Mexiko 1/5 - Za starovekou civilizáciou Mayov.

Autor: Vladimír Benčík | 27.9.2020 o 13:27 | Karma článku: 6,06 | Prečítané:  1649x

Nestrácajte nádej, koronavírus nebude kosiť večne. Využite čas a naplánujte si dobrodružnú cestu do Mexika. Stačí vodičský preukaz, základné znalosti angličtiny alebo španielčiny a špetka odvahy.

Ten kto putoval bez cestovky po Vietname, zažil jeho neopísateľnú exotiku, nechal sa pohltiť fascinujúcim ruchom Hanoja oslavujúceho lunárny Nový rok s miliónmi usmiatych šťastných Vietnamcov, plavil sa na džunke v zátoke Ha Long s dedinami na vode a nechal sa nahovoriť na zjedenie tlčúceho hadieho srdca bez ujmy na zdraví, ten už veľa možností na prekonanie dovolenky nemá, zdá sa mu že dosiahol strop. Malá hŕba pýta viac a určite to platí aj o zážitkoch. Náš Vietnam bol po všetkých stránkach úžasný. Už tam v Dračej zátoke, na džunke medzi tisíckami skalných ostrovčekov prečudesných tvarov sme začali rozmýšľať, aká krajina by sa mohla stať cieľom ďalšej cesty našej vetrom ošľahanej trojice. Môže sa niečo priblížiť zážitkami Vietnamu? Pod jednu z fotiek v mojej  fotoknihe som vtedy napísal: „.....cieľom našich ďalších poznávacích ciest bude Kuba, Mexiko alebo Peru“.

Pred pár rokmi som dostal pod vianočný stromček krásnu knihu „Starověké civilizace – světy, které objevila archeologie“. Kolektív autorov vybral a zaradil do knihy z celej Európy popisy jedenástich starovekých archeologických skvostov, pritom zo samotného Mexika je ich v knihe hneď päť. Pohľad na mapu hovorí, že tri z nich sú na Yucatánskom polostrove, v dostupnosti od známeho letoviska Cancún a tak vzniká môj plán. Priletíme z Budapešti do Cancúnu a skombinujeme pobyt na nádhernej pláži v Karibiku s cestou autom do vnútrozemia a prehliadkou známych mayských archeologických nálezísk: Palenque, Uxmal, Chichén Itzá (to sú tie z knihy) a pridáme Cobu a Tulum. Som presvedčený, že to bude „bomba“, no o tom tuším v tejto dobe z našej trojice iba ja.

Štatistika hovorí, že počasie na Yucatáne by malo byť pre našincov na prelome mesiacov január a február celkom príjemné aj na pobyt pri oceáne, aj na cestovanie autom a pobyt v džungli. Pritom je yucatánsky január, tak isto ako vo Vietname, najchladnejším mesiacom. 

Na novoročnej bojovej porade informujem parťákov, že už nemám čo pripraviť. Máme presný program cesty, zakúpené letenky, rezervované ubytovanie na trase nášho putovania v šiestich hoteloch, objednané auto Nissan Tiida na 14 dní, GPS stiahnuté do prekladača španielčiny VASCO a do mobilu, nahlásený pobyt a trasu nášho putovania na Ministerstve zahraničných vecí, dokladovo „ošetrený“ tranzit v americkej Atlante pri ceste späť a dostatočne naplnenú bankovú karta „euríkmi“. Ešte si vybavíme s manželkou Medzinárodný vodičský preukaz a vyrážame.

Desaťhodinový let v poloprázdnom lietadle z Paríža do Cancunu prebiehajúci cez deň sme zvládli úplne hravo. V taxi Colectivo, čo je volkswagen pre 8 cestujúcich aj s batožinou, ktorý nás vezie z letiska do 20 km vzdialeného hotela Calypso si spomeniem na dramatický prvý kontakt Európanov s obyvateľmi Yucatanu. V roku 1511 vyhodilo rozbúrené more na breh devätnásť španielskych stroskotancov. Niektorí stroskotanie neprežili, niektorí skončili na kanibalskej hostine a dvaja, zrejme tí chudší, stali sa otrokmi. Kriticky pozriem na seba, ja by som bol asi zjedený. Odvtedy však uplynulo viac ako päťsto rokov, Yucatan je dnes cieľom turistov z celého sveta. Aj my sa chystáme vkročiť do mayského sveta, v ktorom sa v minulosti diali rôzne a málo vysvetliteľné veci. Nájsť odpovede na doteraz nezodpovedané otázky okolo mayskej civilizácie sa nám určite nepodarí, našim cieľom je vychutnať si exotickú dovolenku.

Hotel nemá svoju pláž. Problém v tom žiadny nie je. V päťminútových intervaloch sa točia medzi mestom a hotelmi autobusy, ktoré nás za jednotný lístok v cene našich 65 centov odvezú do mesta, alebo na krásnu mestskú pláž Coco Bongo s púdrovým pieskom a priezračnou vodou. Sme tu mimo sezóny, v zimnom období sme vhupli z našej zimy rovno do horúceho leta. Tak sa tu cítime, vzduch má dnes 30 a voda 24 stupňov. Paráda.

Sieť hotelov s plážami sa nachádza na 20 km dlhej ulici s názvom Boulevard Kukulcan. Kukulcan bol jedným z najväčších mayských bohov a hotelovým komplexom ktoré tu vyrástli možno tiež dať prívlastok „bohovské“. Odpovedajú tomu aj ceny. Jedna noc v hoteli Riu Palace by nás vyšla nad 600 Eur. V našom hoteli Calypso platíme za jednu noc v izbe pre troch aj s raňajkami 85 Eur.

Ostrov Isla Mujeres - Ostrov žien

Ostrov je 5 km dlhý a má mayskú a zároveň pirátsku históriu. Podľa mayjskej legendy vraj sobášne obrady vykonané na tomto ostrove zabezpečovali plodnosť. Ďalšia legenda hovorí, že tu piráti nechávali svoje manželky, zatiaľ čo sa oni zaoberali zbojstvom. Najpravdepodobnejšia sa mi zdá tretia verzia, podľa ktorej sem v roku 1517 priplával z Kuby Francisco Cordoba, aby tu získal otrokov do svojich baní. No našiel tu iba chrám s figúrkami akejsi ženy. Predstavovali zrejme mayskú bohyňu plodnosti Ixchel. Tak vznikol názov ostrova – Ostrov žien. Na internete vidím, že niektoré cestovky ponúkajú dvojtýždňové pobyty v štvorhviezdičkových hoteloch na nádherných plážach tohoto ostrova. Rozhodne zaujímavejším pre nás je poznávacie putovanie po oveľa väčšom priestore, aký poskytuje takýto malý ostrovček.    

Po možno desaťminútovom ponáraní a všelijakom harašení sa podarilo domorodcovi z dna zdvihnúť čosi ako mokré vrece, dosť vzdialené od našej predstavy drsného predátora.  Dal sa škrabkať za uchom a na plávanie nemal ani pomyslenie. Škoda vyhodených peňazí.

 Ešte treba dohodnúť cenu. V tom sa manželka priam vyžíva. S Michalom sa pri jednaní dopĺňajú. Aby som to nepokazil, prizerám sa zboku. Funguje to tak, že predavač povie cenu, hm - teda povie.... skôr napíše cenu ceruzou na dlaň, v lepšom prípade naťuká do kalkulačky. Manželka pozrie, prevráti oči tak ako pri zdravotnom kolapse, potom z nej vypadne tretinová cena. Predavač záporne zavrtí hlavou – „ani smrti“, naša kupujúca dvojica hodí rukou a odchádza. Predavač pobehne za nimi a ťahá ich späť. Po dvoch-troch takýchto teatrálnych rozchodoch a návratoch dochádza k dohode. Viacej, ako polovinu pôvodne vyslovenej ceny sme nikdy nezaplatili. V tomto prípade využívame aj množstevnú zľavu, kupujeme hneď dve sombrerá.

