíznej veži Ostankino v Moskve s výškou 540 metrov, televíznej veži Kiev TV Tower s výškou 385 metrov, je televízna veža v Rige s výškou 368 metrov treťou najvyššou televíznou vežou v Európe.
Po televíznej veži Ostankino v Moskve s výškou 540 metrov, televíznej veži Kiev TV Tower s výškou 385 metrov, je televízna veža v Rige s výškou 368 metrov treťou najvyššou televíznou vežou v Európe. (zdroj: Vlado B.)
Z lode je Riga rovnako fotogenická, ako pri prechádzke jej farebnými uličkami. .
Z lode je Riga rovnako fotogenická, ako pri prechádzke jej farebnými uličkami. . (zdroj: Vlado B.)
Z výhliadky na veži Kostola sv. Petra sme si prezreli Rigu z výšky 72 metrov. Rovnako uchvacujúcou je perspektíva Starej Rigy z lode.
Z výhliadky na veži Kostola sv. Petra sme si prezreli Rigu z výšky 72 metrov. Rovnako uchvacujúcou je perspektíva Starej Rigy z lode. (zdroj: Vlado B.)
Z lode vidíme Rižský zámok, je sídlom prezidenta Lotyšskej republiky. Zámok bol postavený v roku 1330 Rádom mečových rytierov potom, ako hrad, z ktorého zostala iba Kaplnka sv. Juraja pri Kostole sv. Petra, bol zničený.
Z lode vidíme Rižský zámok, je sídlom prezidenta Lotyšskej republiky. Zámok bol postavený v roku 1330 Rádom mečových rytierov potom, ako hrad, z ktorého zostala iba Kaplnka sv. Juraja pri Kostole sv. Petra, bol zničený. (zdroj: Vlado B. )
Za sovietskej vlády sa zámok využíval ako Dom pionierov. V roku 2013 bola budova Rižského zámku ťažko poškodená požiarom.
Za sovietskej vlády sa zámok využíval ako Dom pionierov. V roku 2013 bola budova Rižského zámku ťažko poškodená požiarom. (zdroj: Vlado B.)
Riga, to nie je len stredovek, Riga má aj modernú tvár. Krása je však ukrytá v Starej Rige, nechcete ju spoznať?
Riga, to nie je len stredovek, Riga má aj modernú tvár. Krása je však ukrytá v Starej Rige, nechcete ju spoznať? (zdroj: Vlado B.)

Riga je čarovné historické mesto s turbulentnou históriou, neprehliadnuteľnou architektúrou a jedinečnou atmosférou. Riga má nielen telo vytvorené gotickými vežami, secesnými skvostami a rôznofarebnými domčekmi v krivolakých uličkách, Riga má aj dušu, odohráva sa v nej chémia, ktorá na vás pôsobí, ktorá vás očaruje. To všetko som sa snažil zachytiť fotoaparátom. Ak sa mi to podarilo, ak ste začali uvažovať o tom, že sa do Rigy raz pozriete, dosiahol som cieľ.

V autopožičovni sme prevzali na 16 dní Škodu Octaviu. Ako prvé, odskočíme si na nej na breh Rižského zálivu pozrieť od Rigy 35 km vzdialený rezort Jūrmala s bielimi plážami a potom už vyrazíme so zastávkou v Sigulde (vstupnej bráne do národného parku Gauja s hradom Turaida) do estónskeho Tallinu. Na Tallin sa špeciálne tešíme. Zažijeme tam jedinečný estónsky festival spevu a tanca, ktorý sa dá svojim rozsahom v Európe ťažko s niečím zrovnať.

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu