reklama

Litva/ Vilnius - Staré Mesto Vilniusu je najrozsiahlejšie v Európe

Vilnius bol v 13.-14. storočí hlavným mestom najväčšej európskej krajiny - Litovského veľkokniežatstva. Všetko v ňom dýcha históriou. Môj manuál vám pomôže zvládnuť najhlavnejšie pamiatky Starého Mesta za jeden deň.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Po Rige a Talline prišlo na rad pri našom putovaní tretie hlavné mesto z trojlístka pobaltských krajín - hlavné mesto Litvy - Vilnius.

Na konci 14. storočia bolo Litovské veľkovojvodstvo najväčšou krajinou v celej Európe. So svojimi 850 tisíc km2 bolo 17x väčšie, ako dnešné Slovensko. Siahalo od Baltského až po Čierne more a zahŕňalo okrem dnešnej Litvy aj časti Lotyšska, Ruska, Bieloruska, Poľska, Ukrajiny a Moldavska. A Vilnius bol hlavným mestom tohto veľkovojvodstva.

VILNIUS - Až do roku 1940 sa mesto volalo Vilna podľa rieky, ktorá ním tečie. A „Vilna“ znamená „vlna“. Tých vĺn je však oveľa viac na inej prudšej rieke tečúcej Vilniusom. Hlavnou riekou mesta je rýchly Neris – Viliya. V lete na pláži Valakampiai mladí vilniusčania šantia v rýchlych vlnách tejto pre nich „horskej“ rieky. Nechajme ich v tom, to ešte nevideli horné toky nášho Hrona či Váhu. K rieke Neris sa viacej ako na kúpanie chodí na obľúbenú dlhú promenádu na pobreží.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naša dnešná prechádzka nebude „promenádová“ po nábreží Nerisu, prejdeme sa Starým Mestom, Vilnius je naň právom hrdý.

Trasa našej prechádzky Starým mestom začína pri Bráne úsvitu.
Trasa našej prechádzky Starým mestom začína pri Bráne úsvitu. (zdroj: Vlado B.)

Do starého Vilniusu vstupujeme cez Bránu úsvitu, alebo ak chcete po litovsky, Aušros Vartai (na mapke Ostra Brama). Toto je jediná zachovaná brána z deviatich kedysi existujúcich vchodov do mesta cez mestské hradby, postavené v rokoch 1503-1522. Brána je nezvyčajná, zvonka aj zvnútra má úplne iný vzhľad. To preto, že v roku 1671 bola nad bránou postavená Kaplnka Panny Márie. Tá pôvodná drevená prešla v roku 1830 rekonštrukciou a získala dnešný modernejší vzhľad. Kaplnka sa pýši tým, že je v nej zázračná ikona ochrankyne mesta – Panny Márie, alebo tiež Vilniuskej madony. Okrem svojej náboženskej hodnoty, je to najvýznamnejší renesančný obraz v Litve, namaľovaný v 17. storočí podľa predlohy holandského maliara Martena de Vos. Prúdia sem davy pútnikov z celého sveta a v kaplnke nepretržite prebieha bohoslužba. Deň čo deň sa tisícky veriacich modlia na kolenách pred matkou Božou. Táto "Čierna Madona" zo zlata, striebra a drahých kameňov má údajne schopnosť konať zázraky. Veriaci veria, že prosba prednesená k svätému obrazu vylieči všetky nemoci a tak k Vilniuskej madone prinášajú symboly orgánov, ktoré majú choré. Okolo obrazu a v depozitári sú ich desaťtisíce.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V neuveriteľnej tlačenici pred vchodom do kaplnky ma pán v reverende upozorňuje, že fotiť sa tu nesmie. Zbytočne, aj tak by som si nedokázal vytiahnuť moju zrkadlovku k očiam a odstúpiť čo len na pol metra od fotografovaného objektu. Sledujem, ako sa k pánovi v reverende pretlačila žena, podáva krabičku a čosi vysvetľuje. Iste prišla s prosbou o modlitbu a nádejou na uzdravenie kohosi blízkeho a priniesla v krabičke symbol chorého orgánu.

Poznáte to "hlava na hlave", stále to nevystihuje ten nátresk, ktorý bol v Kaplnke Panny Márie, nevedel som vojsť dnu, pri dverách do kaplnky som to vzdal. Vilniuskú madonu som si pozrel iba takto z ulice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohľad do kaplnky na Vilniuskú madonu z ulice.
Pohľad do kaplnky na Vilniuskú madonu z ulice. (zdroj: Vlado B.)

Hneď za Bránou úsvitu sa nachádzajú tri z mnohých kostolov vo Vilniuse. Kaplnka Panny Márie priamo naväzuje na barokový Kostol sv. Terezy z 18. storočia. Jeho interiér je veľkolepý, ale na rozdiel o Kaplnky Panny Márie v ktorej sa nonstop konajú bohoslužby, turistov tu niet.

