Lotyšsko/ Aglonská bazilika – Bazilika Nanebovzatia Panny Márie v Aglone

Autor: Vladimír Benčík | 23.9.2019 o 17:35 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  236x

V malej lotyšskej dedine Aglone sa nachádza nielen jeden z najkrajších katolíckych chrámov, ale aj zem presiaknutá krvou v histórii jediného litovského kráľa Mindaugasa a jeho dvoch synov.

Keď som plánoval našu cestu po Pobaltí, nemohol som vynechať lotyšskú dedinu Aglona. Stojí v nej Aglonská bazilika, centrum lotyšského katolicizmu a svätyňa svetového významu. Stručné Informácie o Aglonskej bazilike ktoré by ste si mohli nájsť v slovenčine a češtine na Wikipédii trochu rozšírim.

Treba však najskôr pripomenúť, že Aglona je posvätným miestom nielen pre Lotyšov, veľmi významné miesto patrí Aglone aj v dejinách Litvy.

Aglona v dejinách Litvy - Archeologický výskum potvrdzuje, že Aglona ako jedno z Baltami obývaných centier bola obývaná už v dobách 1800-500 pred Kr. Našli sa doklady o tom, že už v tej dobe sa Aglona formovala ako posvätné miesto, na ktorom boli pohanskí bohovia uctievaní baltským plemenom Latgalov.

Prvá písomná zmienka v historických kronikách o Aglone je datovaná z roku 1263, kedy bol na tomto mieste zabitý jediný kráľ v histórii Litvy Mindaugas a dvaja z jeho synov, Rūklys a Rupeikis.

Na začiatku 13. storočia bola Litva nesúrodým územím, obývaným rôznymi pohanskými baltskými kmeňmi. Tie sa začali konsolidovať do Litovského veľkokniežatstva, na čele ktorého sa v 30. rokoch 13. storočia objavil Mindaugas. V roku 1249 vypukli medzi ním a synovcom Tautvillasom rozbroje. Mindaugas hľadal podporu u livónskeho rádu, ktorý mu zabezpečil nielen podporu vojenskú, ale aj kráľovskú korunu výmenou za konvertovanie na kresťanstvo. Štatút kráľovstva Litva získala od pápeža Inocenta IV. dňa 17. júla 1251. Samotná korunovácia Mindaugasa za kráľa prebehla o dva roky neskôr, 6. júla 1253. Skoro na to však Mindaugas navedený synovcom Treniotom porušil dohodu a začal s livónskym rádom bojovať. Medzi Mindaugasom a Trenitom vypukol konflikt, ktorý viedol 12. septembra 1263 k zavraždeniu Mindaugasa a jeho dvoch synov. Tým stratila Litva kráľovský štatút a oficiálne sa vrátila k pohanstvu. Definitívne pokresťančenie Litvy nastalo až v roku 1387. (Ako to už na svete chodí: „Oko za oko, zub za zub“ – Treniota rok po smrti Mindaugasa zavraždili Mindaugasovi sluhovia).

Deň 6. júl (deň korunovácie Mindauga) sa od roku 1991 oslavuje v Litve ako štátny sviatok pod názvom - Deň štátnosti.

Sú dve verzie na ktorom mieste v Aglone je kráľ Mindaugas pochovaný. Podľa jednej verzie je pochovaný niekde v miestach, na ktorých stojí dnes Aglonská bazilika. Iná verzia tvrdí, že hrob Mindaugasa a jeho dvoch synov sa nachádza na starom cintoríne na kopci kúsok od Aglonskej baziliky. Na tomto mieste pred starým cintorínom boli vztýčené tri kríže. Každoročne sa tu večer 6. júla, v deň korunovácie Mindaugasa a Dňa štátnosti Litvy zapaľujú ohne a konajú slávnostné omše.

