Mexiko 4/5 – Naozaj priletel mayský kráľ Pakal z vesmíru? (pamiatka Palenque)

Autor: Vladimír Benčík | 18.10.2020 o 5:38 | Karma článku: 5,07 | Prečítané:  1274x

Naučíme sa variť čokoládu, v Palenque sa zoznámime so záhadným mayským kráľom Pakalom o ktorom Erich von Däniken tvrdí že bol starovekým kozmonautom, v našom bungalove v džungli nás navštívi stádo opíc – Vreštiakov.    

Prepáčte, v dobe keď kvôli pandémii ľudia nemôžu cestovať, ja sa tu idem nadchýnať cestovaním po Mexiku. Uvidíte, všetko dobre dopadne. Covid ľudstvo skúša no zvíťazíme nad ním, skúsme sa zodpovedne chovať a pozitívne myslieť. Aj týmto blogom sa Vás pokúsim presvedčiť, že keď zvíťazíme nad tou pliagou, v rozmanitom a pestrom Mexiku nájdete rôzne možnosti k tomu, aby ste tam strávili nezabudnuteľnú dovolenku.

V predchádzajúcich troch blogoch sme prileteli do letoviska Cancún, deň sme strávili v eko-archeologickom parku Xcaret s bohatým programom, zamýšľali sme sa nad záhadami mayskej civilizácie pri prehliadkach zaujímavých pamiatok v Tulume, Cobe, Chichén-Itzy a Uxmale.

Náš dnešný deň začíname krátkym osviežením sa v hotelovom bazéne Resort Maya, v ktorom sme počas prehliadky Archeologického parku Uxmal strávili dve noci. Hoci je 29. január, v Mexiku je to pre našinca ideálny čas na kúpanie. Pred vyše 500 kilometrovou cestou do Palenque sa osvieženie náramne hodí.

Múzeum čokolády

Hovorí sa, že v tvári každého človeka je vpísaná jeho história. Tento Indián s tvrdými a pritom láskavými črtami by asi vedel veľa rozprávať o svojom živote. 

Ak si myslíte že čokoláda je iba ničiteľom krásnej postavy, ste na omyle. Čokoláda je hlavne liekom. Maškrtenie čokolády s vysokým obsahom kakaa znižuje riziko vzniku infarktu, krvných zrazenín, podporuje funkciu pohybového aparátu či pôsobí ako afrodiziakum. Zvyšuje vzrušenie a povzbudzuje sexualitu. A to je fakt, veď aj Ľudovít XIV. bol vo svojich 72 rokoch schopný iba vďaka čokoláde uspokojovať dvakrát denne svoju milenku. Žeby čokoládou?

Čokoládová história začína v období pred viac ako 3000 rokmi. Už v tej dobe pestovali indiánske kmene Olmékov v pralesoch Mexika kakaovníky. Po zániku ich civilizácie sa v 4. storočí nášho letopočtu na tomto území usadili Mayovia, ktorí prví uvarili z kakaovníkových bôbov horkú čokoládu. Podľa mayskej legendy priniesol prvé semená kakaovníka na zem „rajský záhradník“, boh Quetzalcoatl, preto bolo kakao nápojom bohov.

Pitie kakaa bolo súčasťou náboženských rituálov. Kakao bolo často miešané s krvou hodnostárov, získanou prepichovaním jazyka či genitálií a v takejto forme pité na počesť bohov. Kakaovník bol posvätným stromom. Jedna mayská povesť hovorí, že lesné mravce ukradli v chráme bohov kakaové bôby a priniesli ich indiánom. Naučili ich bôby pražiť, mlieť a miešať s kukuričnou múkou a medom. Po páde mayskej civilizácie sa okolo roku 900 n.l. objavujú Toltékovia a po nich Aztékovia, ktorí prevzali od Mayov náboženské rituály a posvätnú  úctu ku kakau.

Kakaové bôby slúžili aj ako platidlo. Vieme, že po príchode Španielov do Mexika sa v roku 1545 dalo za 100 bôbov kúpiť moriaka, za 30 králika, ryba stála 3 bôby. V niektorých odľahlých krajoch Mexika a Strednej Ameriky boli kakaové bôby menou až do konca 19. storočia.   

Po porážke Aztékov spoznal Hernán Cortéz cenu kakaa nielen ako nápoja. V aztéckej pokladnici našiel 25 tisíc metrických centov bôbov, ktoré sem boli odvádzané vo forme daní. Cortéz pochopil, že toto „platidlo“ rastie na stromoch. Nariadil zakladanie plantáží kakaovníkov. Do Európy priniesol nielen kakaové bôby, ale aj nástroje na prípravu nápoja. Do napenenej hmoty sa pridávala vanilka a cukor. Bol to vlastne základ dnešného receptu na výrobu čokolády.

Cesta z Uxmalu do Palenque

 Palenque - mayské mesto s tajomstvom kráľa Pakala Hotel Chan-Kah Rezort v Palenque, do ktorého sme dorazili v podvečer, pozostáva z 85 bungalovov. Vybral som ho zámerne preto, aby sme bývali čo najbližšie k mayským pamiatkam, to zároveň znamená  - bývať v tropickom dažďovom pralese, čo má tiež svoje čaro. Aj keď som dopredu podľa fotiek na internete videl do čoho ideme, skutočnosť predčí očakávania. Ten náš bungalov je na okraji areálu a teda do džungle sa dívame priamo - priamučko z postele.