V interiéry Kostola sv. Terezy vás zaujme krásny impresívny barokový oltár.
V interiéry Kostola sv. Terezy vás zaujme krásny impresívny barokový oltár.  (zdroj: Vlado B. )

Od Brány úsvitu stačí prejsť po ulici necelých 100 metrov a po pravej strane nájdete vchod do areálu najvýznamnejšieho pravoslávneho kostola v Litve -  Kostola Ducha Svätého. Je pri ňom mužský i ženský kláštor. Pochádza z dôb, kedy v tejto mestskej časti žili prevažne ruskí obchodníci. Najskôr tu stál od roku 1597 drevený kostol, ten bol prebudovaný v roku 1634 na kostol kamenný, po požiari v roku 1749 dostal dnešnú podobu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kostol Ducha Svätého z 18. storočia je hlavným ortodoxným chrámom v Litve a jediným barokovým ortodoxným kostolom v krajine.
Kostol Ducha Svätého z 18. storočia je hlavným ortodoxným chrámom v Litve a jediným barokovým ortodoxným kostolom v krajine. (zdroj: Vlado B.)
Nádherný interiér byzantského Kostola Ducha svätého.
Nádherný interiér byzantského Kostola Ducha svätého.  (zdroj: Vlado B.)
V strede Kostola Ducha Svätého sú vystavené ostatky svätých mučeníkov: Antonia, Ionna, a Estefana. Títo litovskí mučeníci sa ani pod nátlakom pohanských žrecov nevzdali viery, radšej v roku 1374 prijali mučenie a smrť za Krista.
V strede Kostola Ducha Svätého sú vystavené ostatky svätých mučeníkov: Antonia, Ionna, a Estefana. Títo litovskí mučeníci sa ani pod nátlakom pohanských žrecov nevzdali viery, radšej v roku 1374 prijali mučenie a smrť za Krista. (zdroj: Vlado B.)

Oproti spomínaným dvom svätostánkom, Kostolu sv. Terezy a Kostolu Ducha svätého stojí tretí, Kostol sv. Trojice s kláštorom baziliánov zo 16. storočia. Ten patrí rádu sv. Vasiľa a je charakteristický krásnou 17,5 metra vysokou neskorobarokovou bránou z roku 1761, ktorá k nemu vedie. Chrám je v tejto dobe zatvorený pre rekonštrukciu.

Neskorobaroková brána na vstupe do areálu Kostola sv. Trojice s kláštorom baziliánov.
Neskorobaroková brána na vstupe do areálu Kostola sv. Trojice s kláštorom baziliánov. (zdroj: Vlado B.)
Na Kostole sv. Trojice práve prebiehajú rekonštrukčné práce, interiér kostola je zatvorený.
Na Kostole sv. Trojice práve prebiehajú rekonštrukčné práce, interiér kostola je zatvorený. (zdroj: Vlado B.)
V 19. storočí slúžila časť komplexu Kostola sv. Trojice ako väzenie. V rokoch 1823-24 tu bol väznený aj spisovateľ Adam Mickiewicz, ako člen tajného spolku, predstavujúceho odboj proti cárskemu Rusku. Dnes je v budove múzeum, autentická väznica.
V 19. storočí slúžila časť komplexu Kostola sv. Trojice ako väzenie. V rokoch 1823-24 tu bol väznený aj spisovateľ Adam Mickiewicz, ako člen tajného spolku, predstavujúceho odboj proti cárskemu Rusku. Dnes je v budove múzeum, autentická väznica.  (zdroj: Vlado B.)

Do centra Starého Mesta a ďalej za pamiatkami postupujeme do konca ulice Aušros Vartu (Pri Bráne úsvitu), na jej konci pokračujeme ulicou Didžioli (Veľkou). Za sovietskeho zväzu to bola jediná dlhá Gorkého ulica. My v Bratislave máme k spisovateľovi Gorkému zmierlivejší postoj a po "jeho" ulici sa chodí doteraz.

Vilniuské Staré Mesto je vraj rozlohou najrozsiahlejším starým mestom v Európe. Tlačia sa tu na seba prekrásne zreštaurované meštianske a kupecké domy a takmer 50 kostolov. Každý dom, každá ulica v starom Vilniuse je krásna a jedinečná, Litovčania pri opravách budov postupujú citlivo a tak história v omladenej podobe na vás dýcha na každom kroku.

Ulica Aušros Vartu končí za dominantnou budovou Litovskej národnej filharmónie.
Ulica Aušros Vartu končí za dominantnou budovou Litovskej národnej filharmónie. (zdroj: Vlado B.)

V prehliadke pokračujeme po ulici Didžioji k veľkolepému priečeliu Kostola sv. Kazimíra, zasvätenému kniežaťu Kazimírovi Jagellonskému - sv. Kazimírovi, ochrancovi Litvy. Keď bol v roku 1604 postavený jezuitmi a svätorečený, priviezli sem a vsadili do priečelia kostola veľký žulový kameň z Antokolských hôr nad Vilniusom, na ktorom sa podľa legendy svätec modlil k Bohu. Osudy kostola Sv. Kazimíra verne kopírujú históriu Litvy, jeho história je naozaj farebná. Počas nadvlády cárskeho Ruska mu pridali cibuľovú kupolu a odovzdali pravoslávnej cirkvi. Neskôr ho zrekvirovala Sovietska armáda a slúžil ako sklad vína. Potom tu v múzeu ateizmu sovieti bojovali proti cirkvi, no a v roku 1991 sa kruh uzavrel, kostol bol znova vysvätený a vrátený jezuitom.

Priečelie Kostola sv. Kazimíra.
Priečelie Kostola sv. Kazimíra. (zdroj: Vlado B.)
Interiér jezuitského Kostola sv. Kazimíra.
Interiér jezuitského Kostola sv. Kazimíra. (zdroj: Vlado B.)
Oltár v Kostole sv. Kazimíra.
Oltár v Kostole sv. Kazimíra. (zdroj: Vlado B.)

Ulica Didžioji ústí do Radničného námestia. Na jej konci sa zastavíme pri Kostole svätej mučeníčky Paraskevy. Na tomto mieste stál prvý kamenný kostol vo Vilniuse už v roku 1345. Od tej doby veľakrát vyhorel do tla a bol rozrušený. Dnešnú podobu dostal v roku 1864. Kostol má bohatú históriu. Okrem iného tu cár Peter Veľký slúžil omšu po víťazstve nad švédskym kráľom Karolom XII. a v tomto kostole pokrstil cár aj svojho černošského obľúbenca Ibrahima Hannibala, starého otca A.S. Puškina.

Kostol svätej mučeníčky Paraskevy.
Kostol svätej mučeníčky Paraskevy. (zdroj: Vlado B.)

Vchádzame na trojuholníkové Radničné námestie. Dominantná budova Radnice zaberá celú východnú stranu bývalého trhu. Prvá radnica bola postavená na tomto mieste už v roku 1387, keď Vilnius získal Magdeburské mestské právo a bol potrebný priestor pre mestských úradníkov. Dnešnú klasicistickú podobu dostala Radnica po prestavbe v roku 1799.

Radničné námestie s dominantnou budovou Radnice.
Radničné námestie s dominantnou budovou Radnice. (zdroj: Vlado B.)

Z domov na Radničnom námestí je zaujímavý hlavne dom č. 22. na severnej strane, v ktorom žil v 19. storočí Adam Mickiewicz. Odtiaľto bol vykázaný z Litvy a v roku 1824 natrvalo odcestoval. 

Dolná časť veľkého Radničného námestia.
Dolná časť veľkého Radničného námestia. (zdroj: Vlado B.)

Nielen návštevou historických kostolov a pamiatok je turista vo Vilniuse živý. Hoci je ešte len skoré poludnie, na Radničnom námestí nás ovanula vôňa kuchyne. Priviedla nás na miesto, na ktorom ulica Stikliu gatve opúšťa námestie. Našli sme tam reštauráciu Flaming lapwing. A tá vôňa sa šírila z litovského národného jedla - Cepelinai.

Litovské Cepelinai sa tvarom podobajú na vzducholoď Zeppelin, zrejme odtiaľ ten názov. Dáte si takéto dva kúsky plnené mletým mäsom, zaliate kyslou smotanou, posypané opraženou slaninkou a potom už len sekeru do ruky, môžete ísť rúbať drevo.
Litovské Cepelinai sa tvarom podobajú na vzducholoď Zeppelin, zrejme odtiaľ ten názov. Dáte si takéto dva kúsky plnené mletým mäsom, zaliate kyslou smotanou, posypané opraženou slaninkou a potom už len sekeru do ruky, môžete ísť rúbať drevo. (zdroj: Vlado B.)

Z Radničného námestia pokračujeme ďalej ulicou Stikliu gatve (Sklenárskou ulicou), ktorá bola v stredoveku Židovskou ulicou. Je dlhá 270 metrov a je na nej 22 historických domov. Sklenárska ulica sa tak volá preto, že na nej kedysi stála sklenárska manufaktúra. V dome č. 7. je známy vilniuský pivný bar Bambalyne v gotickej pivnici z 15. storočia. Bar sa vyznačuje tým, že ponúka produkciu všetkých litovských minipivovarov. Denne tu dostať viac ako 100 rôznych druhov piva. Žiaľ, nefiltrované živé pivo na ktoré som sa tešil, nemali.

Sklenárska ulica je jednou z najmalebnejších uličiek Starého Mesta. Pivný bar Bambalyne ma však sklamal, v ponuke mali iba fľaškové pivo. Dojem z romantickej atmosféry Sklenárskej ulice nám to však nijako nepokazilo.
Sklenárska ulica je jednou z najmalebnejších uličiek Starého Mesta. Pivný bar Bambalyne ma však sklamal, v ponuke mali iba fľaškové pivo. Dojem z romantickej atmosféry Sklenárskej ulice nám to však nijako nepokazilo. (zdroj: Vlado B.)
Milovníkom sladkostí rozhodne odporúčam zastaviť sa v tejto znamenitej cukrárni na Sklenárskej ulici. Ich zákusky sú jednoducho skvelé. Je na počudovanie, ako si so Cepelinai v žalúdku dobre rozumeli.
Milovníkom sladkostí rozhodne odporúčam zastaviť sa v tejto znamenitej cukrárni na Sklenárskej ulici. Ich zákusky sú jednoducho skvelé. Je na počudovanie, ako si so Cepelinai v žalúdku dobre rozumeli.  (zdroj: Vlado B.)

Na konci Sklenárskej ulice zabočíme vpravo na ulicu Šv. Jono gatve (Sv. Jána), ktorá nás privedie k Vilniuskej univerzite, najstaršej univerzite na Pobaltí.

Vilniuskú univerzitu spoľahlivo poznáte podľa 68 metrov vysokej zvonice, trčiacej nad okolitými strechami. Dlho bola najvyššou vežou v meste. Dnes slúži aj ako jedinečná výhliadka na Staré mesto. Na začiatku 1. svetovej vojny boli všetky zvony znesené a ukryté, neskôr sa na vežu v roku 1957 vrátil iba jeden barokový zvon z roku 1675 od vilniuského zvonára Jana Delamarsa, vysoký 58 cm s priemerom 92 cm. V roku 1578 univerzitu založil svojim výnosom poľský kráľ a litovské veľkoknieža Štefan Báthory (mimochodom, bol strýkom našej čachtickej krutej Báthoryčky). Obrovský komplex univerzity zaberá plochu 36 hektárov. Je tu rozmiestnených veľa budov z rôznych stavebných období od renesancie, cez baroko po klasicizmus.