Založenie katolíckeho centra v Aglone - V roku 1697 vyzvala majiteľka panstva Justine Shostovich za podpory livónskeho biskupa Nikolaja Poplavského dominikánov vo Vilniuse, aby v Aglone založili kláštor a školu. Na realizáciu tejto myšlienky daroval manželský pár Shostovicki dominikánom 17 dedín s 90 domami - „Bohu za slávu a Lotyšom za požehnanie“. V roku 1698 prišiel do Aglony kňaz Vilniusského dominikánskeho kláštora Remigy Mosokowski, aby postavil kláštor a kostol na jednom z evanjelických svätých miest, na malebnom mieste medzi jazerami Tsirishu a Egles. V roku 1699 bol vysvätený jednoduchý drevený kostol. Ten však neskôr zhorel a tak sa v rokoch 1768 - 1789 postavil namiesto starého kostola súčasný barokový tehlový kostol spolu s priľahlou kláštornou budovou. Kostol má dve veže vysoké 60 metrov a rozmer 45 x 13 metrov. Píše sa, že pojme 6000 veriacich (to je asi zveličený údaj). Kostol bol postavený na počesť Nanebovstúpenia Panny Márie a preto nad hlavným oltárom Dominikáni umiestnili obraz Aglonskej Božej Matky, vytvorený neznámym umelcom v 17. storočí. Je kópiou Trakajskej Madony, ktorá sa nachádza v kostole v Trakai v Litve. Obraz Aglonskej Božej Matky je považovaný za najposvätnejšiu relikviu v Aglonskej bazilike a najznámejší obraz Panny Márie na severovýchode katolíckej Európy. Veriaci považujú obraz za zázračný a pripisujú mu liečebné účinky.

Liečebné účinky sú pripisované aj prameňu, ktorý vyteká pri Aglonskej bazilike. V roku 1824 si Dominikáni objednali odbornú štúdiu vodného zdroja. Keďže analýzy na lekárskej akadémii v Petrohrade potvrdili, že sírová pramenitá voda môže slúžiť na lekárske účely, rýchlo sa vybudovala jednoduchá nemocnica s 10 lôžkami. 

Existuje veľa legiend o zázrakoch, ku ktorým došlo v Aglone. Jedna z legiend rozpráva o kresťanovi Kristopovi Matejsanse z dediny Spiku, ktorý viezol na krst do Aglonu syna. Keď na člnku plávali cez jazero, zdvihol sa vietor a veľké vlny kymácali loďku zo strany na stranu. Malý chlapček vypadol z loďky. Keď Kristop v zúfalstve prizýval na pomoc Aglonskú Bohorodičku, chlapec sa živý a zdravý objavil na brehu.

Po pripojení k Ruskému impériu narážali Dominikáni v prevažne pravoslávnom Rusku na problémy a v roku 1863 vláda zakázala vstupovať záujemcom do dominikánskeho rádu. Priľahlý dominikánsky kláštor počas dejín veľakrát zmenil svoje určenie (od väzenia pre katolíckych kňazov za cárskeho Ruska až po družstevnú stajňu počas sovietskeho režimu).

Po vyhlásení nezávislosti Lotyšska bol v roku 1920 v chráme vysvätený prvý lotyšský biskup A. Springovich, ktorý si vybral kostol Aglona za katedrálu obnoveného biskupstva v Rige. V kláštore bol o rok neskôr otvorený seminár - katolícke gymnázium Aglona..

Basilica Minoris – Malá Bazilika – tento titul udelil Aglonskej bazilike pápež Pavol II. v 1980 roku, kedy oslavovala bazilika dvesté výročie založenia. 9. septembra 1993 navštívil Aglonu pápež Ján Pavol II. a odslúžil tu omšu pre 40 tisíc veriacich.

15. augusta je sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Úcta Lotyšov k Panne Márii nikdy nestratil na sile. Jednou z najkrajších tradícií katolíckych veriacich je púť do Aglony. Veriaci prichádzajú nielen z Lotyšska, ale aj z Litvy, Poľska a ďalších európskych krajín.

Nie, nechcem sa týmto blogom zapojiť do diskusie k nedávno organizovaným pochodom za život. Píšem o Aglonskej bazilike a omši, ktorú Svätý Otec celebroval v Aglone. Aby moja informácia podávaná blogom bola kompletnejšia, citujem Katolícke noviny z 02.10.2018. Píše sa tam:

V homílii sa sústredil v duchu motta apoštolskej návštevy „Ukáž, že si Matkou!“ na materský postoj Panny Márie, ktorý sa prejavil aj tým, že prijala sv. Jána, ktorého jej Ježiš zveril z kríža, a aj sama sa ním nechala prijať. Ako poslušná učeníčka súhlasí s prijatím, sťahuje sa a prispôsobuje sa životnému rytmu mladšieho.

„Súlad vždy niečo stojí, najmä keď sme rozdielni a keď roky, príbehy a okolnosti v nás predpokladajú spôsoby vnímania, myslenia a konania, ktoré sa na prvý pohľad zdajú protichodné. Ak ale vo viere počúvame príkaz prijímať a nechať sa prijať, je možné budovať jednotu v rozličnosti, lebo rozdiely pre nás nie sú brzdou ani dôvodom na rozdelenie,“ uviedol pápež František v homílii počas svätej omše v Aglone.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Únia a Británia dosiahli dohodu o brexite

Dohodu musí schváliť britský a Európsky parlament.


Už ste čítali?