Na ulici stretávame speváka Michala Tučného, lepšie povedané, aktérov jeho piesne „Všichni jsou už v Mexiku, Buenos Dias ja taky jdu, aspoň si poslechnu pěknou muziku, co sa hraje v Mexiku......

Naozaj všetko z tohoto country šlágru vidíme tu na ulici. Nech mi nikto nehovorí, že Miško Tučný napísal pieseň na svojom statku v Hošticích u Volyně, istotne brázdil na Nissane Yukatan tak ako my.

Auto si prenajímame na 14 dní. Kreditnou kartou uhrádzame za prenájom 703 Eur a blokujeme 9.000 pesos ako garanciu "na všetko". Prvé pocity z auta sú dobré. Je nakŕmené 97 oktánovým benzínom Prémium a na akcelerácii je to poznať, je to také malé lietadlo. 

Eko-archeologický park Xcaret

Xcaret je vzdialený od Cancunu 80 km a tak nás čaká prvá cesta autom. V uliciach Cancunu sa trochu zamotávame. Polícia niektoré ulice pre dopravu uzatvorila, prebieha tu totiž športové podujatie, vidíme kopu bežcov. No nakoniec sme všetko vďaka navigácii zvládli. Sme v Xcarete. Celodenný lístok so všetkým-všudy nie je lacný, vychádza to okolo 100 EUR na osobu. Pri plánovaní cesty som si prezrel veľa videí a čítal veľa recenzií tohoto jedinečného parku. Som presvedčený, že to bude stáť za to.

V jazyku Mayov slovo „xcaret“ znamená „malý záliv“. V 1984 roku kúpil architekt Miguel Guintana Pali veľký pozemok na výstavbu svojho rodinného megadomu. Potom však zistil, že sa na pozemku nachádzajú podzemné vody a cenoty (prievaly, vytvorené narušením stropov vápencových jaskýň, zaplnené vodou). Pali sa rozhodol so svojimi priateľmi vybudovať tu eko-archeologický park s pamätníkmi starej kultúry , tropickou prírodou, zvieratami žijúcimi prakticky voľne na slobode, prekrásnymi plážami a živými vystúpeniami. Park sa stále dobudováva a rozširuje. V tejto dobe je tu zamestnaných vyše 600 pracovníkov a takmer 2 000 brigádnikov. Vzhľadom na veľkosť areálu je potrebné prísť sem na celý deň.  

Park má veľkú rozlohu, treba sa orientovať podľa mapky a zároveň zvoliť svoj program tak, aby sme stihli všetky vystúpenia. Rozhodujeme sa, že najskôr Michal popláva v rieke.

Jaguár sa často vyskytuje v mayskej ikonografii. Šelma stelesňovala silu. Hlavne vládcovia a elity chceli získať silu jaguárov. Oblečenie z kože jaguára vyjadrovalo moc panovníkov. Množstvo zobrazení zvierat u Mayov dokazuje, že zohrali významnú úlohu v živote ľudí. Zvieratá sú často zobrazované ako bohovia, alebo ako činitele ovplyvňujúce prírodne javy, ako je kolobeh vody, svetlo alebo tma.

Pri popise tejto ryby som si prečítal, že ide o jedno z najjedovatejších zvierat na svete. Jej orgány obsahujú silný neurotoxin, ktorý je až 1.200 krát silnejší, ako kyanid. Jedna ryba tak spoľahlivo otrávi viac ako 30 ľudí. Japonskí kuchári pripravujúci jedlá z Fugy musia prejsť dvojročným výcvikom a dostať licenciu. V minulosti, japonská spoločnosť od kuchára spôsobiaceho nedbanlivosťou pri príprave jedla smrť konzumenta očakávala, že spácha samovraždu.  Rybu na tanieri mám rád, ale túto by som neokúsil ani vtedy, keby som dostal namiesto servítky certifikát kuchára.