Komplex budov vilniuskej Alma mater Vilnensis obklopuje 13 nádvorí. Najstarším je Veľké nádvorie s renesančnými arkádami. Na freskách zo 16. storočia sú spodobnení prví rektori univerzity, na štvrtej freske sprava je sám Štefan Báthory.
Komplex budov vilniuskej Alma mater Vilnensis obklopuje 13 nádvorí. Najstarším je Veľké nádvorie s renesančnými arkádami. Na freskách zo 16. storočia sú spodobnení prví rektori univerzity, na štvrtej freske sprava je sám Štefan Báthory.  (zdroj: Vlado B.)
V jednej časti Veľkého nádvoria sa týči neskorogotický Kostol sv. Jána a Zvonica s Foucaultovým kyvadlom.
V jednej časti Veľkého nádvoria sa týči neskorogotický Kostol sv. Jána a Zvonica s Foucaultovým kyvadlom. (zdroj: Vlado B.)
Najväčším umeleckým pokladom v univerzitnom Kostole sv. Jána je vyrezávaný drevený oltár z polovici 18. storočia.
Najväčším umeleckým pokladom v univerzitnom Kostole sv. Jána je vyrezávaný drevený oltár z polovici 18. storočia. (zdroj: Vlado B.)
Univerzita sa už v roku 1780 mohla pýšiť vlastným astronomickým observatóriom a od roku 1851 vo veľkej zvonici zaveseným Foucaultovým  kyvadlom, ktoré úžasným akademikom demonštrovalo otáčanie planéty Zeme.
Univerzita sa už v roku 1780 mohla pýšiť vlastným astronomickým observatóriom a od roku 1851 vo veľkej zvonici zaveseným Foucaultovým kyvadlom, ktoré úžasným akademikom demonštrovalo otáčanie planéty Zeme. (zdroj: Vlado B.)

V parku miniatúr Mini-Europe v Bruseli nájdete modely najkrajších a najvýznamnejších budov Európskej únie z viac ako stovky miest členských krajín. Litvu reprezentuje Vilniuská univerzita, ako symbol krajiny. A viete ktorá budova reprezentuje Slovensko? Bratislavský Modrý kostolík.

Hradnou ulicou (Piles gatvé) s niekoľkými krásnymi gotickými domami sa presunieme na Katedrálne námestie.
Hradnou ulicou (Piles gatvé) s niekoľkými krásnymi gotickými domami sa presunieme na Katedrálne námestie. (zdroj: Vlado B.)

Hradná ulica nás priviedla do srdca Vilniusu - na Katedrálne námestie a k hradnému vrchu s vežou Gediminas. Toto miesto je najznámejším symbolom mesta. Obraz Katedrály, Zvonice a Gediminasovej veže nájdete všade, od cukroviniek až po trolejbusové kupóny.

Katedrála sv. Stanislava a Vladislava dominuje Katedrálnemu námestiu.

Katedrála sv. Stanislava a Vladislava je hlavným katolíckym chrámom celej Litvy. Stojí na mieste pôvodného gotického kostola, ktorý nechal v roku 1387 postaviť kráľ Vladislav II. Jagelonský na mieste zničenej pohanskej svätyne.
Katedrála sv. Stanislava a Vladislava je hlavným katolíckym chrámom celej Litvy. Stojí na mieste pôvodného gotického kostola, ktorý nechal v roku 1387 postaviť kráľ Vladislav II. Jagelonský na mieste zničenej pohanskej svätyne. (zdroj: Vlado B.)

Za celú dobu svojej histórie kostol 4x vyhorel a 4x bol obnovený, pri poslednej prestavbe na začiatku 19. storočia v klasicistickom slohu. Priečelie zdobí 6 stĺpov vysokých 20 metrov a nad štítom tri veľké sochy. Svätá Helena s pozláteným krížom stojí uprostred, sv. Stanislav vľavo a sv. Kazimír vpravo. Svätý Kazimír je považovaný za nebeského patróna Litvy i Poľska.

Pri poslednej prestavbe na začiatku 19. storočia sa interiér Katedrály sv. Stanislava a Vladislava upravil v klasicistickom slohu.
Pri poslednej prestavbe na začiatku 19. storočia sa interiér Katedrály sv. Stanislava a Vladislava upravil v klasicistickom slohu. (zdroj: Vlado B.)

Mimoriadne zbožný kňaz Kazimír umrel v roku 1484 ako 25 ročný, pravdepodobne na tuberkulózu. Pretože Litva nemala svojho svätca, skoro sa rozmohlo hnutie na jeho kanonizáciu. K tomu aby bol vyhlásený za svätého, bolo treba dokázať tri zázraky s ním spojené. Prvým a nevyhnutným krokom bolo otvorenie jeho rakvy. Všetci boli prekvapení, jeho telo nebolo nijako rozpadnuté, vyzeralo akoby bol Kazimír práve pochovaný. Toto sa považuje za prvý zázrak. Telo vybrané z rakvy sa však začalo rýchlo rozkladať, preto ostatky uložili do striebornej rakvy a tú umiestnili v kaplnke katedrály. Každý veriaci mal možnosť prísť k rakve a modliť sa. K hrobu sa chodila každý deň modliť mladá a krásna dievčina, žiaľ, bola pomätená. Raz strávila v modlitbách pri rakve celú noc. Omylom sa dotkla rakvy a stal sa zázrak, v okamihu vyzdravela. Tretí zaregistrovaný zázrak dokladovaný pri kanonizácii sa stal pri maľovaní Kazimíra slávnym maliarom. Ten nebol spokojný s obrazom ktorý namaľoval a tak sa rozhodol zmeniť na obraze polohu ruky. Keď premaľoval ruku do inej polohy, spod farby vyšle aj tá ruka, ktorú premaľoval. Znovu sa pokúsil jednu z troch rúk na obraze odstrániť, no nijako to nešlo. A tak vznikla ikona „trojramenného" Kazimíra. Rokovania s Vatikánom o kanonizácii Kazimíra trvali až 120 rokov.