Cestou na raňajky si obzeráme dve vodné nádrže pred reštauráciou. Večer sme ich videli iba za tmy. Nechcem ich nazvať bazénmi, aj keď sú určené na kúpanie. Do tohoto prostredia okolitej džungle takéto kamenisté „pasujú“ viac, ako bazény s "gumobetónovými" stenami. Menší je hlboký dva metre, ten väčší je o čosi plytkejší. Čistejší bazén som hádam nevidel, večer si určite zaplávame. 

Archeologický park Palenque

V mojom pomyselnom rebríčku mayských lokalít ktoré navštívime na Yucatáne, Palenque zaraďujem na prvé miesto ako najmystickejšiu archeologickú lokalitu. Žiadna iná nie je spájaná s toľkými nerozlúštenými záhadami, pri žiadnej inej nie sú rozvíjané toľké teórie o styku Mayov s mimozemskými civilizáciami tak, ako pri Palenque. Nenájdeme tu kozmodrom?

Palenque, územie na úpätí horského masívu Lakadónskeho pralesa v štáte Chiapas začali Mayovia obývať v prvom storočí pred naším letopočtom. Neoficiálne pramene hovoria o tom, že tu na tomto mieste pred nimi žili Olmékovia, ktorí odovzdali Mayom vedomosti. V mayských časoch sa mesto nazývalo Lacam-ha  (v preklade – „veľká voda“). Pravdepodobne preto, že bolo vybudované pri rieke a obklopené početnými vodopádmi. Vrchol slávy dosiahlo mesto medzi rokmi 600 až 800 n.l., najmä počas panovania kráľa Packala (celým menom Janahb' Pakal I.), alebo „Slnečného štítu“, ako ho oficiálne nazývali poddaní. Ten sa narodil v roku 603 a zvrchovaným vládcom sa stal už vo svojich dvanástich rokoch. Mestu sa v tej dobe nedarilo, utrpelo krutú porážku od mesta Calakmul. Potom sa ale vďaka vynikajúcim schopnostiam kráľa Packala situácia zmenila. Mesto porazilo nepriateľov a stalo sa hlavným mestom celej veľkej oblasti. Packal ako kráľ a zároveň veľkňaz vládol mestskému štátu v rokoch 615 – 683, takmer sedemdesiat rokov. Ľud mu už počas života pripisoval výnimočné vlastnosti. Nezvyčajnou bola nielen jeho vzdelanosť, ale aj jeho dlhovekosť (dožil sa 80 rokov v dobe, keď ľudia bežne umierali 40-roční) a tiež telesná výška 173 cm (priemerná výška mužov bola vtedy okolo 150 cm).

Rozkvet Palenque pokračoval aj po Packalovej smrti, za vlády jeho syna Kan B´alama II. a ďalších členov Packalovej dynastie. Vtedy boli postavené všetky stavby, ktoré tu dnes uvidíme. Po roku 800 n.l. mesto rýchlo upadá a pravdepodobne okolo roku 1000 n.l., po vydrancovaní kmeňom Totonakov z oblasti Veracruz, úplne zaniklo, pohltila ho džungľa.

V roku 1746 ruiny mesta objavili španielsky kňaz Solis, ktorý tu narazil na podivné "kamenné domy", o ktorých nikto nevedel. Cestovatelia zo Starého sveta začali prichádzať do Palenque až v 19. storočí. Staroveký mayský komplex zaberá plochu 24 km2, ale zo zajatia tropického pralesa bola doteraz vyslobodená len jeho stredná časť, tzv. Hlavná skupina. V národnom parku je doteraz identifikovaných okolo 1 500 mayských objektov, iba 16 z nich tvori Hlavnú skupinu, ktorú turisti uvidia. .

Vchádzame z parkoviska do archeologickej zóny a ja, nakŕmený informáciami najmä o záhadnom kráľovi Pakalovi, som vo vytržení. Iba kúsok od vchodu vidím Chrám nápisov, pod ktorým spočíva v hrobke telo záhadného mayského vodcu. Pakal musí počkať, treba vidieť všetko, treba dodržať pri prehliadke postupnosť, prvým chrámom na ceste od parkoviska je Chrám LebkyTemplo de la Calavera.  

Na ceste od Chrámu lebky k Chrámu nápisov leží Chrám Červenej kráľovnej - Templo de la Reina Roja.Tak ako v Chráme Lebky, aj tu je možné vystúpiť nahor do chrámu a prezrieť si hrobku Červenej kráľovnej. Pravdepodobne ide o matku kráľa Pakala, Sak K´uk. Chrám s hrobku bol objavený náhodou okolo roku 1960. Bol skrytý pod nánosom zeminy a hustou vegetáciou. Pastier ktorý tu pásol ovce sa prepadol do jamy. Ukázalo sa, že sa  prevalil cez strop hrobky. V nej našli múmiu veľmi významnej ženy v červenom odeve, pochovanej s dvoma služobnicami. Podľa bohatých šperkov sa usúdilo, že by mohlo ísť o kráľovnú matku, alebo o osobu blízku kráľovi. Príbeh má pokračovanie, vraj od výparov z hrobky prestal nálezca rozprávať. Boli to výpary ortuti, ortuť Mayovia skladovali aj v Copáne, k čomu im bola? Aj to je jedna zo záhad. V staroveku bola ortuť spojovaná s planétou Merkur.

Najslávnejšou stavbou v Palenque je Chrám nápisov -Templo de las Inscripciones.

Dvadsaťštyri metrov vysoká pyramída Chrámu nápisov bola vybudovaný ako deväťstupňová. Ku chrámu na vrchole sa dá vystúpiť po 69 schodoch – počet schodov sa zhoduje s počtom rokov panovania kráľa Pakala. Názov dostal chrám podľa troch vápencových dosiek, ktoré zdobia centrálnu miestnosť. Obsahujú 620 reliéfnych mayských hieroglyfov a je to jeden z najdlhší dodnes nájdených mayských textov. 

Mayské hieroglyfy boli pri písaní usporiadané akoby do mriežky a zvyčajne sa čítali v pároch zľava doprava a zhora nadol. Na lúštení a výklade textov z Chrámu nápisov pracujú vedci z celého sveta dodnes.

Pyramída Chrámu nápisov je však zaujímavá nielen pre kamenné dosky s najdlhším mayským textom, ktoré sa v nej našli. Je výnimočná aj svojim účelom, pre ktorý bola vybudovaná. V čom sa Chrám nápisov vymyká štandardu mayských pyramíd?

Zopakujme si najskôr rozdiel medzi egyptskými a mayskými pyramídami. Hoci sa výškou a rozmermi dosť podobajú, vidíme jeden zásadný rozdiel. Egyptské pyramídy boli budované ako hrobky faraónov, mayské slúžili na vykonávanie religióznych obradov ktoré sa vykonávali v chrámoch na vrchole pyramídy a na astronomické pozorovania oblohy.

Mexický archeológ Alberto Ruz Lhuillier urobil 17. novembra 1952 nález, ktorý rozkolísal našu predstavu o tom, za akým účelom sa stavali mayské pyramídy. Všetko sa začalo v roku 1949, kedy profesor Ruz viedol archeologický prieskum v Palenque. Upútala ho podlaha v Chráme nápisov. Bola zhotovená z kamenných dosiek, čo bolo pre chrámy neobvyklé. Jedna z dosiek bola po obvode olúpaná, evidentne sa s ňou kedysi hýbalo. Robotníkom sa podarilo dosku nadvihnúť a odstrániť. Objav vyvolal senzáciu, otvoril sa vstup na schody vedúce do vnútra pyramídy, boli zasypané tonami skál a hliny.

Tento objav vzbudil v archeologickom svete rovnakú pozornosť, ako keď britský archeológ Howard Carter v 1922 roku objavil v egyptskej hrobke schodisko vedúce k hrobke faraóna Tutanchamóna.  Ruza čakala ťažká práca. Celé štyri sezóny Ruzovi pracovníci za pozornosti sveta mrvili a vynášali tony kamennej sute vo vedrách zo schodiska. Sezóna na Yucatáne trvá iba niekoľko mesiacov v roku, mimo sezóny sa pre tropické dažde pracovať nedalo. Čistili schodisko, čistili a čistili a nechápali, kam vedie. Do konca 1950 roku sa podarilo vyčistiť 23 schodov a tie končili kamennou stenou. Prebúrali ju a objavili miestnosť s debnou so zlatými a nefritovými ozdobami. To utvrdilo myšlienku, že schody ktoré pokračujú ďalej, vedú k hrobke. Vedelo sa, že nefrit považujú národy Centrálnej Ameriky za kameň nesmrteľných, často kládli ozdoby z neho do hrobiek. Ďalšie mesiace namáhavej práce boli korunované úspechom. Po očistení 60-tich schodov, 17. novembra 1952 Ruz vstúpil do komory, v ktorej našiel 5 kostier žien a kostru muža. Očividne boli pri pohrebe obetovaní. Ležali pred trojuholníkovými dverami do ďalšej komory. Dvere sa podarilo otvoriť a Ruz vstúpil do ohromnej prekrásne upravenej miestnosti dlhej 9, širokej 4, a vysokej 7 metrov. V strede miestnosti stál ohromný, gigantický 15-tonový sarkofág o rozmeroch 3,8 x 2,2 metra, s bohato zdobeným 5,5 tonovým poklopom. Bol obložený skvostnými predmetmi zo zlata a nefritu. Vedľa sarkofágu stálo 9 zaujímavých figúr z alabastru. Ruz ich nazval Vládcami podzemných svetov. Mayovia verili, že existuje 9 podzemných a 13 nebeských svetov. Verili v cyklickú povahu života. Narodenie nebolo začiatkom života a smrť nebola jeho koncom. Toto presvedčenie formovalo aj ich pohľad na bohov a vesmír. Mayovia verili, že pod zemou je ukrytá temná ríša Xibalba (miesto strachu), odkiaľ vyrastá veľký Strom života, ktorý prechádza cez Zem a stúpa do neba cez trinásť úrovní, ktoré musíte prejsť, aby ste dosiahli raj - Tamoanchan (miesto hmlistej oblohy). Smrť znamenala začiatok cesty smerom k Tamoanchanu. Táto cesta sa začala pre mŕtveho v „podsvetí“, v Xibalbe a 9 alabastrových sôch malo zabezpečiť mŕtvemu v sarkofágu rýchly prechod z podzemia do neba. Takto nejako vysvetľoval profesor Ruz svoj nález. Čítať mayské hieroglyfy vtedy ešte nikto nevedel.

Pochopiteľne, takýto gigantický sarkofág bolo možné umiestniť do hrobky jedine tak, že sarkofág s mŕtvym telom musel byť uložený do vybudovanej hrobky skôr, ako bola nad hrobkou postavená pyramída. Nevieme, možno hrobku vybudovali už počas života vodcu, možno všetko organizovali až po smrti nebožtíka postupne, najskôr jeho nasledovníci vybudovali hrobku a potom nad ňou pyramídu.

Keď sa podarilo zdvihnúť 5,5 tonový poklop sarkofágu, Ruz uvidel múmiu muža, ktorý očividne umrel ako 40-50 ročný. Odborníci konštatovali, že pri mumifikovaní tela sa použila technológia, ktorá sa úplne zhodovala so staroegyptskou. Bol vysoký 173 centimetrov, čo u Mayov bolo veľmi veľa. Zaujímavosťou bolo, že nemal opílené zuby, ako bolo u mayskej aristokracie zvykom. U Mayov sa považovalo za prejav krásy, keď mal muž zuby ozdobené drahocennými kameňmi a s pomocou špeciálnych doštičiek deformovanú do špicata hlavu. Tento človek v hrobke vyzeral úplne inak, akoby bol človekom z dnešných čias. Množstvo zlata a nefritu hovorilo o tom, že ide o mimoriadne významného človeka. Tak ako zlatá maska zobrazovala Tutanchamóna, tento vodca mal v hrobke prekrásnu masku z nefritovej mozaiky, s očami vykladanými obsidiánom a mušľami.

Treba pripomenúť ešte jednu zaujímavosť, ktorá sa málokde v súvislosti s hrobkou pod Chrámom nápisov uvádza. V miestnosti pred múrom za ktorým ležal sarkofág, Ruz objavil v podlahe kanál.  Viedol hlboko do podzemia. Účel bol jasný. Počas mnohých rokov potom ako vodca zomrel a bol uložený do hrobky, prichádzali ku kanálu jeho potomkovia, alebo veľkňazi. Prichádzali k otvoru "potrubia" vedúceho do podzemia preto, aby komunikovali s duchom nebohého. Niečo mu hovorili, radili sa a možno aj prijímali pokyny od neho. Niečo podobné evidujeme u Inkov. Tí svojich vodcov nepochovávali, ich múmie nechávali v paláci a mŕtvi, akoby sa zúčastňovali porád, akoby riadili. Živí kládli otázky a nejakou formou dostávali od duchov mŕtvych odpovede. Teda zrejme aj s vodcom uloženým do hrobky pod Chrámom nápisov sa dialo niečo podobné.

Až po mnohých rokoch od nájdenia hrobky bola väčšia časť mayských hieroglyfov v Chráme nápisov a v hrobke rozlúštená. Vďaka bohu, špičkoví experti na mayskú epigrafiku čoraz hlbšie prenikajú do tajomstva starých glyfov. Najprominentnejšími súčasnými odborníkmi na mayské písmo sú Dávid a Georg Stuartovy. Text na troch doskách v Chráme nápisov opisuje dlhú históriu mesta a jeho panovníkov. Panovníkov Palengue zachytáva od roku 431 n.l., v ktorom 11. marca nastúpil na trón kráľ Kuk B´alam, ktorému bolo v tej dobe 34 rokov. Nasledujú dynastie desiatich generácií, v ktorých zohral zvlášť dôležitú úlohu chlapec Pakal. Ten zdedil titul vládcu po svojej matke a na trón nastúpil ako 12-ročný. Nápis pokračuje životným príbehom tohoto panovníka s výpočtom jeho výnimočných vlastností, záznamom o smrti Pakalovej manželky Ix Tzakbu Ajaw v roku 672 a smrti samotného kráľa Pakala v roku 683 n.l. Zápis v Chráme nápisov nielen zachytáva udalosti do Pakalovej smrti. V súvislosti s Pakalom sa objavuje dátum siahajúci 1 247 654 rokov do minulosti.  A to nie je všetko, na jednej z dosiek mayský text zdôrazňuje "znovuzrodenie" Pakala v budúcnosti vzdialenej 4 000 rokov. Podľa zápisov v Chráme nápisov a tiež v samotnej hrobke, Ruz evidentne objavil hrobku najvýznamnejšieho a zároveň najtajomnejšieho vodcu predkolumbovskej Ameriky, kráľa Janahb' Pakala I., vládnuceho v rokoch 615-683. A tu vznikajú otázky, na ktoré niet jednoznačných odpovedí. Kto bol Pakal, patril do civilizácie Mayov? Prečo sa Pakal nepodobá telesnou konštrukciou a výzorom na Mayov? Pakal umrel podľa viacerých zhodujúcich sa informácií ako 80-ročný, prečo sa podľa kostry odhadoval vek mŕtvoly iba na 40-50 rokov?Najviac polemík vzniká okolo poklopu sarkofágu, čo znázorňuje reliéf na ňom?

Vedeckých vysvetlení reliéfu sú desiatky. Jedno z nich je takéto. V strede výjavu na sarkofágu vidíme mŕtveho panovníka Pakala, ako padá do Xibalbá, kráľovstva mŕtvych, ktoré tu symbolizuje Pozemský netvor. Za panovníkom stojí kozmický strom (strom života), končeky ktorého majú podobu hadích hláv. Okolo stromu sa obtáča dvojhlavý had s doširoka otvorenými čeľusťami. V korune stromu sedí fantastický vták s niektorými znakmi plazov. Je tu zobrazená cesta duše po smrti. Tá má dve možnosti, buď sa vráti očistená ku svojmu stvoriteľovi, alebo sa vráti späť na zem, aby sa pokúsila o ďalšie očistenie cez utrpenie na zemi. No a kráľovi Pakalovi sa mala aj výjavom na reliéfe poklopu sarkofágu zabezpečiť čo najrýchlejšia cesta z podsvetia Xibalbá do raja - Tamoanchana.

Nie všetci sú spokojní s takýmto vysvetlením odborníkov. Niektoré teórie nevidia na reliéfe Svetový strom života, sväto-sväte vidia na poklope zobrazenie kríža a rozvíjajú myšlienku, že Mayovia boli akýmisi prvými kresťanmi, ktorí prišli do Centrálnej Ameriky z Európy.

Ešte viac prívržencov a to aj z radov renomovaných vedcov má teórie, že Pakal na poklope sarkofágu nepadá do podzemia, ale odlieta do neba. Aj takýchto teórií je niekoľko. Experti na mayské písmo, otec a syn Stuartovy píšu: "Ak to chápeme ako celok, môžeme sarkofág považovať za svedomite, starostlivo vypracovaný model vesmíru.... Uprostred ornamentu vidíme ľudskú postavu kráľa K´inich Janaab Pakala, obklopeného komplexom kozmologických predstáv. Nebeský pás ohraničuje a poukazuje na nebeské veci" Mnohí sa vyjadrujú jednoznačnejšie. Nie je Pakal znázornený ako astronaut v skafandri, sediaci v kresle za ovládacím panelom kozmickej lode? Ruky pilota sú na pákach a pred ním je úplne jasne znázornený ovládací panel s mnohými zariadeniami. Bol kráľ Pakal kozmonautom? Mayské glyfy na stenách pohrebnej komory hovoria o tom, že Pakal i jeho syn sú potomkami bohov, ktorí prišli z hviezd a od ľudí sa odlišujú vzhľadom i schopnosťami. Je to iba bežný prejav nadradenosti vodcov? Nemohol mať Pakal kontakt s mimozemšťanmi?Švajčiarsky spisovateľ Erich von Däniken, popularizujúci paleokontakt a hypotézy o starovekých kozmonautoch, spochybňuje výklady archeológov, poukazuje na ich nelogičnosť a navrhuje nový spôsob nazerania na vec. Staroveké kultúry uctievali bohov. Ale akých bohov? Bohov ktorí sa stali učiteľmi ľudí.  Ako by inak mohli získať ľudia pred tisíckami rokov informáciu o okolitých planétach, vrátane najvzdialenejšieho Pluto? Däniken v tom má jasno, píše o tom v niekoľkých svojich knihách, veľmi zaujímavo sa to číta.

Spory o tom, kto bol Pakal a čo je zobrazené na doske sarkofágu, stále pretrvávajú. Je to jedno z najúžasnejších tajomstiev Mayov.

Najrozsiahlejšou stavbou a dominantou mayského mesta Palenque je Palác-  El Palacio.

Ďalším neuveriteľným dielom architektonického umenia Mayov je komplex kráľovského Paláca, rozkladajúci sa na ploche 104 x 80 metrov. Bol postavený na 10 metrov vysokej plošine, ktorá iste mala aj obranný charakter. Palác je labyrintom skladajúcim sa z troch nádvorí, mnohých miestností, galérií a chodieb. Predpokladá sa, že sa z veľkolepého Paláca kedysi spravoval mestský štát, tu bolo riadiace centrom, sídlo kráľov a veľkňazov. Dominantou Paláca a tým aj celého Palenque je prekrásna štvorposchodová veža, ktorá je pre mayskú architektúru úplne nezvyčajná. Má svoj špecifický tvar so šikmou kamennou strechou a je svojim spôsobom symbolom dnešného mayského Palenque. Zrejme slúžila ako pozorovateľňa a zároveň ako astronomické observatórium, veď Palenque bolo kedysi za vlády Packala centrom mayskej vzdelanosti. Možno tu uvidieť niekoľko zaujímavých obytných miestností, miestností na vykonávanie rituálnych obradov, nádvorie na ktorom sa údajne vykonávali obrady spojené s prinášaním obetí, vidíme dosky s reliéfmi korunovácie Pakala....  Niektoré sú silno poznamenané vekom, iné sú zachovalejšie. Sú to svedkovia minulej moci a slávy. Chodíme po paláci a vnímame všetkými zmyslami tajomstvá storočí, tajomstvá civilizácie ktorá zmizla, ale zázračne žije v týchto veľkolepých budovách.

Tak si tu pod mayským observatóriom sedím a rozmýšľam. Snažím sa predstaviť si veľkňaza, ktorý pred 1 300 rokmi dopoludnia na schodisku Paláca vytrháva obsidiánovým nožom z hrudí obetí srdcia pre potešenie a udobrenie bohov a večer si sadne na lavičku hore na veži, sleduje a zaznamenáva bez ďalekohľadu iba voľným okom pohyb nebeských telies. Nielen že sleduje a zaznamenáva, robí také úžasne presné výpočty pohybu hviezd, ktoré by zniesli vysoké kritériá aj v dnešnej dobe. Nijako si to v hlave neviem zrovnať. Veď prvý ďalekohľad vhodný na astronomické účely vynašiel Galileo Galilei až v roku 1 610, o tisíc rokov neskôr. Mayovia vykonávali pozorovania iba voľným okom, ako pomôcky im slúžili iba jednoduché nástroje v podobe paličiek, motúzov a štrbín na stene, cez ktoré prenikalo slnečné svetlo, alebo cez ktoré pozorovali hviezdy. Je vôbec možné dopracovať sa k tak skvelým výsledkom iba zakreslovaním polohy lúčov od nebeských telies čiarkami na stenu uzatvorenej miestnosti?  Je možné vypracovať presné astronomické a astrologické tabuľky iba pohľadom na hviezdnu oblohu cez škáry v stene?

Drážďanský kódex ktorý prežil vyčíňanie španielskeho arcibiskupa Diego de Landu pri pálení kníh prináša svedectvo o tom, že astronomické poznatky starých Mayov patrili v prvých storočiach n.l. k najpokročilejším a najpresnejším v celom Starom i Novom svete. Obsahuje astronomické a astrologické tabuľky s presnými údajmi o dráhach Venuše, Marsu, Jupitera, Mesiaca, Merkuru a Saturnu, presné údaje o súhvezdiach Plejád, Blížencov, Orionu a Síriusu. Sú tu popísané niektoré kométy, určené ich obežné dráhy s veľmi presnými časovými údajmi. Mayovia poznali presne vzťahy medzi jednotlivými planétami. Keď sa Mars nachádza v bode X, kde musí byť Venuša vzhľadom k Jupiteru? Mayovia to vedeli. Obežnú dráhu Venuše vypočítali Mayovia tak presne, že za 6000 ročné obdobie sa odlišuje od dnešných výpočtov iba o jediný deň. Ide Vám do hlavy tento fakt? Mne sa nevmestí.

Mayovia poznali presne obežnú dráhu Zeme pri putovaní okolo Slnka, dokonca ju vypočítali s presnosťou na desaťtisíciny. Podľa Mayov obehne Zem okolo Slnka za 365,2420 dňa. Dnešné počítače tvrdia, že obeh trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd (365,24219 dňa). Nie je mayská presnosť šokujúca?

Prečo je jednoduchšie hľadať odpovede v kontaktoch starých civilizácií Sumerov, Babylončanov, Číňanov, Egypťanov a Mayov s mimozemšťanmi? Prečo sme náchylní veriť, že mayskí vládcovia a kňazi iba opatrovali vedomosti o astronómii, ktoré boli odovzdané ich predkom takzvanými bohmi, teda civilizáciou z iných planét? Vraj preto, lebo nie sme spätý s prírodou, sme úplne závislí na technike. Nevieme si vraj predstaviť, že niekto kto nepoznal ďalekohľad, počítač s výpočtovými systémami, mobil, .. dokonca ani koleso a kovové pracovné nástroje, mohol merať pohyb Venuše, poznať Mesiace Saturnu, fázy Mesiaca, alebo predpovedať zatmenie. Teda neviem ako Vy, ale ja si to naozaj predstaviť neviem.

Mayov som považoval za extrémne záhadných aj doma na Slovensku. Garantujem vám, že keď ako turisti prejdete starovekými pamiatkami ktoré tu zanechala ich civilizácia, odpovede na otázky nenájdete, budú vám pripadať ešte záhadnejší.

Polhodina premýšľania a nasávania atmosféry na kamennej lavičke pod Observatóriom mi v hlave urobila poriadny "guláš".

Akvadukt - Acueducto 

Chrámy označené na mape ako Templo XIX, XX a XXI.

K tejto časti starovekého Palenque treba prejsť od Paláca popri predajcoch suvenírov cez riečku Otolum a vydať sa do kopca. Nie je to veľká námaha a rozhodne stojí za to, aj keď nenájdete stavby veľkolepé.

Chrám Bojovníka - Templo of the Warriors

Chrám bojovníka vďačí za svoje meno kamennej doske s vyobrazením bojovníka stojaceho nad zajatcom. Tým bojovníkom je kráľ K´inich Kan B´ahlam a zajatcom je šľachtic B´olonYooj z Tonina. Prezradzuje to hieroglyfický nápis na doske, ktorý sa podarilo rozlúštiť. Chrám bol teda postavený kráľom K´inich Kan B´ahlam na pamiatku odrazenia vojenského útoku na mesto.

Chrámy Skupiny kríža- Okrem Chrámu nápisov a Paláca sú ďalšou dominantou Palenque chrámy Skupiny kríža. Skupinu chrámov nechal vybudovať syn kráľa Pakala, Kan B´alam II. Vedci sa zhodujú v tom, že trojica chrámov reprezentuje kozmický poriadok a je symbolom kráľovskej moci. Ide o tri menšie pyramídy, z ktorých každá je zasvätená jednému nebeskému vládcovi. Z nápisu na stene Chrámu Kríža sa dá vyčítať, že je zasvätený bohovi I., dátum narodenia ktorého je 21. október 2 360 pred n.l. Bohovi II. (boh K´awill) bol zasvätený Chrám Listového kríža. Tento boh je najmladší z troch bohov, ktorým k pocte bol komplex vybudovaný, narodil sa 8. novembra 2 360 n.l. Boh označený rímskou trojkou je boh Slnka a jeho svätyňou je Chrám Slnka. Tento boh sa narodil zhodne s bohom I., 21. októbra 2 360 pred n.l. Teda všetci traja bohovia sa „narodili“ zhodne v tom istom roku. „Narodili sa“, to mohlo znamenať aj to, že zostúpili z neba na zem? Z textu glyfov v Chráme XIX sa dozvedáme, že boh I. prevzal kráľovský úrad už v roku 3 309 pred n.l., vládol „v nebi“ a 21. októbra 2 360 sa „narodil“, teda z neba zostúpil na zem? Záhada nad záhady, pozrime si chrámy.  

Chrám Listového kríža - Templo de la Cruz Foliada

Chrám Listového kríža dostal svoje meno podľa reliéfu vo vnútri chrámu. Hlavným motívom reliéfu je posvätný strom, ktorý personifikuje kukuricu, mimoriadne dôležitú pre život mayskej spoločnosti. Z kríža či rastliny kukurice smerom hore a na obidve strany vystupujú listy. Tobolky vychádzajúce z rastliny sú ľudské hlavy. Po obidvoch stranách kríža sú v štyroch radoch umiestnené hieroglyfy.

 Chrám Slnka - Templo del Sol

Chrám Slnka postavil v roku 690 n.l. Kan B´alam II., syn kráľa Pakala. V roku 684 sa stal po smrti otca ako 48 ročný kráľom a vládol 18 rokov. Na informačnej tabuly sa dozvedáme, že Kan B´alam II.počas panovania dokončil aj stavbu Chrámu nápisov (zrejme aj so stavbou hrobky kráľa Pakala). Po jeho smrti sa vlády ujal jeho brat Kan Joy Chitam II. 

Strechu Chrámu Slnka zdobili bohaté štukové reliéfy, nad ktorými vyčnieva pôsobivý ozdobný strešný hrebeň, ktorý vidíme aj na ďalších okolitých chrámoch. Vzťahujú sa k mayským kosmologickým predstavám. Aj mne pripadajú tieto hrebene ako teleskopy či antény, akoby zabezpečovali spojenie s vesmírom. V Chráme Slnka i v Chráme Listového kríža sa uchovali nápisy, ktoré popisujú obrady vysvätenia týchto chrámov. Kan B´alam II. počkal s vysviackou špeciálne na okamih neobvyklého astronomického úkazu, konjuktúru Mesiaca, Saturnu, Jupitera a Marsa. Navyše ich postavenie bolo neobvyklé vzhľadom na súhvezdie Škorpiónu. Čo k tomu dodať? Naozaj svet potrebuje rozlúštiť všetky existujúce hieroglyfy a uskutočniť ďalšie archeologické objavy, aby lepšie pochopil úžasnú civilizáciu starých Mayov.

Chrám kríža - Templo de la Cruz

Chrám kríža dopĺňa tzv. Skupinu kríža, teda skupinu troch chrámov (Kríža, Listového kríža a Slnka), ktoré dal po svojom nástupe v roku 684 vybudovať syn záhadného kráľa Pakala I., kráľ Kan B´alam II., prezývaný aj ako Had - Jaguár.

Chrám XIV.

Tento veľkosťou malý chrám dal vybudovať kráľ K´an Joy Chitam II., ktorý sa stal kráľom v roku 702 n.l. a panoval do roku 711. Chrám venoval svojmu predchodcovi, slávnejšiemu bratovi Kan B´alam II., ktorý vybudoval Chrám nápisov, Chrám Listového kríža, Chrám Slnka i Chrám Kríža.

Mayovia verili, že ich vodcovia sú schopní cestovať v čase nielen po smrti, ale aj počas života. Tak aj K´an Joy Chitam II. v hieroglyfoch o sebe tvrdí, že často cestuje za svojim predchodcom, mŕtvym bratom, do minulosti.

V chráme obdivujeme reliéf zobrazujúci scénu, v ktorej Kan B´alam II. tancuje na vodnej ploche. Sprevádza ho matka IxTz´ak-b´uAjaw kľačiaca na kolenách a predstavuje ho bohovi K´avillovi. Ako sa píše v hieroglyfoch na stene, tento tanec sa vykonával v dávnej minulosti, keď more pokrývalo väčšinu povrchu zeme.

Chrám XV.

Ihrisko Pelota - Juego de Pelota

S ihriskami pre hru s kaučukovou loptou Pelota sme sa už stretli v Cobe, Chichén-Itzy aj v Uxmale. Ihriská ktoré sme videli sa svojou konštrukciou a veľkosťou líšia. Aj tu v Palenque je ihrisko celkom iné ako tie, s ktorými sme sa doteraz stretli. Každý mestský štát mal zrejme iné pravidlá, ktoré záviseli od veľkosti ihriska či počtu hráčov, no Pelota bola stále hrou "na život a na smrť". Po každej hre bol niekto obetovaný a dodnes sa vedú spory o tom, či bol obetovaný víťazný alebo porazený tím. Hráči verili, že ak budú po hre rituálne obetovaní, vyhnú sa temnej podzemnej ríši Xibalbá a pôjdu rovno do mayského neba - Tamoanchanu.

Severná skupina - Grupo Norte

Chrám Grófa - Templo del Conde

Jean Frederick Waldeck bol záhadnou osobou. On sám dal do obehu niekoľko svojich životopisov. Uvádzal v nich, že sa narodil v Paríži, inokedy zase bola jeho rodiskom Viedeň či Praha, nechával sa titulovať grófom a pritom ním nebol,... Zaoberal sa starožitnosťami a výborne kreslil. V roku 1 822 sa mu dostala do rúk brožúra s kresbami španielskeho kapitána Antonia del Ria, ktorý v 1 787 roku bol v Palenque. Waldeck si vzal do hlavy, že Palenque navštívi. Nazbieral 3 000 mexických dolárov a vyrazil na prieskum ruín. Onedlho bol na mizine. Sám bez pomocníkov žil v jednej z ruín (dnešný Chrám Grófa), prenasledovaný moskytmi a úmorným teplom namaľoval viac ako 100 kresieb. Zložitými cestami sa niekoľko kópií Waldeckových náčrtov dostalo do rúk cestovateľov Stephensa a Catherwooda. Tí aj na základe Waldeckových kresieb vyrazili na cesty za záhadnými ruinami do Centrálnej Ameriky. O nich som už písal v súvislosti s pamiatkami v Tulume a Cobe.

 Museo de Sitio

Súčasťou vstupenky do Archeologického parku bol aj vstup do múzea. Sú tu vystavené zaujímavé exponáty z pamiatok, ktoré sme v parku navštívili. Fotky niektorých exponátov som už pripojil k textu.

Zoznámenie sa s džungľou a rodinou Vreštiakov

Pobyt v hoteli Chan-Kah Rezort na okraji džungle nám poskytuje vskutku nezabudnuteľné zážitky. Teplo, vlhko a zeleň plná života, nefalšovaný raj. Nadchýname sa pestrofarebnou krásou dažďového pralesa, jeho čaro vnímame čuchom, zrakom i sluchom. Prekypuje životom, skúsim Vás o tom presvedčiť.

Už Vás zobudil o pol piatej ráno v džungli rev zvieraťa úplne tesne za vašimi dverami? Mňa budiť nebolo treba, ale manželka a Michal vyskočili z postele ako srnky. Najskôr vyskočili a potom hľadali ochranu hlbšie pod paplónom. A poviem Vám, nebolo všetko jedno ani mne. V krátkych intervaloch prechádzalo opakujúce sa rapkanie do zúrivých výkrikov, trhajúcich naše bubienky.

Krčili sme sa pod perinami a spolu uvažovali o tom, či sa náhodou tomuto rozčúlenému lovcovi nezachce prísť k nám cez sklenenú stenu z verandy na návštevu. Kávu na stolíku som varil skoro ráno iba pre nás. Manželka v snahe zahnať strach dokonca vážne uvažovala, či nejde o šikovný marketingový ťah. Možno sa majitelia hotela snažia takto tlampačmi zvýšiť atraktivitu a zákazníkom predviesť zvuky džungle, možno je to v cene. Som chlap, tak som nabral odvahu a s nožíkom v ruke pootvoril dvere. Na strome nad našou terasou poskakovalo stádo opíc.

Pôvodný náš strach vystriedala opatrná zvedavosť. Docvaklo nám – Vrešťany, tak sa tento druh opice volá. Alfa-samec dáva opičiemu svetu hlasom najavo – tu som pánom ja, tu je môj domov, tu je moje stádo a beda každému, kto sa odváži prekročiť hranice môjho územia. My sme o mladé listy stromu ktoré chrúmala táto šesťčlenná podarená rodinka záujem nemali, nevideli v nás tvory vhodné za povšimnutie, vôbec nebrali do úvahy našu prítomnosť. Vychutnávali sme si toto nádherné divadlo, v zoologickej záhrade také neuvidíš.

Vrešťan sa vie udržať na konári iba chvostom. Obidve predné končatiny má tak možnosť použiť k priťahovaniu tenkých konárikov s mladými listami, ktorými sa živí. A tých listov teda požerie hodne. Z ružovej dierky pod chvostom Vrešťana vychádzajú a plieskajú na náš chodník veľké hnedé placky. Fuj - to sú móresy. Mexické kukuričné placky Tortily to teda nie sú. Zamestnanci hotela sú na takéto nekultúrne správanie sa opíc pripravení. Skoro ráno tieto neúhľadné placky zmiznú. Veríte či neveríte, v hoteli panuje takmer chirurgická čistota.

Vrešťany nám robili spoločnosť po štyri rána. Objavili sa presne o pol piatej, nakŕmili sa o šiestej už ich nebolo, odskákali hlbšie do džungle. Ale opice nie sú jedinými tvormi zvieracej ríše, ktoré tu okolo nás pobehujú, poskakujú  či poletujú. Ešte častejším hosťom na našej terase sú zvieratká podobné našim zajacom, hoci bežia celkom inak. Sú to hlodavce - Aguti Stredoamerické. Vážia okolo 3 kg, živia sa rastlinnou potravou. Aktívne sú cez deň, v noci spia. Domorodci ich lovia pre chutné mäso.

S Palenque sa ešte nelúčime. Zajtra odbehneme k nádherným vodopádom Aqua Azul a Misol Ha. Vo filme Predátor pod vodopádom Misol Ha bojoval Arnold Schwarzenegger. V ďalších dňoch nás čaká cesta na sever Yucatánu, do Campexe a Meridy. Vrcholom posledných dní nášho pobytu v Mexiku bude iste plavba v člne po prírodnej rezervácii Celestún v lagúne Mexického zálivu. Mangrovníkové porasty sú domovom kajmanov a "hadov džungle - Boa", v plytkých vodách lagúny zimujú tisícky ružových plameniakov a pelikánov.  Určite to bude bomba, veď len plameniakov sa do lagúny rezervácie zlieta v tejto dobe až 200 tisíc kusov. Budete nás sledovať?  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Haščáka dobehla Gorila, šéfa Penty obvinili z korupcie

V sídle finančnej skupiny zasahovali desiatky policajtov.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Haščák sa Gorily nezbavil, dnes už to potvrdzuje aj NAKA

Bolo by skôr prekvapivé, ak by Božie mlyny nezachytili Pentu.


Už ste čítali?