Možno si spomeniete, že takáto Trnucha zabila pred pár rokmi pri austrálsom pobreží  „lovca krokodílov“ Steva Irwina. Urobil vraj amatérsku chybu, Trnuchu obstúpil so skupinou kameramanov a pristúpil k nej odzadu. Trnuchu to vyprovokovalo k útoku. Jej tŕň prebodol cez hrudný kôš srdce Irwina a austrálske krokodíli si vydýchli.

Potvrdilo sa to, čo som čítal o Mexiku pred cestou, smrť je tu súčasťou života. Aj dnes prichádzajú k hrobom svojich blízkych celé mexické rodiny, sedia pri kempovom stole, popíjajú tequilu a dokonca vraj aj tancujú. No čo, iný kraj, iný mrav. Keby to niekto robil v cintoríne v Leviciach na „bátovskej“, tak ho nasmerujú do Hronoviec.  

Pri vstupe do haly každý divák dostáva do rúk sviečku. Nechápeme, na čo nám bude. Zakrátko sa to vysvetlí. Niekoľko krojovaných dievčat sa rozchádza k sedadlám a pripaľuje niekoľko sviečok. Ten kto dostane oheň, podá ho ďalej. V tejto atmosfére nás to úplne rozcitlivelo. Je to skoro ako v kostole: „Podajte si oheň na znak lásky.....“. Teda pripaľujeme tým pred nami i tým za nami, fakt to funguje, obecenstvo to zbližuje.

Veľkolepý program bohato obsadený hercami načiera hlboko do histórie Mexika. Stručne ho popíšem v zhode s tým, čo hovorí história.

Na pôdu Mexika vtrhnú Španieli vedení dobyvateľom Hernandom Cortésom. „Neprišiel som sa sem rýpať v zemi ako nejaký sedliak. Chcem tu získať zlato,“ tvrdil Cortés, ktorý v marci 1519 so svojou flotilou a piatimi stovkami mužov pristál pri brehoch dnešného Mexika. Od predošlých výprav, ktoré oblasť čiastočne preskúmali a stretli sa aj s domorodcami, už vedel o existencii veľkej a bohatej Aztéckej ríše. V radoch jej obyvateľstva vyvolal príchod Španielov obavy. Ich vládca Montezuma II. veril, že sa naplnila veštba a v dobyvateľovi Cortésovi videl boha Qetzalcóatla, ktorý prišiel potrestať Aztékov za to, že ho kedysi odtiaľto vyhnali. Montezuma dúfal, že si rozhnevaného boha udobrí zlatom a tak pozval Cortésa do paláca v aztéckej metropole Tenochtitlán.

Cortés zistil, že ho považujú za boha a tento mýtus vedel dokonale využiť. Po niekoľkých dňoch zajal Montezumu, urobil z neho rukojemníka a prinútil ho zložiť sľub vernosti španielskemu kráľovi. Aztéci príliš neskoro zistili, že Španieli nie sú bohovia.  Ľud Tenochtitlanu proti Španielom povstal, počas povstania bol v júni 1520 Montezuma zabitý. Podľa mexickej verzie ho zabili Španieli a podľa druhej verzie, tej španielskej, Montezumu ako zradcu ukameňovali vlastní ľudia, keď ich počas vzbury proti Španielom nabádal na poslušnosť.

Plní dojmov a zážitkov z dňa stráveného v parku Xcaret, vraciame sa pred polnocou do hotela v Cancúne. Zajtra ráno opustíme toto kúpeľné a turisticky obľúbené mesto a vydáme sa za mayskými pamiatkami do vnútrozemia Yukatanu. Ako prvé, čakajú nás stredoveké skvosty v Tulum a Coba. Uvidím mayské mestá, uvidím to o čom som dlhé týždne obdobia príprav na cestu pri čítaní článkov a sledovaní videí sníval. Pocestujete s nami? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?