Za svätého bol Kazimír vyhlásený v roku 1604 a odvtedy mieria kroky všetkých veriacich v Katedrále sv. Stanislava a Vladislava do Kaplnky sv. Kazimíra,
Za svätého bol Kazimír vyhlásený v roku 1604 a odvtedy mieria kroky všetkých veriacich v Katedrále sv. Stanislava a Vladislava do Kaplnky sv. Kazimíra, (zdroj: Vlado B.)
Ostatky sv. Kazimíra sú umiestnené v striebornej rakve, vynášanej anjelmi do neba. Vôkol stoja sochy polsko-litovských kráľov.
Ostatky sv. Kazimíra sú umiestnené v striebornej rakve, vynášanej anjelmi do neba. Vôkol stoja sochy polsko-litovských kráľov. (zdroj: Vlado B.)
V Katedrále sv. Stanislava a Vladislava je pochovaných niekoľko významných osobností z obdobia Poľsko-Litovskej únie, vrátane veľkovojvodu Vytautasa, kráľa Alexandra Jagelonského, alebo kráľa Vladislava IV. (resp. jeho srdca).
V Katedrále sv. Stanislava a Vladislava je pochovaných niekoľko významných osobností z obdobia Poľsko-Litovskej únie, vrátane veľkovojvodu Vytautasa, kráľa Alexandra Jagelonského, alebo kráľa Vladislava IV. (resp. jeho srdca).  (zdroj: Vlado B. )

Kde inde môže litovský vlastenec pocítiť hrdosť na svojich predkov a s nostalgiou zaspomínať na časy keď sa z Vilniusu riadil najväčší štátny útvar v Európe, ako v Kaplnke sv. Kazimíra obklopený kráľmi a veľkovojvodami?

Bokom od katedrály stojí 57 metrov vysoká Katedrálna zvonica.

Všimnite si zvláštnu nerovnosť na spodnej časti zvonice. To je totiž jediný pozostatok okrúhlej nárožnej bašty Dolného hradu z 13. storočia, ktorý stál na tomto mieste. V 18. storočí sa postavila zvonica na baštu, ktorá poslúžila ako základ.
Všimnite si zvláštnu nerovnosť na spodnej časti zvonice. To je totiž jediný pozostatok okrúhlej nárožnej bašty Dolného hradu z 13. storočia, ktorý stál na tomto mieste. V 18. storočí sa postavila zvonica na baštu, ktorá poslúžila ako základ. (zdroj: Vlado B.)

V dlažbe pred vchodom do Kostola sv. Stanislava a Vladislava sú umiestnené dve zaujímavé kamenné dosky, doska "Baltská reťaz" a "STEBUKLA".

Na doske Baltská reťaz sú šľapaje ľudských nôh, pripomínajú 600 km dlhú ľudskú reťaz, vytvorenú 23.8.1989 takmer dvoma miliónmi ľudí troch Pobaltských krajín. Ľudská reťaz viedla až sem z Tallinu cez Rigu, ako protest proti sovietskej okupácii.
Na doske Baltská reťaz sú šľapaje ľudských nôh, pripomínajú 600 km dlhú ľudskú reťaz, vytvorenú 23.8.1989 takmer dvoma miliónmi ľudí troch Pobaltských krajín. Ľudská reťaz viedla až sem z Tallinu cez Rigu, ako protest proti sovietskej okupácii. (zdroj: Vlado B.)

K masovým demonštráciám proti sovietskemu režimu dochádzalo v meste od roku 1987. Tie vyvrcholili 11.03.1990, kedy litovský parlament vyhlásil nezávislosť Litvy od Sovietskeho zväzu. Sovietska moc sa nevzdávala a ešte 13.01.1991 pri bojoch o televízny vysielač streľbou usmrtila 14 ľudí a viac ako 700 zranila. Koncom augusta roku 1991 sa Vilnius konečne stal hlavným mestom nezávislej Litovskej republiky.

Doska „STEBUKLA“ (doska Zázrakov) je spojená s poverou, že kto si na ňu stúpne, zavrie oči a 3x sa otočí bez toho aby spadol, splní sa mu želanie, na ktoré práve myslí. Hlavne je veriť že sa splní a ono sa fakt splní.

Na Katedrálnom námestí, na mieste na ktorom stál prvý drevený hrad  kniežaťa Gediminasa, stojí od roku 1996 jeho pamätník. Autorom je litovský rodák, teraz už Američan, Vytautas Kašuba.
Na Katedrálnom námestí, na mieste na ktorom stál prvý drevený hrad kniežaťa Gediminasa, stojí od roku 1996 jeho pamätník. Autorom je litovský rodák, teraz už Američan, Vytautas Kašuba.  (zdroj: Vlado B. )

Na úbočí hradného vrchu sa nedá prehliadnuť novotou žiariaca stavba, ktorú by ste tu ešte pred 13 rokmi hľadali márne. Je to Veľkokniežací palác. 

Popri Katedrále sv. Stanislava a Vladislava je ďalšou veľkolepou stavbou na Katedrálnom námestí Veľkokniežací palác. Dnes je v ňom Národné múzeum.
Popri Katedrále sv. Stanislava a Vladislava je ďalšou veľkolepou stavbou na Katedrálnom námestí Veľkokniežací palác. Dnes je v ňom Národné múzeum.  (zdroj: Vlado B.)

Jeho prehliadku začíname v podzemí, kde možno vidieť pôvodné základy tejto renesančnej stavby, bola zničená za ruskej okupácie v 17. storočí, ako symbol litovskej štátnosti. Počas ôsmich rokov bol palác kameň po kameni znovu postavený presne podľa historickej predlohy a v roku 2009, k tisícročnému štátnemu jubileu, bol dokončený.

Ako celý rezidenčný areál pôvodne vyzeral, je vidieť na maketách v historickej časti expozície, ktorá sa rozkladá vo verných kópiách neskorogotických a renesančných priestorov.
Ako celý rezidenčný areál pôvodne vyzeral, je vidieť na maketách v historickej časti expozície, ktorá sa rozkladá vo verných kópiách neskorogotických a renesančných priestorov. (zdroj: Vlado B.)
Inštalácia zbraní a dobového nábytku navodzuje obdobie najväčšej slávy paláca za panovania poľského kráľa a litovského Veľkokniežaťa Zigmunda III. Augusta.
Inštalácia zbraní a dobového nábytku navodzuje obdobie najväčšej slávy paláca za panovania poľského kráľa a litovského Veľkokniežaťa Zigmunda III. Augusta. (zdroj: Vlado B.)
Okrem dobového nábytku ma zaujala veľká zbierka nádherných starých gobelínov.
Okrem dobového nábytku ma zaujala veľká zbierka nádherných starých gobelínov. (zdroj: Vlado B.)
Ďalšou rozsiahlou zbierkou ktorú môžete v Národnom múzeu uvidieť je zbierka krásnych keramických pecí.
Ďalšou rozsiahlou zbierkou ktorú môžete v Národnom múzeu uvidieť je zbierka krásnych keramických pecí. (zdroj: Vlado B.)

A ešte jedna zaujímavosť, práve na tomto mieste sa v novembri 2013 konal summit EU, na ktorom vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč vyhlásil pozastavenie asociačného procesu Kyjeva s Bruselom. Tým bol práve na tomto mieste odštartovaný nielen jeho pád, ale celá plejáda udalostí spojených so štátnym prevratom.

Historická sála Veľkokniežacieho paláca, v ktorej ukrajinský prezident Viktor Janukovyč oznámil pozastavenie rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ.
Historická sála Veľkokniežacieho paláca, v ktorej ukrajinský prezident Viktor Janukovyč oznámil pozastavenie rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ. (zdroj: Vlado B.)
Nádvorie Veľkokniežacieho paláca slúži pri kultúrnych podujatiach ako amfiteáter. Nenechajte si ujsť návštevu prekrásne zrekonštruovaných priestorov paláca a zbierok múzea.
Nádvorie Veľkokniežacieho paláca slúži pri kultúrnych podujatiach ako amfiteáter. Nenechajte si ujsť návštevu prekrásne zrekonštruovaných priestorov paláca a zbierok múzea. (zdroj: Vlado B.)

Po prehliadke paláca ideme na Horný hrad s Gediminasovou baštou. Je na návrší prevyšujúcom Katedrálne námestie o 140 metrov. Vypína sa nad sútokom riek Vilna a Neris. Nechal ho postaviť zakladateľ Vilniusu, veľkoknieža Gediminas. Hrad stojí dodnes. Teda, sú to skôr iba zrúcaniny hradu, ale aj tak tvoria neprehliadnuteľnú dominantu mesta. Najlepšie sa dochovala gotická Gediminasova tehlová bašta s malou historickou expozíciou, ktorá sa vzťahuje k úplným počiatkom mesta. K hradu môžete vystúpiť chodníkom, alebo sa vyviezť lanovkou, ktorá má stanicu na nádvorí Veľkokniežacieho paláca.

Gediminasova bašta je jediným pozostatkom Horného hradu, ktorý tu kedysi stával. Bol založený v roku 1323 veľkokniežaťom Gediminasom, počas ktorého sa stala Litva mocným štátom a Vilnius hlavným mestom.
Gediminasova bašta je jediným pozostatkom Horného hradu, ktorý tu kedysi stával. Bol založený v roku 1323 veľkokniežaťom Gediminasom, počas ktorého sa stala Litva mocným štátom a Vilnius hlavným mestom. (zdroj: Vlado B.)
Pohľad na Gediminasovu baštu z Hradnej ulice.
Pohľad na Gediminasovu baštu z Hradnej ulice. (zdroj: Vlado B.)

Podľa starej litovskej legendy sa veľkoknieža Gediminas vybral z hradu Trakai, ktorý bol centrom litovského kniežatstva, na lov zubrov. Jedného zubra prenasledoval celý deň a v podvečer ho nakoniec ulovil. No bolo už neskoro na návrat potme domov a tak sa rozhodol, že aj so svojou družinou prespí v lese. Prisnil sa mu sen o love, v ktorom videl stáť na vrchole kopca silného železného vlka. Vyl na mesiac tak hlasno, ako celá svorka vlkov. Pýtal sa svojich mudrcov, čo ten sen má znamenať. Tí mu odpovedali, že železný vlk symbolizuje mocný hrad a vytie na mesiac znamená jeho veľkú slávu. To sa malo stať v roku 1316. Knieža ho počúvol a okamžite začal stavať nedobytný hrad. Preniesol sem svoje sídlo z hradu Trakai a slová mudrcov sa splnili. Gediminasom založený Vilnius sa stal hlavným mestom obrovskej ríše - Litovského veľkovojvodstva.

Pravda je taká, že za Gediminasa (vládol 1275-1341) bol hrad iba drevený. Kamenný hrad tu postavil až jeho vnuk Vytautas Veľký na začiatku 15. storočia. Veža ktorá je pozostatkom mocného hradu sa nazýva Gediminasova a je jedným zo symbolov Vilniusu. Z ostatných stavieb Horného hradu sa dochovali už len zbytky obytného paláca a zbytky hradieb nad strmými zrázmi. Prvá písomná zmienka o meste však pochádza až z roku 1323, a to v súvislosti s pozvaním obchodníkov z Nemecka, od ktorých si Gediminas sľuboval rýchly rozvoj remesiel a mestského usporiadania. V liste nazýva Vilnius hlavným mestom Veľkého kniežatstva litovského.

Za trochu námahy pri výstupe na Gediminasovu baštu stojí už len ten pohľad, ktorý sa vám z nej otvori. Pod sebou máme Veľkokniežací palác a za ním Katedrálu.
Za trochu námahy pri výstupe na Gediminasovu baštu stojí už len ten pohľad, ktorý sa vám z nej otvori. Pod sebou máme Veľkokniežací palác a za ním Katedrálu. (zdroj: Vlado B.)
Pohľad z Gediminasovej bašty na červené strechy Starého Mesta.
Pohľad z Gediminasovej bašty na červené strechy Starého Mesta. (zdroj: Vlado B.)
Cieľom našej ďalšej prechádzky bude Kostol sv. Anny a susediaci s ním Kostol sv. Františka z Assisi. Takto vyzerajú pri pohľade z Gediminasovej bašty.
Cieľom našej ďalšej prechádzky bude Kostol sv. Anny a susediaci s ním Kostol sv. Františka z Assisi. Takto vyzerajú pri pohľade z Gediminasovej bašty. (zdroj: Vlado B.)

 Prechádzkou mestským parkom po ulici B. Radvilaités gatvė ideme k najkrajším a najznámejším gotickým pamiatkam Vilniusu - Kostolu sv. Anny a Kostolu sv. Františka z Assisi s kláštorom Františkánov (Bernardínov), ktorému sa tiež hovorí skrátene “Bernardýnsky kostol”. Obidva kostoly a kláštor spolu tvoria veľmi malebnú panorámu a zákutie pri rieke Vilnia, na východnom okraji historického jadra mesta.

Kostol sv Františka z Assisi z roku je na fotke vzadu. Vľavo vidíme Kostol sv. Anny a vpravo samostatne stojacu zvonicu.
Kostol sv Františka z Assisi z roku je na fotke vzadu. Vľavo vidíme Kostol sv. Anny a vpravo samostatne stojacu zvonicu. (zdroj: Vlado B.)

Kostol sv. Anny„Keby som mohol, preniesol by som ho na svojej dlani do Paríža“, vyhlásil vraj pri pohľade naň Napoleon Bonaparte. Skutočne sa zaoberal myšlienkou, ako kostol rozobrať a preniesť do Paríža. Kostol bol vysvätený v roku 1501. Zaujímavosťou je, že aj počas Sovietskeho zväzu zostal kostol činným ako katolícky chrám a tu sa konali jediné bohoslužby v meste. Kostol je neveľká (dĺžka 22, šírka 10 a výška 13 metrov) ale krásna gotická stavba s neopakovateľne zdobeným západným priečelím, ktoré nemá zrovnanie so žiadnou inou gotickou stavbou vo východnej Európe.

Priečelie Kostola sv. Anny. Kostol bol postavený z 33 druhov tehál rôznej farby, ktoré údajne prechádzali prísnou kontrolou. Púšťali sa z výšky na zem a iba z tých, ktoré náraz vydržali, sa stavalo. Až na záver bol kostol namaľovaný na červeno.
Priečelie Kostola sv. Anny. Kostol bol postavený z 33 druhov tehál rôznej farby, ktoré údajne prechádzali prísnou kontrolou. Púšťali sa z výšky na zem a iba z tých, ktoré náraz vydržali, sa stavalo. Až na záver bol kostol namaľovaný na červeno. (zdroj: Vlado B.)
Gotický interiér Kostola sv. Anny.
Gotický interiér Kostola sv. Anny. (zdroj: Vlado B.)
Oltár v Kostole sv. Anny. Aj v Litve možno nejaký miestny Neckář spieva - je gotiky chlouba.
Oltár v Kostole sv. Anny. Aj v Litve možno nejaký miestny Neckář spieva - je gotiky chlouba. (zdroj: Vlado B.)

 Kostol sv. Františka z Assisi postavil v prvom desaťročí 16. storočia Michael Enkinger z Gdanska, ktorý tu vytvoril veľkolepú trojloďovú architektúru. Ešte predtým tu stál drevený kostol, postavený mníchmi Františkánmi (tu ich volajú Bernardýni). Drevený kostol zhorel v roku 1475 pri požiari, okolo roku 1490 Františkáni postavili kostol kamenný a ten prestaval do súčasnej podoby v rokoch 1500-20 staviteľ Michael Enkinger. Počas ruských nájazdov v roku 1655 bol kostol vyplienený a všetci mnísi s obyvateľmi mesta, ktorí sa v kostole ukryli, boli zavraždení. V roku 1949 bol kostol zrušený a spolu s kláštorom využívaný ako sklad. V roku 1992 bol vrátený Františkánom a v roku 1994 znova vysvätený.

Interiér Kostola sv. Františka z Assisi pôsobí netradične. Vnútorné prvky a dekorácie v kostole sú pomerne netradične drevené a dávajú kostolu punc starožitnosti.
Interiér Kostola sv. Františka z Assisi pôsobí netradične. Vnútorné prvky a dekorácie v kostole sú pomerne netradične drevené a dávajú kostolu punc starožitnosti.  (zdroj: Vlado B.)
Oltár Kostola sv. Františka z Assisi.
Oltár Kostola sv. Františka z Assisi. (zdroj: Vlado B.)
Na severnej stene Kostola sv. Františka z Assisi boli nedávno odhalené neskorogotické maľby s biblickými výjavmi, heraldickými a rastlinnými motívmi, z doby okolo roku 1605. Ide o najlepšie dochované gotické maľby v Litve.
Na severnej stene Kostola sv. Františka z Assisi boli nedávno odhalené neskorogotické maľby s biblickými výjavmi, heraldickými a rastlinnými motívmi, z doby okolo roku 1605. Ide o najlepšie dochované gotické maľby v Litve. (zdroj: Vlado B.)
Bola by večná škoda, keby ste nenavštívili múzeum, zriadené v Kláštore Františkánov. Nájdete tu krásne drevené sochy, obrazy a drahocenné náboženské predmety, ktoré boli počas Sovietskeho zväzu zamurované v múroch Kostola sv. Stanislava a Vladislava.
Bola by večná škoda, keby ste nenavštívili múzeum, zriadené v Kláštore Františkánov. Nájdete tu krásne drevené sochy, obrazy a drahocenné náboženské predmety, ktoré boli počas Sovietskeho zväzu zamurované v múroch Kostola sv. Stanislava a Vladislava. (zdroj: Vlado B.)

Republika Užupis - Na záver sme si nechali návštevu štvrti Zárečie, po litovsky Užupio. Len čoby od Kostola sv. Anny "tehlou dohodiť", nájdeme most cez rieku Vilnia a vojdeme na územie tejto svojráznej republiky.

Pri plánovaní nášho programu vo Vilniuse bola jasné, že republiku Užupis nemôžeme vynechať. Tu má každý právo robiť chyby a byť neužitočným, má právo byť šťastný a nešťastný a môže zasahovať do večnosti rovnako, ako starať sa o mačky a psov. Tu pes má právo byť psom a mačky musia pomáhať svojim pánom v ťažkých dobách a každý má právo zomrieť. To sú niektoré články ústavy tejto bohémskej republiky, ktorú z recesie vytvorili v roku 1997 umelci, hudobníci, herci a študenti umeleckej akadémie, ktorí tu hľadali lacné ubytovanie a slobodný život. Okrem vlastnej ústavy má republika Užupis aj svoju vládu, okolo 200 vyslancov v rôznych krajinách, 12 člennú armádu, biskupa, 2 kostoly, cintorín a 4 zástavy, na každé ročné obdobie inú. Otvorená dlaň na zástave hovorí: „nepotrebujem od vás nič“. Nikoho neprekvapí, že republika Užupis má sviatok 1. apríla. 

Prekračujeme hranicu republiky Užupis :-) Vízum nie je potrebné, aj Užupis je v Európskej únii. Každý kto chce prejsť hranicu, musí prejsť cez most Lásky, ktorý je ozdobený zámkami, symbolizujúcimi vernosť do konca spoločných dní.
Prekračujeme hranicu republiky Užupis :-) Vízum nie je potrebné, aj Užupis je v Európskej únii. Každý kto chce prejsť hranicu, musí prejsť cez most Lásky, ktorý je ozdobený zámkami, symbolizujúcimi vernosť do konca spoločných dní. (zdroj: Vlado B.)
Republika Užupis sa veľmi rýchlo stala populárnou. Jej čestným vyslancom sa stal v roku 2001 dokonca aj Dalajláma. Pri pohľade na sochu anjela s trúbkou na námestí  republiky vyslovil vraj želanie, aby zvuk anjelovej trúbky obletel svet.
Republika Užupis sa veľmi rýchlo stala populárnou. Jej čestným vyslancom sa stal v roku 2001 dokonca aj Dalajláma. Pri pohľade na sochu anjela s trúbkou na námestí republiky vyslovil vraj želanie, aby zvuk anjelovej trúbky obletel svet. (zdroj: Vlado B.)
Do Starého Mesta sa vraciame z prechádzky po republike Užupis iným mostom cez rieku Vilnu. Pri moste sa vo výklenku nad riekou stretávame s odkazom na Kodaň - Malou morskou vílou. V roku 2004 ju povodeň odplavila, ale vrátila sa na miesto.
Do Starého Mesta sa vraciame z prechádzky po republike Užupis iným mostom cez rieku Vilnu. Pri moste sa vo výklenku nad riekou stretávame s odkazom na Kodaň - Malou morskou vílou. V roku 2004 ju povodeň odplavila, ale vrátila sa na miesto. (zdroj: Vlado B.)

Blog som napísal ako manuál, ktorý by vám mohol pomôcť zorientovať sa v Starom Meste a navštíviť hlavné pamiatky bez chaotického pobehovania. Čisto teoreticky, všetko uvedené sa dá za jeden deň zvládnuť. Ale turista/cestovateľ by nemal byť závodným koňom, do takej polohy je často nútený pri zájazdoch organizovaných cestovnými kanceláriami. Mal by sa presúvať pohodlne, vnímať okolie, pozorovať život domorodcov, nasávať atmosféru. Cestovať samostatne niekde do Afriky na okraj civilizácie, k tomu je treba mať skúsenosti a poriadnu dávku odvahy. Cestovať samostatne za krásami a jedinečnosťou ponúkanou Pobaltím ktoré máme "pod nosom", to zvládne bez rizika a akýchkoľvek problémov prevažná väčšina našincov. Skúste zabudnúť jedno leto na chronicky opakované Chorvátsko a prepchaté diaľnice, na Pobaltí sa vám pri rovnakých finančných výdavkoch oveľa viac otvoria oči do sveta. Mať hlad po nových veciach, odkrývať nové obzory, je zdravé.

My si zajtra cestou z Vilniusu do Kaunasu pozrieme "zaručene pravý" Stred Európy, ostrovný hrad Trakai a Rumšiskés - najväčší skanzen v Litve. Budete cestovať s nami? 

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu