reklama

Mexiko 4/5 – Naozaj priletel mayský kráľ Pakal z vesmíru? (pamiatka Palenque)

Naučíme sa variť čokoládu, v Palenque sa zoznámime so záhadným mayským kráľom Pakalom o ktorom Erich von Däniken tvrdí že bol starovekým kozmonautom, v našom bungalove v džungli nás navštívi stádo opíc – Vreštiakov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Prepáčte, v dobe keď kvôli pandémii ľudia nemôžu cestovať, ja sa tu idem nadchýnať cestovaním po Mexiku. Uvidíte, všetko dobre dopadne. Covid ľudstvo skúša no zvíťazíme nad ním, skúsme sa zodpovedne chovať a pozitívne myslieť. Aj týmto blogom sa Vás pokúsim presvedčiť, že keď zvíťazíme nad tou pliagou, v rozmanitom a pestrom Mexiku nájdete rôzne možnosti k tomu, aby ste tam strávili nezabudnuteľnú dovolenku.

V predchádzajúcich troch blogoch sme prileteli do letoviska Cancún, deň sme strávili v eko-archeologickom parku Xcaret s bohatým programom, zamýšľali sme sa nad záhadami mayskej civilizácie pri prehliadkach zaujímavých pamiatok v Tulume, Cobe, Chichén-Itzy a Uxmale.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Náš dnešný deň začíname krátkym osviežením sa v hotelovom bazéne Resort Maya, v ktorom sme počas prehliadky Archeologického parku Uxmal strávili dve noci. Hoci je 29. január, v Mexiku je to pre našinca ideálny čas na kúpanie. Pred vyše 500 kilometrovou cestou do Palenque sa osvieženie náramne hodí.

Hotel je poloprázdny a bazén patrí iba nám.
Hotel je poloprázdny a bazén patrí iba nám. (zdroj: Vlado Benčík)
Po raňajkách hotel Resort Maya opúšťame. Cestou sa zastavujeme na okraji Uxmalu a prezrieme si Múzeum čokolády.  Pri parkovisku múzea sa fotíme so štvoricou veselých plechových muzikantov.
Po raňajkách hotel Resort Maya opúšťame. Cestou sa zastavujeme na okraji Uxmalu a prezrieme si Múzeum čokolády. Pri parkovisku múzea sa fotíme so štvoricou veselých plechových muzikantov.  (zdroj: Vlado Benčík)

Múzeum čokolády

Pred vstupom do areálu je záhon Modrého agáve. Práve z plodov takejto rastliny sa vyrába tequila. Pri dome nám rastú štyri korene agáve, žeby som to skúsil?
Pred vstupom do areálu je záhon Modrého agáve. Práve z plodov takejto rastliny sa vyrába tequila. Pri dome nám rastú štyri korene agáve, žeby som to skúsil?  (zdroj: Vlado Benčík)
Zisťujeme, že pri prehliadke múzea prejdeme postupne niekoľkými pavilónmi, pospájanými chodníkmi v botanickej a zoologickej záhrade.
Zisťujeme, že pri prehliadke múzea prejdeme postupne niekoľkými pavilónmi, pospájanými chodníkmi v botanickej a zoologickej záhrade. (zdroj: Vlado Benčík)
Pri pavilóne opíc sa pristavujeme dlhšie. Tieto opice používajú chvost ako chápadlo. Vystrčiť ho cez sieť ohrady nie je problém. Táto šikulka Michalovi strhla klobúk, našťastie pritiahnuť si ho cez sieť k sebe sa jej nepodarilo.
Pri pavilóne opíc sa pristavujeme dlhšie. Tieto opice používajú chvost ako chápadlo. Vystrčiť ho cez sieť ohrady nie je problém. Táto šikulka Michalovi strhla klobúk, našťastie pritiahnuť si ho cez sieť k sebe sa jej nepodarilo. (zdroj: Vlado Benčík)
Pri prechádzke parkom nás zaujal tento strom. Jeho názov nepoznám. Šplhať po ňom sa nedá. Pri výške okolo 4 m má kmeň hrubý 20 cm a ostne dlhé 3-4 cm.
Pri prechádzke parkom nás zaujal tento strom. Jeho názov nepoznám. Šplhať po ňom sa nedá. Pri výške okolo 4 m má kmeň hrubý 20 cm a ostne dlhé 3-4 cm. (zdroj: Vlado Benčík)
Tento potomok Mayov nás pozval na predstavenie, ktoré bolo súčasťou prehliadky múzea. Šesť Indiánov iba nám trom Slovákom otvárajúcim oči od prekvapenia predviedlo krátke divadlo podfarbené hudbou, dej ktorého som celkom nechápal.
Tento potomok Mayov nás pozval na predstavenie, ktoré bolo súčasťou prehliadky múzea. Šesť Indiánov iba nám trom Slovákom otvárajúcim oči od prekvapenia predviedlo krátke divadlo podfarbené hudbou, dej ktorého som celkom nechápal. (zdroj: Vlado Benčík)

Hovorí sa, že v tvári každého človeka je vpísaná jeho história. Tento Indián s tvrdými a pritom láskavými črtami by asi vedel veľa rozprávať o svojom živote. 

Z vystúpenia skupiny Mayov v Múzeu čokolády.
Z vystúpenia skupiny Mayov v Múzeu čokolády. (zdroj: Vlado Benčík)
Zhodli sme sa na tom, že dej predstavenia bol zameraný na významnú úlohu, ktorú zohrali  kakaové bôby v dejinách Mayov.
Zhodli sme sa na tom, že dej predstavenia bol zameraný na významnú úlohu, ktorú zohrali kakaové bôby v dejinách Mayov. (zdroj: Vlado Benčík)
Kakao ktoré bolo témou predstavenia je nápoj bohov, tak trúbiť na mušľu pri jeho pití treba. Indiáni trúbili na mušle, aby boh vypočul ich modlitby, aby zoslal dážď, upokojil more, ...
Kakao ktoré bolo témou predstavenia je nápoj bohov, tak trúbiť na mušľu pri jeho pití treba. Indiáni trúbili na mušle, aby boh vypočul ich modlitby, aby zoslal dážď, upokojil more, ... (zdroj: Vlado Benčík)
Prehliadku botanickej a zoologickej záhrady sme skončili. Presunieme sa do pavilónu výroby čokolády.
Prehliadku botanickej a zoologickej záhrady sme skončili. Presunieme sa do pavilónu výroby čokolády. (zdroj: Vlado Benčík)

Ak si myslíte že čokoláda je iba ničiteľom krásnej postavy, ste na omyle. Čokoláda je hlavne liekom. Maškrtenie čokolády s vysokým obsahom kakaa znižuje riziko vzniku infarktu, krvných zrazenín, podporuje funkciu pohybového aparátu či pôsobí ako afrodiziakum. Zvyšuje vzrušenie a povzbudzuje sexualitu. A to je fakt, veď aj Ľudovít XIV. bol vo svojich 72 rokoch schopný iba vďaka čokoláde uspokojovať dvakrát denne svoju milenku. Žeby čokoládou?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čokoládová história začína v období pred viac ako 3000 rokmi. Už v tej dobe pestovali indiánske kmene Olmékov v pralesoch Mexika kakaovníky. Po zániku ich civilizácie sa v 4. storočí nášho letopočtu na tomto území usadili Mayovia, ktorí prví uvarili z kakaovníkových bôbov horkú čokoládu. Podľa mayskej legendy priniesol prvé semená kakaovníka na zem „rajský záhradník“, boh Quetzalcoatl, preto bolo kakao nápojom bohov.

Pitie kakaa bolo súčasťou náboženských rituálov. Kakao bolo často miešané s krvou hodnostárov, získanou prepichovaním jazyka či genitálií a v takejto forme pité na počesť bohov. Kakaovník bol posvätným stromom. Jedna mayská povesť hovorí, že lesné mravce ukradli v chráme bohov kakaové bôby a priniesli ich indiánom. Naučili ich bôby pražiť, mlieť a miešať s kukuričnou múkou a medom. Po páde mayskej civilizácie sa okolo roku 900 n.l. objavujú Toltékovia a po nich Aztékovia, ktorí prevzali od Mayov náboženské rituály a posvätnú úctu ku kakau.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kakaové bôby slúžili aj ako platidlo. Vieme, že po príchode Španielov do Mexika sa v roku 1545 dalo za 100 bôbov kúpiť moriaka, za 30 králika, ryba stála 3 bôby. V niektorých odľahlých krajoch Mexika a Strednej Ameriky boli kakaové bôby menou až do konca 19. storočia. 

Po porážke Aztékov spoznal Hernán Cortéz cenu kakaa nielen ako nápoja. V aztéckej pokladnici našiel 25 tisíc metrických centov bôbov, ktoré sem boli odvádzané vo forme daní. Cortéz pochopil, že toto „platidlo“ rastie na stromoch. Nariadil zakladanie plantáží kakaovníkov. Do Európy priniesol nielen kakaové bôby, ale aj nástroje na prípravu nápoja. Do napenenej hmoty sa pridávala vanilka a cukor. Bol to vlastne základ dnešného receptu na výrobu čokolády.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Rez kakaovými bôbmi.
Rez kakaovými bôbmi. (zdroj: Vlado Benčík)
Vo vitríne vľavo vidíme kakaové bôby. Presne z takéhoto počtu kakaových bôbov sa dá vyrobiť 800 g kvalitných granúl a 1 kg čokolády.
Vo vitríne vľavo vidíme kakaové bôby. Presne z takéhoto počtu kakaových bôbov sa dá vyrobiť 800 g kvalitných granúl a 1 kg čokolády. (zdroj: Vlado Benčík)
Pracovník múzea nám predvádza všetky etapy pri výrobe čokolády.
Pracovník múzea nám predvádza všetky etapy pri výrobe čokolády. (zdroj: Vlado Benčík)
Na záver asi 20 minútového výrobného procesu sme čokoládu povinne ochutnali. Ja som konštatoval, že naše Milka - napolitánky mi chutia viac.
Na záver asi 20 minútového výrobného procesu sme čokoládu povinne ochutnali. Ja som konštatoval, že naše Milka - napolitánky mi chutia viac. (zdroj: Vlado Benčík)

Cesta z Uxmalu do Palenque

Dnes nás čaká najdlhšia trasa, 518 kilometrov dlhý presun do Palenque. Podľa mapy by sme to mali zvládnuť za necelých 7 hodín. So zastávkami to bude o čosi viac. Cesty v Mexiku nepoznajú ľad a zimu, sú veľmi kvalitné, takže časovým údajom verím.
Dnes nás čaká najdlhšia trasa, 518 kilometrov dlhý presun do Palenque. Podľa mapy by sme to mali zvládnuť za necelých 7 hodín. So zastávkami to bude o čosi viac. Cesty v Mexiku nepoznajú ľad a zimu, sú veľmi kvalitné, takže časovým údajom verím. (zdroj: Vlado Benčík)
Po polhodine jazdy prechádzame mestečkom Muna. Zaujali nás pestrofarebne oblečené ženy na ulici a tak sa na hodinu zastavujeme v centre.
Po polhodine jazdy prechádzame mestečkom Muna. Zaujali nás pestrofarebne oblečené ženy na ulici a tak sa na hodinu zastavujeme v centre. (zdroj: Vlado Benčík)
Pozri, toto som uplietla a predám.
Pozri, toto som uplietla a predám. (zdroj: Vlado Benčík)
Aj v Mexiku sa človek najrýchlejšie zoznámi s mestom na tržnici. Tak sme ňou v Mune prešli. Zelenina a všetko okolo nej je v Mexiku prvotriedne. Obzvlášť sme si pochutnávali na veľkej bielej cibuli a sladkých paradajkách.
Aj v Mexiku sa človek najrýchlejšie zoznámi s mestom na tržnici. Tak sme ňou v Mune prešli. Zelenina a všetko okolo nej je v Mexiku prvotriedne. Obzvlášť sme si pochutnávali na veľkej bielej cibuli a sladkých paradajkách. (zdroj: Vlado Benčík)
Čo by to bol za fotografa, keby prešiel bez záujmu pomimo tejto trhovníčky.
Čo by to bol za fotografa, keby prešiel bez záujmu pomimo tejto trhovníčky. (zdroj: Vlado Benčík)
Za mestom Campeche vedie cesta vedľa mora. Využívame to na krátke zastávky k fotografovaniu.
Za mestom Campeche vedie cesta vedľa mora. Využívame to na krátke zastávky k fotografovaniu. (zdroj: Vlado Benčík)
Takto to vyzerá pri našich krátkych zastávkach,.... poklus k moru, bleskové fotenie a poklus späť k autu. Do Palenque je to ešte dobrý kus cesty.
Takto to vyzerá pri našich krátkych zastávkach,.... poklus k moru, bleskové fotenie a poklus späť k autu. Do Palenque je to ešte dobrý kus cesty. (zdroj: Vlado Benčík)
Michal našiel mŕtvu a perfektne vysušenú trnuchu. Rozoberáme myšlienku, či by tento pekný kúsok nemohol rozšíriť našu zbierku. Asi by v kufri neprešiel kontrolami, nechávame ho prírode..
Michal našiel mŕtvu a perfektne vysušenú trnuchu. Rozoberáme myšlienku, či by tento pekný kúsok nemohol rozšíriť našu zbierku. Asi by v kufri neprešiel kontrolami, nechávame ho prírode.. (zdroj: Vlado Benčík)
Pobrežie okupujú kolónie pelikánov. V tejto dobe je ich v Mexiku obzvlášť veľa, prileteli sem na prezimovanie aj tie z Kanady.
Pobrežie okupujú kolónie pelikánov. V tejto dobe je ich v Mexiku obzvlášť veľa, prileteli sem na prezimovanie aj tie z Kanady. (zdroj: Vlado Benčík)

 Palenque

- mayské mesto s tajomstvom kráľa Pakala

 

Hotel Chan-Kah Rezort v Palenque, do ktorého sme dorazili v podvečer, pozostáva z 85 bungalovov. Vybral som ho zámerne preto, aby sme bývali čo najbližšie k mayským pamiatkam, to zároveň znamená - bývať v tropickom dažďovom pralese, čo má tiež svoje čaro. Aj keď som dopredu podľa fotiek na internete videl do čoho ideme, skutočnosť predčí očakávania. Ten náš bungalov je na okraji areálu a teda do džungle sa dívame priamo - priamučko z postele.

Naša veranda. Dole za zábradlím je potôčik a za ním už iba džungľa naplnená zvukmi. Skúmame, či nám odtiaľ nehrozí nebezpečenstvo. Iba 3 km pralesa nás delia od paláca záhadného mayského kráľa Packala.  ​
Naša veranda. Dole za zábradlím je potôčik a za ním už iba džungľa naplnená zvukmi. Skúmame, či nám odtiaľ nehrozí nebezpečenstvo. Iba 3 km pralesa nás delia od paláca záhadného mayského kráľa Packala. ​ (zdroj: Vlado Benčík)

Cestou na raňajky si obzeráme dve vodné nádrže pred reštauráciou. Večer sme ich videli iba za tmy. Nechcem ich nazvať bazénmi, aj keď sú určené na kúpanie. Do tohoto prostredia okolitej džungle takéto kamenisté „pasujú“ viac, ako bazény s "gumobetónovými" stenami. Menší je hlboký dva metre, ten väčší je o čosi plytkejší. Čistejší bazén som hádam nevidel, večer si určite zaplávame. 

Paráda, tu sa počas nášho štvordňového pobytu budeme kúpať každý deň.
Paráda, tu sa počas nášho štvordňového pobytu budeme kúpať každý deň. (zdroj: Vlado Benčík)

Archeologický park Palenque

Do bájneho mesta Palenque za záhadným kráľom Pakalom vyrážame skoro ráno. Chceme sa vyhnúť turistom a teplu, ktoré sa očakáva popoludní. Z hotela sa na parkovisko Archeologického parku dostaneme za 5 minút.
Do bájneho mesta Palenque za záhadným kráľom Pakalom vyrážame skoro ráno. Chceme sa vyhnúť turistom a teplu, ktoré sa očakáva popoludní. Z hotela sa na parkovisko Archeologického parku dostaneme za 5 minút. (zdroj: Vlado Benčík)
Pri vstupe do Archeologického parku si kupujeme mapu s lokalitami pamiatok, ktoré sa tu dajú navštíviť.
Pri vstupe do Archeologického parku si kupujeme mapu s lokalitami pamiatok, ktoré sa tu dajú navštíviť. (zdroj: Vlado Benčík)

V mojom pomyselnom rebríčku mayských lokalít ktoré navštívime na Yucatáne, Palenque zaraďujem na prvé miesto ako najmystickejšiu archeologickú lokalitu. Žiadna iná nie je spájaná s toľkými nerozlúštenými záhadami, pri žiadnej inej nie sú rozvíjané toľké teórie o styku Mayov s mimozemskými civilizáciami tak, ako pri Palenque. Nenájdeme tu kozmodrom?

Palenque, územie na úpätí horského masívu Lakadónskeho pralesa v štáte Chiapas začali Mayovia obývať v prvom storočí pred naším letopočtom. Neoficiálne pramene hovoria o tom, že tu na tomto mieste pred nimi žili Olmékovia, ktorí odovzdali Mayom vedomosti. V mayských časoch sa mesto nazývalo Lacam-ha (v preklade – „veľká voda“). Pravdepodobne preto, že bolo vybudované pri rieke a obklopené početnými vodopádmi. Vrchol slávy dosiahlo mesto medzi rokmi 600 až 800 n.l., najmä počas panovania kráľa Packala (celým menom Janahb' Pakal I.), alebo „Slnečného štítu“, ako ho oficiálne nazývali poddaní. Ten sa narodil v roku 603 a zvrchovaným vládcom sa stal už vo svojich dvanástich rokoch. Mestu sa v tej dobe nedarilo, utrpelo krutú porážku od mesta Calakmul. Potom sa ale vďaka vynikajúcim schopnostiam kráľa Packala situácia zmenila. Mesto porazilo nepriateľov a stalo sa hlavným mestom celej veľkej oblasti. Packal ako kráľ a zároveň veľkňaz vládol mestskému štátu v rokoch 615 – 683, takmer sedemdesiat rokov. Ľud mu už počas života pripisoval výnimočné vlastnosti. Nezvyčajnou bola nielen jeho vzdelanosť, ale aj jeho dlhovekosť (dožil sa 80 rokov v dobe, keď ľudia bežne umierali 40-roční) a tiež telesná výška 173 cm (priemerná výška mužov bola vtedy okolo 150 cm).

Rozkvet Palenque pokračoval aj po Packalovej smrti, za vlády jeho syna Kan B´alama II. a ďalších členov Packalovej dynastie. Vtedy boli postavené všetky stavby, ktoré tu dnes uvidíme. Po roku 800 n.l. mesto rýchlo upadá a pravdepodobne okolo roku 1000 n.l., po vydrancovaní kmeňom Totonakov z oblasti Veracruz, úplne zaniklo, pohltila ho džungľa.

V roku 1746 ruiny mesta objavili španielsky kňaz Solis, ktorý tu narazil na podivné "kamenné domy", o ktorých nikto nevedel. Cestovatelia zo Starého sveta začali prichádzať do Palenque až v 19. storočí. Staroveký mayský komplex zaberá plochu 24 km2, ale zo zajatia tropického pralesa bola doteraz vyslobodená len jeho stredná časť, tzv. Hlavná skupina. V národnom parku je doteraz identifikovaných okolo 1 500 mayských objektov, iba 16 z nich tvori Hlavnú skupinu, ktorú turisti uvidia. .

Vchádzame z parkoviska do archeologickej zóny a ja, nakŕmený informáciami najmä o záhadnom kráľovi Pakalovi, som vo vytržení. Iba kúsok od vchodu vidím Chrám nápisov, pod ktorým spočíva v hrobke telo záhadného mayského vodcu. Pakal musí počkať, treba vidieť všetko, treba dodržať pri prehliadke postupnosť, prvým chrámom na ceste od parkoviska je Chrám Lebky – Templo de la Calavera. 

Chrám Lebky dostal názov podľa reliéfu smrtky, ktorá je vyobrazená na vrchole tejto pyramídy.
Chrám Lebky dostal názov podľa reliéfu smrtky, ktorá je vyobrazená na vrchole tejto pyramídy. (zdroj: Vlado Benčík)
Chrám lebky
Chrám lebky (zdroj: Vlado Benčík)

Na ceste od Chrámu lebky k Chrámu nápisov leží Chrám Červenej kráľovnej - Templo de la Reina Roja.Tak ako v Chráme Lebky, aj tu je možné vystúpiť nahor do chrámu a prezrieť si hrobku Červenej kráľovnej. Pravdepodobne ide o matku kráľa Pakala, Sak K´uk. Chrám s hrobku bol objavený náhodou okolo roku 1960. Bol skrytý pod nánosom zeminy a hustou vegetáciou. Pastier ktorý tu pásol ovce sa prepadol do jamy. Ukázalo sa, že sa prevalil cez strop hrobky. V nej našli múmiu veľmi významnej ženy v červenom odeve, pochovanej s dvoma služobnicami. Podľa bohatých šperkov sa usúdilo, že by mohlo ísť o kráľovnú matku, alebo o osobu blízku kráľovi. Príbeh má pokračovanie, vraj od výparov z hrobky prestal nálezca rozprávať. Boli to výpary ortuti, ortuť Mayovia skladovali aj v Copáne, k čomu im bola? Aj to je jedna zo záhad. V staroveku bola ortuť spojovaná s planétou Merkur.

Výparov sa nebojíme a tak sme k hrobke v Chráme Červenej kráľovnej po schodoch vystúpili.
Výparov sa nebojíme a tak sme k hrobke v Chráme Červenej kráľovnej po schodoch vystúpili. (zdroj: Vlado Benčík)

Najslávnejšou stavbou v Palenque je Chrám nápisov -Templo de las Inscripciones.

Vzrušujúci pohľad na tri vedľa sebe stojace pyramídy. V popredí je Chrám nápisov, za ním Chrám Červenej kráľovnej a v pozadí Chrám Lebky.
Vzrušujúci pohľad na tri vedľa sebe stojace pyramídy. V popredí je Chrám nápisov, za ním Chrám Červenej kráľovnej a v pozadí Chrám Lebky. (zdroj: Vlado Benčík)

Dvadsaťštyri metrov vysoká pyramída Chrámu nápisov bola vybudovaný ako deväťstupňová. Ku chrámu na vrchole sa dá vystúpiť po 69 schodoch – počet schodov sa zhoduje s počtom rokov panovania kráľa Pakala. Názov dostal chrám podľa troch vápencových dosiek, ktoré zdobia centrálnu miestnosť. Obsahujú 620 reliéfnych mayských hieroglyfov a je to jeden z najdlhší dodnes nájdených mayských textov. 

V Muzeo de Sitio, čo je múzeum pri Archeologickom parku, môžete uvidieť takéto kópie kamenných dosiek z Chrámu nápisov. Mayskí pisári venovali "písanému" slovu pri tvorbe týchto nádherných obrázkov veľkú starostlivosť.
V Muzeo de Sitio, čo je múzeum pri Archeologickom parku, môžete uvidieť takéto kópie kamenných dosiek z Chrámu nápisov. Mayskí pisári venovali "písanému" slovu pri tvorbe týchto nádherných obrázkov veľkú starostlivosť.  (zdroj: Vlado Benčík)

Mayské hieroglyfy boli pri písaní usporiadané akoby do mriežky a zvyčajne sa čítali v pároch zľava doprava a zhora nadol. Na lúštení a výklade textov z Chrámu nápisov pracujú vedci z celého sveta dodnes.

Pyramída Chrámu nápisov je však zaujímavá nielen pre kamenné dosky s najdlhším mayským textom, ktoré sa v nej našli. Je výnimočná aj svojim účelom, pre ktorý bola vybudovaná. V čom sa Chrám nápisov vymyká štandardu mayských pyramíd?

Zopakujme si najskôr rozdiel medzi egyptskými a mayskými pyramídami. Hoci sa výškou a rozmermi dosť podobajú, vidíme jeden zásadný rozdiel. Egyptské pyramídy boli budované ako hrobky faraónov, mayské slúžili na vykonávanie religióznych obradov ktoré sa vykonávali v chrámoch na vrchole pyramídy a na astronomické pozorovania oblohy.

Mexický archeológ Alberto Ruz Lhuillier urobil 17. novembra 1952 nález, ktorý rozkolísal našu predstavu o tom, za akým účelom sa stavali mayské pyramídy. Všetko sa začalo v roku 1949, kedy profesor Ruz viedol archeologický prieskum v Palenque. Upútala ho podlaha v Chráme nápisov. Bola zhotovená z kamenných dosiek, čo bolo pre chrámy neobvyklé. Jedna z dosiek bola po obvode olúpaná, evidentne sa s ňou kedysi hýbalo. Robotníkom sa podarilo dosku nadvihnúť a odstrániť. Objav vyvolal senzáciu, otvoril sa vstup na schody vedúce do vnútra pyramídy, boli zasypané tonami skál a hliny.

Tento objav vzbudil v archeologickom svete rovnakú pozornosť, ako keď britský archeológ Howard Carter v 1922 roku objavil v egyptskej hrobke schodisko vedúce k hrobke faraóna Tutanchamóna. Ruza čakala ťažká práca. Celé štyri sezóny Ruzovi pracovníci za pozornosti sveta mrvili a vynášali tony kamennej sute vo vedrách zo schodiska. Sezóna na Yucatáne trvá iba niekoľko mesiacov v roku, mimo sezóny sa pre tropické dažde pracovať nedalo. Čistili schodisko, čistili a čistili a nechápali, kam vedie. Do konca 1950 roku sa podarilo vyčistiť 23 schodov a tie končili kamennou stenou. Prebúrali ju a objavili miestnosť s debnou so zlatými a nefritovými ozdobami. To utvrdilo myšlienku, že schody ktoré pokračujú ďalej, vedú k hrobke. Vedelo sa, že nefrit považujú národy Centrálnej Ameriky za kameň nesmrteľných, často kládli ozdoby z neho do hrobiek. Ďalšie mesiace namáhavej práce boli korunované úspechom. Po očistení 60-tich schodov, 17. novembra 1952 Ruz vstúpil do komory, v ktorej našiel 5 kostier žien a kostru muža. Očividne boli pri pohrebe obetovaní. Ležali pred trojuholníkovými dverami do ďalšej komory. Dvere sa podarilo otvoriť a Ruz vstúpil do ohromnej prekrásne upravenej miestnosti dlhej 9, širokej 4, a vysokej 7 metrov. V strede miestnosti stál ohromný, gigantický 15-tonový sarkofág o rozmeroch 3,8 x 2,2 metra, s bohato zdobeným 5,5 tonovým poklopom. Bol obložený skvostnými predmetmi zo zlata a nefritu. Vedľa sarkofágu stálo 9 zaujímavých figúr z alabastru. Ruz ich nazval Vládcami podzemných svetov. Mayovia verili, že existuje 9 podzemných a 13 nebeských svetov. Verili v cyklickú povahu života. Narodenie nebolo začiatkom života a smrť nebola jeho koncom. Toto presvedčenie formovalo aj ich pohľad na bohov a vesmír. Mayovia verili, že pod zemou je ukrytá temná ríša Xibalba (miesto strachu), odkiaľ vyrastá veľký Strom života, ktorý prechádza cez Zem a stúpa do neba cez trinásť úrovní, ktoré musíte prejsť, aby ste dosiahli raj - Tamoanchan (miesto hmlistej oblohy). Smrť znamenala začiatok cesty smerom k Tamoanchanu. Táto cesta sa začala pre mŕtveho v „podsvetí“, v Xibalbe a 9 alabastrových sôch malo zabezpečiť mŕtvemu v sarkofágu rýchly prechod z podzemia do neba. Takto nejako vysvetľoval profesor Ruz svoj nález. Čítať mayské hieroglyfy vtedy ešte nikto nevedel.

Model pyramídy Chrámu nápisov, umiestnený v múzeu, znázorňuje schodisko vedúce zo svätyne na vrchole pyramídy ku krypte pod pyramídou, v ktorej sa našiel sarkofág. Krypta je vybudovaná v hĺbke 2 metre pod úrovňou terénu, na ktorom stojí pyramída.
Model pyramídy Chrámu nápisov, umiestnený v múzeu, znázorňuje schodisko vedúce zo svätyne na vrchole pyramídy ku krypte pod pyramídou, v ktorej sa našiel sarkofág. Krypta je vybudovaná v hĺbke 2 metre pod úrovňou terénu, na ktorom stojí pyramída. (zdroj: Vlado Benčík)

Pochopiteľne, takýto gigantický sarkofág bolo možné umiestniť do hrobky jedine tak, že sarkofág s mŕtvym telom musel byť uložený do vybudovanej hrobky skôr, ako bola nad hrobkou postavená pyramída. Nevieme, možno hrobku vybudovali už počas života vodcu, možno všetko organizovali až po smrti nebožtíka postupne, najskôr jeho nasledovníci vybudovali hrobku a potom nad ňou pyramídu.

Keď sa podarilo zdvihnúť 5,5 tonový poklop sarkofágu, Ruz uvidel múmiu muža, ktorý očividne umrel ako 40-50 ročný. Odborníci konštatovali, že pri mumifikovaní tela sa použila technológia, ktorá sa úplne zhodovala so staroegyptskou. Bol vysoký 173 centimetrov, čo u Mayov bolo veľmi veľa. Zaujímavosťou bolo, že nemal opílené zuby, ako bolo u mayskej aristokracie zvykom. U Mayov sa považovalo za prejav krásy, keď mal muž zuby ozdobené drahocennými kameňmi a s pomocou špeciálnych doštičiek deformovanú do špicata hlavu. Tento človek v hrobke vyzeral úplne inak, akoby bol človekom z dnešných čias. Množstvo zlata a nefritu hovorilo o tom, že ide o mimoriadne významného človeka. Tak ako zlatá maska zobrazovala Tutanchamóna, tento vodca mal v hrobke prekrásnu masku z nefritovej mozaiky, s očami vykladanými obsidiánom a mušľami.

Pohľad na hrobku so sarkofágom po odkrytí vstupu do nej zo schodiska. (Wikipedia)
Pohľad na hrobku so sarkofágom po odkrytí vstupu do nej zo schodiska. (Wikipedia) (zdroj: Vlado Benčík)
Životným objavom mexického archeológa Alberta Ruza bolo objavenie hrobky kráľa Pakala pod pyramídou Chrámu nápisov. Takto sa nechal zvečniť pod nadvihnutým poklopom sarkofágu.
Životným objavom mexického archeológa Alberta Ruza bolo objavenie hrobky kráľa Pakala pod pyramídou Chrámu nápisov. Takto sa nechal zvečniť pod nadvihnutým poklopom sarkofágu. (zdroj: Vlado Benčík)
Fotka reliéfov na poklope sarkofágu, zhotovená pri jeho otváraní. (Wikipedia)
Fotka reliéfov na poklope sarkofágu, zhotovená pri jeho otváraní. (Wikipedia) (zdroj: Vlado Benčík)
Originál nefritovej masky je uložený v múzeu v Mexiku (Wikipedia)
Originál nefritovej masky je uložený v múzeu v Mexiku (Wikipedia) (zdroj: Vlado Benčík)
Takto vyzerala múmia oblečená a ozdobená šperkami a nefritovou maskou v dobe jej uloženia do sarkofágu (Wikipedia)
Takto vyzerala múmia oblečená a ozdobená šperkami a nefritovou maskou v dobe jej uloženia do sarkofágu (Wikipedia) (zdroj: Vlado Benčík)
V hrobke boli pri sarkofágu uložené dve sádrové hlavy. Sú veľmi realistické a jemne opracované. Uchovali nám podobu najznámejšieho a najosvietenejšieho kráľa Palenque.
V hrobke boli pri sarkofágu uložené dve sádrové hlavy. Sú veľmi realistické a jemne opracované. Uchovali nám podobu najznámejšieho a najosvietenejšieho kráľa Palenque. (zdroj: Vlado Benčík)

Treba pripomenúť ešte jednu zaujímavosť, ktorá sa málokde v súvislosti s hrobkou pod Chrámom nápisov uvádza. V miestnosti pred múrom za ktorým ležal sarkofág, Ruz objavil v podlahe kanál. Viedol hlboko do podzemia. Účel bol jasný. Počas mnohých rokov potom ako vodca zomrel a bol uložený do hrobky, prichádzali ku kanálu jeho potomkovia, alebo veľkňazi. Prichádzali k otvoru "potrubia" vedúceho do podzemia preto, aby komunikovali s duchom nebohého. Niečo mu hovorili, radili sa a možno aj prijímali pokyny od neho. Niečo podobné evidujeme u Inkov. Tí svojich vodcov nepochovávali, ich múmie nechávali v paláci a mŕtvi, akoby sa zúčastňovali porád, akoby riadili. Živí kládli otázky a nejakou formou dostávali od duchov mŕtvych odpovede. Teda zrejme aj s vodcom uloženým do hrobky pod Chrámom nápisov sa dialo niečo podobné.

Až po mnohých rokoch od nájdenia hrobky bola väčšia časť mayských hieroglyfov v Chráme nápisov a v hrobke rozlúštená. Vďaka bohu, špičkoví experti na mayskú epigrafiku čoraz hlbšie prenikajú do tajomstva starých glyfov. Najprominentnejšími súčasnými odborníkmi na mayské písmo sú Dávid a Georg Stuartovy. Text na troch doskách v Chráme nápisov opisuje dlhú históriu mesta a jeho panovníkov. Panovníkov Palengue zachytáva od roku 431 n.l., v ktorom 11. marca nastúpil na trón kráľ Kuk B´alam, ktorému bolo v tej dobe 34 rokov. Nasledujú dynastie desiatich generácií, v ktorých zohral zvlášť dôležitú úlohu chlapec Pakal. Ten zdedil titul vládcu po svojej matke a na trón nastúpil ako 12-ročný. Nápis pokračuje životným príbehom tohoto panovníka s výpočtom jeho výnimočných vlastností, záznamom o smrti Pakalovej manželky Ix Tzakbu Ajaw v roku 672 a smrti samotného kráľa Pakala v roku 683 n.l. Zápis v Chráme nápisov nielen zachytáva udalosti do Pakalovej smrti. V súvislosti s Pakalom sa objavuje dátum siahajúci 1 247 654 rokov do minulosti. A to nie je všetko, na jednej z dosiek mayský text zdôrazňuje "znovuzrodenie" Pakala v budúcnosti vzdialenej 4 000 rokov.

 

Podľa zápisov v Chráme nápisov a tiež v samotnej hrobke, Ruz evidentne objavil hrobku najvýznamnejšieho a zároveň najtajomnejšieho vodcu predkolumbovskej Ameriky, kráľa J

anahb' Pakala I., vládnuceho v rokoch 615-683. A tu vznikajú otázky, na ktoré niet jednoznačných odpovedí. Kto bol Pakal, patril do civilizácie Mayov? Prečo sa Pakal nepodobá telesnou konštrukciou a výzorom na Mayov? Pakal umrel podľa viacerých zhodujúcich sa informácií ako 80-ročný, prečo sa podľa kostry odhadoval vek mŕtvoly iba na 40-50 rokov?

Najviac polemík vzniká okolo poklopu sarkofágu, čo znázorňuje reliéf na ňom?

V Museo de Sitio je panel s takýmto vysvetlením jednotlivých pozícií na reliéfe poklopu sarkofágu.
V Museo de Sitio je panel s takýmto vysvetlením jednotlivých pozícií na reliéfe poklopu sarkofágu. (zdroj: Vlado Benčík)

Vedeckých vysvetlení reliéfu sú desiatky. Jedno z nich je takéto. V strede výjavu na sarkofágu vidíme mŕtveho panovníka Pakala, ako padá do Xibalbá, kráľovstva mŕtvych, ktoré tu symbolizuje Pozemský netvor. Za panovníkom stojí kozmický strom (strom života), končeky ktorého majú podobu hadích hláv. Okolo stromu sa obtáča dvojhlavý had s doširoka otvorenými čeľusťami. V korune stromu sedí fantastický vták s niektorými znakmi plazov. Je tu zobrazená cesta duše po smrti. Tá má dve možnosti, buď sa vráti očistená ku svojmu stvoriteľovi, alebo sa vráti späť na zem, aby sa pokúsila o ďalšie očistenie cez utrpenie na zemi. No a kráľovi Pakalovi sa mala aj výjavom na reliéfe poklopu sarkofágu zabezpečiť čo najrýchlejšia cesta z podsvetia Xibalbá do raja - Tamoanchana.

Pokúšam sa márne vidieť na poklope sarkofágu to, čo z reliéfu čítajú odborníci zameraní na mayskú civilizáciu.
Pokúšam sa márne vidieť na poklope sarkofágu to, čo z reliéfu čítajú odborníci zameraní na mayskú civilizáciu. (zdroj: Vlado Benčík)

Nie všetci sú spokojní s takýmto vysvetlením odborníkov. Niektoré teórie nevidia na reliéfe Svetový strom života, sväto-sväte vidia na poklope zobrazenie kríža a rozvíjajú myšlienku, že Mayovia boli akýmisi prvými kresťanmi, ktorí prišli do Centrálnej Ameriky z Európy.

Ešte viac prívržencov a to aj z radov renomovaných vedcov má teórie, že Pakal na poklope sarkofágu nepadá do podzemia, ale odlieta do neba. Aj takýchto teórií je niekoľko.

 

Experti na mayské písmo, otec a syn Stuartovy píšu: "Ak to chápeme ako celok, môžeme sarkofág považovať za svedomite, starostlivo vypracovaný model vesmíru.... Uprostred ornamentu vidíme ľudskú postavu kráľa K´inich Janaab Pakala, obklopeného komplexom kozmologických predstáv. Nebeský pás ohraničuje a poukazuje na nebeské veci"

 

Mnohí sa vyjadrujú jednoznačnejšie. Nie je Pakal znázornený ako astronaut v skafandri, sediaci v kresle za ovládacím panelom kozmickej lode? Ruky pilota sú na pákach a pred ním je úplne jasne znázornený ovládací panel s mnohými zariadeniami. Bol kráľ Pakal kozmonautom? Mayské glyfy na stenách pohrebnej komory hovoria o tom, že Pakal i jeho syn sú potomkami bohov, ktorí prišli z hviezd a od ľudí sa odlišujú vzhľadom i schopnosťami. Je to iba bežný prejav nadradenosti vodcov? Nemohol mať Pakal kontakt s mimozemšťanmi?

Švajčiarsky spisovateľ Erich von Däniken, popularizujúci paleokontakt a hypotézy o starovekých kozmonautoch, spochybňuje výklady archeológov, poukazuje na ich nelogičnosť a navrhuje nový spôsob nazerania na vec. Staroveké kultúry uctievali bohov. Ale akých bohov? Bohov ktorí sa stali učiteľmi ľudí. Ako by inak mohli získať ľudia pred tisíckami rokov informáciu o okolitých planétach, vrátane najvzdialenejšieho Pluto? Däniken v tom má jasno, píše o tom v niekoľkých svojich knihách, veľmi zaujímavo sa to číta.

Nuž veru, ťažko sa zbaviť nutkania vidieť na poklope sarkofágu Pakala, ako stredovekého kozmonauta. Čo vy na to?
Nuž veru, ťažko sa zbaviť nutkania vidieť na poklope sarkofágu Pakala, ako stredovekého kozmonauta. Čo vy na to? (zdroj: Vlado Benčík)

Spory o tom, kto bol Pakal a čo je zobrazené na doske sarkofágu, stále pretrvávajú. Je to jedno z najúžasnejších tajomstiev Mayov.

Pyramída Chrámu nápisov bola vybudovaná ako hrobka veľmi významného človeka. Kto leží v hrobke, je to skutočne kráľ Pakal, ktorý sa narodil mayským rodičom a s mimozemskou civilizáciou nemá nič spoločné?
Pyramída Chrámu nápisov bola vybudovaná ako hrobka veľmi významného človeka. Kto leží v hrobke, je to skutočne kráľ Pakal, ktorý sa narodil mayským rodičom a s mimozemskou civilizáciou nemá nič spoločné?  (zdroj: Vlado Benčík)
Potom ako bolo mesto Palenque okolo roku 1000 zničené kmeňom Totonakov, a Maymi opustené, aj pyramída Chrámu nápisov sa stratila na sedem storočí v džungli.
Potom ako bolo mesto Palenque okolo roku 1000 zničené kmeňom Totonakov, a Maymi opustené, aj pyramída Chrámu nápisov sa stratila na sedem storočí v džungli. (zdroj: Vlado Benčík)

Najrozsiahlejšou stavbou a dominantou mayského mesta Palenque je Palác- El Palacio.

Palác, sídlo kráľov a veľkňazov dominuje námestiu, vidíme ho na pravej strane obrázku. Na ľavej strane vyčnieva z bujnej vegetácie pyramída Chrámu nápisov. Nemožno sa nekochať krásou krajiny a dokonalou harmóniou krajiny s architektúrou.
Palác, sídlo kráľov a veľkňazov dominuje námestiu, vidíme ho na pravej strane obrázku. Na ľavej strane vyčnieva z bujnej vegetácie pyramída Chrámu nápisov. Nemožno sa nekochať krásou krajiny a dokonalou harmóniou krajiny s architektúrou.  (zdroj: Vlado Benčík)
Palácový komplex stojí na plošine uprostred areálu. Takto ho vidíme z opačnej strany.
Palácový komplex stojí na plošine uprostred areálu. Takto ho vidíme z opačnej strany.  (zdroj: Vlado Benčík)

Ďalším neuveriteľným dielom architektonického umenia Mayov je komplex kráľovského Paláca, rozkladajúci sa na ploche 104 x 80 metrov. Bol postavený na 10 metrov vysokej plošine, ktorá iste mala aj obranný charakter. Palác je labyrintom skladajúcim sa z troch nádvorí, mnohých miestností, galérií a chodieb. Predpokladá sa, že sa z veľkolepého Paláca kedysi spravoval mestský štát, tu bolo riadiace centrom, sídlo kráľov a veľkňazov. Dominantou Paláca a tým aj celého Palenque je prekrásna štvorposchodová veža, ktorá je pre mayskú architektúru úplne nezvyčajná. Má svoj špecifický tvar so šikmou kamennou strechou a je svojim spôsobom symbolom dnešného mayského Palenque. Zrejme slúžila ako pozorovateľňa a zároveň ako astronomické observatórium, veď Palenque bolo kedysi za vlády Packala centrom mayskej vzdelanosti. Možno tu uvidieť niekoľko zaujímavých obytných miestností, miestností na vykonávanie rituálnych obradov, nádvorie na ktorom sa údajne vykonávali obrady spojené s prinášaním obetí, vidíme dosky s reliéfmi korunovácie Pakala.... Niektoré sú silno poznamenané vekom, iné sú zachovalejšie. Sú to svedkovia minulej moci a slávy. Chodíme po paláci a vnímame všetkými zmyslami tajomstvá storočí, tajomstvá civilizácie ktorá zmizla, ale zázračne žije v týchto veľkolepých budovách.

Zo severnej strany vedie k palácu široké schodisko. Vraj práve na ňom vykonávali mayskí veľkňazi religiózne obrady spojené s obetovaním ľudí pre radosť a udobrenie bohov.
Zo severnej strany vedie k palácu široké schodisko. Vraj práve na ňom vykonávali mayskí veľkňazi religiózne obrady spojené s obetovaním ľudí pre radosť a udobrenie bohov.  (zdroj: Vlado Benčík)
Nádvorie Paláca. Tu sa vyhlasovali zákony a rozhodnutia, vynášali rozsudky a prinášali obete.
Nádvorie Paláca. Tu sa vyhlasovali zákony a rozhodnutia, vynášali rozsudky a prinášali obete. (zdroj: Vlado Benčík)
V centre palácového komplexu stojí štvorposchodová veža, ktorá sa svojim architektonickým riešením vymyká z mayskej architektúry.
V centre palácového komplexu stojí štvorposchodová veža, ktorá sa svojim architektonickým riešením vymyká z mayskej architektúry. (zdroj: Vlado Benčík)
Na vrchol veže sa vystúpiť turistom nedá. Na najvyššom poschodí je vraj stále kamenná lavica, na ktorej sedával kňaz-astronóm a sledoval pohyb nebeských telies.
Na vrchol veže sa vystúpiť turistom nedá. Na najvyššom poschodí je vraj stále kamenná lavica, na ktorej sedával kňaz-astronóm a sledoval pohyb nebeských telies. (zdroj: Vlado Benčík)

Tak si tu pod mayským observatóriom sedím a rozmýšľam. Snažím sa predstaviť si veľkňaza, ktorý pred 1 300 rokmi dopoludnia na schodisku Paláca vytrháva obsidiánovým nožom z hrudí obetí srdcia pre potešenie a udobrenie bohov a večer si sadne na lavičku hore na veži, sleduje a zaznamenáva bez ďalekohľadu iba voľným okom pohyb nebeských telies. Nielen že sleduje a zaznamenáva, robí také úžasne presné výpočty pohybu hviezd, ktoré by zniesli vysoké kritériá aj v dnešnej dobe. Nijako si to v hlave neviem zrovnať. Veď prvý ďalekohľad vhodný na astronomické účely vynašiel Galileo Galilei až v roku 1 610, o tisíc rokov neskôr. Mayovia vykonávali pozorovania iba voľným okom, ako pomôcky im slúžili iba jednoduché nástroje v podobe paličiek, motúzov a štrbín na stene, cez ktoré prenikalo slnečné svetlo, alebo cez ktoré pozorovali hviezdy. Je vôbec možné dopracovať sa k tak skvelým výsledkom iba zakreslovaním polohy lúčov od nebeských telies čiarkami na stenu uzatvorenej miestnosti? Je možné vypracovať presné astronomické a astrologické tabuľky iba pohľadom na hviezdnu oblohu cez škáry v stene?

Drážďanský kódex ktorý prežil vyčíňanie španielskeho arcibiskupa Diego de Landu pri pálení kníh prináša svedectvo o tom, že astronomické poznatky starých Mayov patrili v prvých storočiach n.l. k najpokročilejším a najpresnejším v celom Starom i Novom svete. Obsahuje astronomické a astrologické tabuľky s presnými údajmi o dráhach Venuše, Marsu, Jupitera, Mesiaca, Merkuru a Saturnu, presné údaje o súhvezdiach Plejád, Blížencov, Orionu a Síriusu. Sú tu popísané niektoré kométy, určené ich obežné dráhy s veľmi presnými časovými údajmi. Mayovia poznali presne vzťahy medzi jednotlivými planétami. Keď sa Mars nachádza v bode X, kde musí byť Venuša vzhľadom k Jupiteru? Mayovia to vedeli. Obežnú dráhu Venuše vypočítali Mayovia tak presne, že za 6000 ročné obdobie sa odlišuje od dnešných výpočtov iba o jediný deň. Ide Vám do hlavy tento fakt? Mne sa nevmestí.

Mayovia poznali presne obežnú dráhu Zeme pri putovaní okolo Slnka, dokonca ju vypočítali s presnosťou na desaťtisíciny. Podľa Mayov obehne Zem okolo Slnka za 365,2420 dňa. Dnešné počítače tvrdia, že obeh trvá 365 dní, 5 hodín, 48 minút a 45,4 sekúnd (365,24219 dňa). Nie je mayská presnosť šokujúca?

Prečo je jednoduchšie hľadať odpovede v kontaktoch starých civilizácií Sumerov, Babylončanov, Číňanov, Egypťanov a Mayov s mimozemšťanmi? Prečo sme náchylní veriť, že mayskí vládcovia a kňazi iba opatrovali vedomosti o astronómii, ktoré boli odovzdané ich predkom takzvanými bohmi, teda civilizáciou z iných planét? Vraj preto, lebo nie sme spätý s prírodou, sme úplne závislí na technike. Nevieme si vraj predstaviť, že niekto kto nepoznal ďalekohľad, počítač s výpočtovými systémami, mobil, .. dokonca ani koleso a kovové pracovné nástroje, mohol merať pohyb Venuše, poznať Mesiace Saturnu, fázy Mesiaca, alebo predpovedať zatmenie. Teda neviem ako Vy, ale ja si to naozaj predstaviť neviem.

Mayov som považoval za extrémne záhadných aj doma na Slovensku. Garantujem vám, že keď ako turisti prejdete starovekými pamiatkami ktoré tu zanechala ich civilizácia, odpovede na otázky nenájdete, budú vám pripadať ešte záhadnejší.

Polhodina premýšľania a nasávania atmosféry na kamennej lavičke pod Observatóriom mi v hlave urobila poriadny "guláš".

Pokračujeme v prehliadke Paláca. Reliéf panovníka na stene Paláca by mal znázorňovať syna Pakala I., kráľa Kan B´alama II. .
Pokračujeme v prehliadke Paláca. Reliéf panovníka na stene Paláca by mal znázorňovať syna Pakala I., kráľa Kan B´alama II. . (zdroj: Vlado Benčík)
Steny Paláca boli zdobené krásnymi freskami. Stopy pôvodnej červenej a modrej farby sú viditeľné aj po 12 storočiach.
Steny Paláca boli zdobené krásnymi freskami. Stopy pôvodnej červenej a modrej farby sú viditeľné aj po 12 storočiach. (zdroj: Vlado Benčík)
Preskúmali sme dôkladne aj podzemie Paláca
Preskúmali sme dôkladne aj podzemie Paláca (zdroj: Vlado Benčík)
Naše dojmy a predstavy o veľkoleposti Paláca získané pri jeho prehliadke si doplňujeme aj na modely, vystavenom v múzeu. Neuveriteľné, takéto objekty stavala civilizácia Mayov pred 1.300 rokmi.
Naše dojmy a predstavy o veľkoleposti Paláca získané pri jeho prehliadke si doplňujeme aj na modely, vystavenom v múzeu. Neuveriteľné, takéto objekty stavala civilizácia Mayov pred 1.300 rokmi. (zdroj: Vlado Benčík)
Atmosféra ktorú pociťujeme v Palenque je úžasná. Ruiny tohoto kedysi slávneho mesta viac ako sedemsto rokov spoľahlivo chránila džungľa. Doteraz tvori zelenú oponu tohoto veľkolepého mayského divadla.
Atmosféra ktorú pociťujeme v Palenque je úžasná. Ruiny tohoto kedysi slávneho mesta viac ako sedemsto rokov spoľahlivo chránila džungľa. Doteraz tvori zelenú oponu tohoto veľkolepého mayského divadla. (zdroj: Vlado Benčík)

Akvadukt - Acueducto 

Pri prehliadke sa dostávame za Palác. Neveľký potôčik Otolum rozdeľuje pamiatky ktoré môžeme v parku navštíviť takmer na polovice. V dávnych dobách privádzal špeciálny akvadukt svoje vody do samotného paláca panovníkov Palenque.
Pri prehliadke sa dostávame za Palác. Neveľký potôčik Otolum rozdeľuje pamiatky ktoré môžeme v parku navštíviť takmer na polovice. V dávnych dobách privádzal špeciálny akvadukt svoje vody do samotného paláca panovníkov Palenque. (zdroj: Vlado Benčík)
Akvadukt v Palenque.
Akvadukt v Palenque. (zdroj: Vlado Benčík)

Chrámy označené na mape ako Templo XIX, XX a XXI.

K tejto časti starovekého Palenque treba prejsť od Paláca popri predajcoch suvenírov cez riečku Otolum a vydať sa do kopca. Nie je to veľká námaha a rozhodne stojí za to, aj keď nenájdete stavby veľkolepé.

V Chráme XXI. sme našli takúto krásnu stélu. Je na nej bojovník alebo panovník?
V Chráme XXI. sme našli takúto krásnu stélu. Je na nej bojovník alebo panovník? (zdroj: Vlado Benčík)
Ešte krajšia stéla zdobí Chrám XIX:
Ešte krajšia stéla zdobí Chrám XIX: (zdroj: Vlado Benčík)

Chrám Bojovníka - Templo of the Warriors

Chrám bojovníka vďačí za svoje meno kamennej doske s vyobrazením bojovníka stojaceho nad zajatcom. Tým bojovníkom je kráľ K´inich Kan B´ahlam a zajatcom je šľachtic B´olonYooj z Tonina. Prezradzuje to hieroglyfický nápis na doske, ktorý sa podarilo rozlúštiť. Chrám bol teda postavený kráľom K´inich Kan B´ahlam na pamiatku odrazenia vojenského útoku na mesto.

Chrám bojovníkov je ukrytý v džungli.
Chrám bojovníkov je ukrytý v džungli. (zdroj: Vlado Benčík)
Pred Chrámom Bojovníka sa dozvedáme, kým a prečo bol chrám vybudovaný.
Pred Chrámom Bojovníka sa dozvedáme, kým a prečo bol chrám vybudovaný. (zdroj: Vlado Benčík)
Tu na kamennej doske s rozšifrovaným textom mayského písma vidíme víťazného kráľa a jeho zajatca, ktorému sa nepodarilo dobyť mesto.
Tu na kamennej doske s rozšifrovaným textom mayského písma vidíme víťazného kráľa a jeho zajatca, ktorému sa nepodarilo dobyť mesto. (zdroj: Vlado Benčík)

Chrámy Skupiny kríža- Okrem Chrámu nápisov a Paláca sú ďalšou dominantou Palenque chrámy Skupiny kríža. Skupinu chrámov nechal vybudovať syn kráľa Pakala, Kan B´alam II. Vedci sa zhodujú v tom, že trojica chrámov reprezentuje kozmický poriadok a je symbolom kráľovskej moci. Ide o tri menšie pyramídy, z ktorých každá je zasvätená jednému nebeskému vládcovi. Z nápisu na stene Chrámu Kríža sa dá vyčítať, že je zasvätený bohovi I., dátum narodenia ktorého je 21. október 2 360 pred n.l. Bohovi II. (boh K´awill) bol zasvätený Chrám Listového kríža. Tento boh je najmladší z troch bohov, ktorým k pocte bol komplex vybudovaný, narodil sa 8. novembra 2 360 n.l. Boh označený rímskou trojkou je boh Slnka a jeho svätyňou je Chrám Slnka. Tento boh sa narodil zhodne s bohom I., 21. októbra 2 360 pred n.l. Teda všetci traja bohovia sa „narodili“ zhodne v tom istom roku. „Narodili sa“, to mohlo znamenať aj to, že zostúpili z neba na zem? Z textu glyfov v Chráme XIX sa dozvedáme, že boh I. prevzal kráľovský úrad už v roku 3 309 pred n.l., vládol „v nebi“ a 21. októbra 2 360 sa „narodil“, teda z neba zostúpil na zem? Záhada nad záhady, pozrime si chrámy. 

Chrám Listového kríža - Templo de la Cruz Foliada

Chrám Listového kríža dostal svoje meno podľa reliéfu vo vnútri chrámu. Hlavným motívom reliéfu je posvätný strom, ktorý personifikuje kukuricu, mimoriadne dôležitú pre život mayskej spoločnosti. Z kríža či rastliny kukurice smerom hore a na obidve strany vystupujú listy. Tobolky vychádzajúce z rastliny sú ľudské hlavy. Po obidvoch stranách kríža sú v štyroch radoch umiestnené hieroglyfy.

Chrám Listového kríža je umiestnený v svahu nad areálom Archeologického parku.
Chrám Listového kríža je umiestnený v svahu nad areálom Archeologického parku. (zdroj: Vlado Benčík)
Freska v Chráme Listového kríža má už dobré roky za sebou, ťažko sa v nej orientujem v snahe uvidieť to, čo sa píše v popise.
Freska v Chráme Listového kríža má už dobré roky za sebou, ťažko sa v nej orientujem v snahe uvidieť to, čo sa píše v popise. (zdroj: Vlado Benčík)
Pohľad od Chrámu Listového kríža na areál je vskutku úžasný. Pred sebou máme tri chrámy, ktoré ešte len ideme navštíviť. Vľavo je Chrám Slnka, v strede malý chrám venovaný synovi Pakala Kan B´alamovi a vpravo veľká pyramída Chrámu Kríža.
Pohľad od Chrámu Listového kríža na areál je vskutku úžasný. Pred sebou máme tri chrámy, ktoré ešte len ideme navštíviť. Vľavo je Chrám Slnka, v strede malý chrám venovaný synovi Pakala Kan B´alamovi a vpravo veľká pyramída Chrámu Kríža.  (zdroj: Vlado Benčík)

 Chrám Slnka - Templo del Sol

Chrám Slnka postavil v roku 690 n.l. Kan B´alam II., syn kráľa Pakala. V roku 684 sa stal po smrti otca ako 48 ročný kráľom a vládol 18 rokov. Na informačnej tabuly sa dozvedáme, že Kan B´alam II.počas panovania dokončil aj stavbu Chrámu nápisov (zrejme aj so stavbou hrobky kráľa Pakala). Po jeho smrti sa vlády ujal jeho brat Kan Joy Chitam II. 

Strechu Chrámu Slnka zdobili bohaté štukové reliéfy, nad ktorými vyčnieva pôsobivý ozdobný strešný hrebeň, ktorý vidíme aj na ďalších okolitých chrámoch. Vzťahujú sa k mayským kosmologickým predstavám. Aj mne pripadajú tieto hrebene ako teleskopy či antény, akoby zabezpečovali spojenie s vesmírom. V Chráme Slnka i v Chráme Listového kríža sa uchovali nápisy, ktoré popisujú obrady vysvätenia týchto chrámov. Kan B´alam II. počkal s vysviackou špeciálne na okamih neobvyklého astronomického úkazu, konjuktúru Mesiaca, Saturnu, Jupitera a Marsa. Navyše ich postavenie bolo neobvyklé vzhľadom na súhvezdie Škorpiónu. Čo k tomu dodať? Naozaj svet potrebuje rozlúštiť všetky existujúce hieroglyfy a uskutočniť ďalšie archeologické objavy, aby lepšie pochopil úžasnú civilizáciu starých Mayov.

Chrám Slnka je postavený na nízkej, päťstupňovej pyramíde. Bol pomenovaný podľa reliéfu na stene svätyne. Predstavuje slnko prepichnuté dvoma kopijami.
Chrám Slnka je postavený na nízkej, päťstupňovej pyramíde. Bol pomenovaný podľa reliéfu na stene svätyne. Predstavuje slnko prepichnuté dvoma kopijami.  (zdroj: Vlado Benčík)
Pri pohľade od Chrámu Slnka obdivujeme Chrám Kríža (vľavo) a Chrám Listového kríža (vpravo).
Pri pohľade od Chrámu Slnka obdivujeme Chrám Kríža (vľavo) a Chrám Listového kríža (vpravo). (zdroj: Vlado Benčík)

Chrám kríža - Templo de la Cruz

Chrám kríža dopĺňa tzv. Skupinu kríža, teda skupinu troch chrámov (Kríža, Listového kríža a Slnka), ktoré dal po svojom nástupe v roku 684 vybudovať syn záhadného kráľa Pakala I., kráľ Kan B´alam II., prezývaný aj ako Had - Jaguár.

Chrám Kríža bol postavený na počesť nástupu "Jaguárieho hada" v roku 684 n.l. na trón.
Chrám Kríža bol postavený na počesť nástupu "Jaguárieho hada" v roku 684 n.l. na trón. (zdroj: Vlado Benčík)
Na streche Chrámu Kríža, tak ako aj na strechách ostatných chrámov Skupiny kríža, panovník nechal postaviť nezvyčajný hrebeň, podobný anténe či teleskopu. Bol to iba ozdobný architektonický prvok, alebo to má aj nejaký hlbší význam?
Na streche Chrámu Kríža, tak ako aj na strechách ostatných chrámov Skupiny kríža, panovník nechal postaviť nezvyčajný hrebeň, podobný anténe či teleskopu. Bol to iba ozdobný architektonický prvok, alebo to má aj nejaký hlbší význam? (zdroj: Vlado Benčík)
Vyliezť po schodoch k Chrámu Kríža sa naozaj oplatí, hlavné objekty komplexu máte na dlani.
Vyliezť po schodoch k Chrámu Kríža sa naozaj oplatí, hlavné objekty komplexu máte na dlani. (zdroj: Vlado Benčík)
Pohľad na Palác od Chrámu Kríža.
Pohľad na Palác od Chrámu Kríža. (zdroj: Vlado Benčík)
Takto vidíme Chrám Slnka a Chrám XiV. od Chrámu Kríža.
Takto vidíme Chrám Slnka a Chrám XiV. od Chrámu Kríža. (zdroj: Vlado Benčík)

Chrám XIV.

Tento veľkosťou malý chrám dal vybudovať kráľ K´an Joy Chitam II., ktorý sa stal kráľom v roku 702 n.l. a panoval do roku 711. Chrám venoval svojmu predchodcovi, slávnejšiemu bratovi Kan B´alam II., ktorý vybudoval Chrám nápisov, Chrám Listového kríža, Chrám Slnka i Chrám Kríža.

Mayovia verili, že ich vodcovia sú schopní cestovať v čase nielen po smrti, ale aj počas života. Tak aj K´an Joy Chitam II. v hieroglyfoch o sebe tvrdí, že často cestuje za svojim predchodcom, mŕtvym bratom, do minulosti.

V chráme obdivujeme reliéf zobrazujúci scénu, v ktorej Kan B´alam II. tancuje na vodnej ploche. Sprevádza ho matka IxTz´ak-b´uAjaw kľačiaca na kolenách a predstavuje ho bohovi K´avillovi. Ako sa píše v hieroglyfoch na stene, tento tanec sa vykonával v dávnej minulosti, keď more pokrývalo väčšinu povrchu zeme.

Chrám XIV.
Chrám XIV. (zdroj: Vlado Benčík)
Reliéf v chráme s tancujúcim Kan B´alamom II. a kľačiacou jeho matkou.
Reliéf v chráme s tancujúcim Kan B´alamom II. a kľačiacou jeho matkou. (zdroj: Vlado Benčík)

Chrám XV.

Chrám XV. je plošinou v ktorej sa skrývajú 3 hrobky. Našlo sa v nich celkom 18 kostier . Hrobky boli vykradnuté už v 15. storočí.
Chrám XV. je plošinou v ktorej sa skrývajú 3 hrobky. Našlo sa v nich celkom 18 kostier . Hrobky boli vykradnuté už v 15. storočí. (zdroj: Vlado Benčík)

Ihrisko Pelota - Juego de Pelota

S ihriskami pre hru s kaučukovou loptou Pelota sme sa už stretli v Cobe, Chichén-Itzy aj v Uxmale. Ihriská ktoré sme videli sa svojou konštrukciou a veľkosťou líšia. Aj tu v Palenque je ihrisko celkom iné ako tie, s ktorými sme sa doteraz stretli. Každý mestský štát mal zrejme iné pravidlá, ktoré záviseli od veľkosti ihriska či počtu hráčov, no Pelota bola stále hrou "na život a na smrť". Po každej hre bol niekto obetovaný a dodnes sa vedú spory o tom, či bol obetovaný víťazný alebo porazený tím. Hráči verili, že ak budú po hre rituálne obetovaní, vyhnú sa temnej podzemnej ríši Xibalbá a pôjdu rovno do mayského neba - Tamoanchanu.

Ihrisko pre hru Pelota.
Ihrisko pre hru Pelota. (zdroj: Vlado Benčík)

Severná skupina - Grupo Norte

Súbor náboženských stavieb na severnom konci archeologického parku. Týmto stavbám sa súhrnne hovorí "Severná skupina". Na stupňovitej plošine sa nachádzajú tri chrámy.
Súbor náboženských stavieb na severnom konci archeologického parku. Týmto stavbám sa súhrnne hovorí "Severná skupina". Na stupňovitej plošine sa nachádzajú tri chrámy. (zdroj: Vlado Benčík)
Dva z chrámov Severnej skupiny.
Dva z chrámov Severnej skupiny. (zdroj: Vlado Benčík)

Chrám Grófa - Templo del Conde

Jean Frederick Waldeck bol záhadnou osobou. On sám dal do obehu niekoľko svojich životopisov. Uvádzal v nich, že sa narodil v Paríži, inokedy zase bola jeho rodiskom Viedeň či Praha, nechával sa titulovať grófom a pritom ním nebol,... Zaoberal sa starožitnosťami a výborne kreslil. V roku 1 822 sa mu dostala do rúk brožúra s kresbami španielskeho kapitána Antonia del Ria, ktorý v 1 787 roku bol v Palenque. Waldeck si vzal do hlavy, že Palenque navštívi. Nazbieral 3 000 mexických dolárov a vyrazil na prieskum ruín. Onedlho bol na mizine. Sám bez pomocníkov žil v jednej z ruín (dnešný Chrám Grófa), prenasledovaný moskytmi a úmorným teplom namaľoval viac ako 100 kresieb. Zložitými cestami sa niekoľko kópií Waldeckových náčrtov dostalo do rúk cestovateľov Stephensa a Catherwooda. Tí aj na základe Waldeckových kresieb vyrazili na cesty za záhadnými ruinami do Centrálnej Ameriky. O nich som už písal v súvislosti s pamiatkami v Tulume a Cobe.

S dávkou vľúdneho humoru bola ruina v ktorej Waldeck žil počas svojho pobytu v Palenque nazvaná Chrámom Grófa.
S dávkou vľúdneho humoru bola ruina v ktorej Waldeck žil počas svojho pobytu v Palenque nazvaná Chrámom Grófa.  (zdroj: Vlado Benčík)
Chrám Grófa je vľavo v popredí. V pozadí vidíme chrámy Severnej skupiny.
Chrám Grófa je vľavo v popredí. V pozadí vidíme chrámy Severnej skupiny. (zdroj: Vlado Benčík)
Archeologický park opúšťame bránou, ktorou sme doň vošli. Hneď pri bráne, oproti Chrámu Lebky, našiel miesto večného odpočinku objaviteľ hrobky kráľa Pakala pod Chrámom nápisov, mexický profesor Alberto Ruz.
Archeologický park opúšťame bránou, ktorou sme doň vošli. Hneď pri bráne, oproti Chrámu Lebky, našiel miesto večného odpočinku objaviteľ hrobky kráľa Pakala pod Chrámom nápisov, mexický profesor Alberto Ruz. (zdroj: Vlado Benčík)

 Museo de Sitio

Súčasťou vstupenky do Archeologického parku bol aj vstup do múzea. Sú tu vystavené zaujímavé exponáty z pamiatok, ktoré sme v parku navštívili. Fotky niektorých exponátov som už pripojil k textu.

Kamenná busta Kan B´alam II., syna záhadného Pakala I. Otca pochoval do hrobky a nad hrobkou postavil Chrám nápisov. V hieroglyfických textoch v hrobke prehlásil, že otec i on majú kontakty s mimozemskou civilizáciou a preto majú nadľudské schopnosti.
Kamenná busta Kan B´alam II., syna záhadného Pakala I. Otca pochoval do hrobky a nad hrobkou postavil Chrám nápisov. V hieroglyfických textoch v hrobke prehlásil, že otec i on majú kontakty s mimozemskou civilizáciou a preto majú nadľudské schopnosti. (zdroj: Vlado Benčík)
Model reliéfu z Chrámu nápisov, zobrazujúci kráľa Kan B´alama II. stojaceho na porazeným protivníkom, ktorému sa nepodarilo dobyť mesto.
Model reliéfu z Chrámu nápisov, zobrazujúci kráľa Kan B´alama II. stojaceho na porazeným protivníkom, ktorému sa nepodarilo dobyť mesto. (zdroj: Vlado Benčík)
Model nefritovej pohrebnej masky kráľa Pakala. Podľa fotiek originálu masky ktorý opatrujú v Mexiku, tento model sa nie veľmi vydaril.
Model nefritovej pohrebnej masky kráľa Pakala. Podľa fotiek originálu masky ktorý opatrujú v Mexiku, tento model sa nie veľmi vydaril. (zdroj: Vlado Benčík)
Model sarkofágu kráľa Pakala v skutočných rozmeroch 2 x 4 metre.
Model sarkofágu kráľa Pakala v skutočných rozmeroch 2 x 4 metre. (zdroj: Vlado Benčík)
Zoznam panovníkov mestského štátu Palenqu končí rokom 799, kedy mesto Palenque prestalo plniť riadiacu funkciu a zaniká.
Zoznam panovníkov mestského štátu Palenqu končí rokom 799, kedy mesto Palenque prestalo plniť riadiacu funkciu a zaniká. (zdroj: Vlado Benčík)

Zoznámenie sa s džungľou a rodinou Vreštiakov

Pobyt v hoteli Chan-Kah Rezort na okraji džungle nám poskytuje vskutku nezabudnuteľné zážitky. Teplo, vlhko a zeleň plná života, nefalšovaný raj. Nadchýname sa pestrofarebnou krásou dažďového pralesa, jeho čaro vnímame čuchom, zrakom i sluchom. Prekypuje životom, skúsim Vás o tom presvedčiť.

Aj počasie nám predviedlo, že sme v dažďovom pralese, lejak sa spustil práve v momente, keď sme dobehli pod strechu bungalova.
Aj počasie nám predviedlo, že sme v dažďovom pralese, lejak sa spustil práve v momente, keď sme dobehli pod strechu bungalova. (zdroj: Vlado Benčík)
Prvé ráno v džungli som si nemohol nechať ujsť, vyšiel som na verandu s fotoaparátom, vznikla prvá fotka zaujímavého vtáka, loviaceho v potoku priamo pred naším bungalovom. Uvaril som kávu a zaliezol so šálkou znova do postele. A vtom sa to všetko začalo.
Prvé ráno v džungli som si nemohol nechať ujsť, vyšiel som na verandu s fotoaparátom, vznikla prvá fotka zaujímavého vtáka, loviaceho v potoku priamo pred naším bungalovom. Uvaril som kávu a zaliezol so šálkou znova do postele. A vtom sa to všetko začalo. (zdroj: Vlado Benčík)

Už Vás zobudil o pol piatej ráno v džungli rev zvieraťa úplne tesne za vašimi dverami? Mňa budiť nebolo treba, ale manželka a Michal vyskočili z postele ako srnky. Najskôr vyskočili a potom hľadali ochranu hlbšie pod paplónom. A poviem Vám, nebolo všetko jedno ani mne. V krátkych intervaloch prechádzalo opakujúce sa rapkanie do zúrivých výkrikov, trhajúcich naše bubienky.

Je sklená stena našej izby dostatočne silná, odolá útoku predátora? Nezaútočí?
Je sklená stena našej izby dostatočne silná, odolá útoku predátora? Nezaútočí? (zdroj: Vlado Benčík)

Krčili sme sa pod perinami a spolu uvažovali o tom, či sa náhodou tomuto rozčúlenému lovcovi nezachce prísť k nám cez sklenenú stenu z verandy na návštevu. Kávu na stolíku som varil skoro ráno iba pre nás. Manželka v snahe zahnať strach dokonca vážne uvažovala, či nejde o šikovný marketingový ťah. Možno sa majitelia hotela snažia takto tlampačmi zvýšiť atraktivitu a zákazníkom predviesť zvuky džungle, možno je to v cene. Som chlap, tak som nabral odvahu a s nožíkom v ruke pootvoril dvere. Na strome nad našou terasou poskakovalo stádo opíc.

Zvuk pri ktorom sme pustili do gatí, vydával alfa-samec sponad našej verandy. Odpovedal mu iný opičí vodca, okupujúci strom kdesi neďaleko a aj ďalší, niekde z diaľky. Samec Vrešťana oznamuje, že táto časť džungle je len jeho !
Zvuk pri ktorom sme pustili do gatí, vydával alfa-samec sponad našej verandy. Odpovedal mu iný opičí vodca, okupujúci strom kdesi neďaleko a aj ďalší, niekde z diaľky. Samec Vrešťana oznamuje, že táto časť džungle je len jeho ! (zdroj: Vlado Benčík)

Pôvodný náš strach vystriedala opatrná zvedavosť. Docvaklo nám – Vrešťany, tak sa tento druh opice volá. Alfa-samec dáva opičiemu svetu hlasom najavo – tu som pánom ja, tu je môj domov, tu je moje stádo a beda každému, kto sa odváži prekročiť hranice môjho územia. My sme o mladé listy stromu ktoré chrúmala táto šesťčlenná podarená rodinka záujem nemali, nevideli v nás tvory vhodné za povšimnutie, vôbec nebrali do úvahy našu prítomnosť. Vychutnávali sme si toto nádherné divadlo, v zoologickej záhrade také neuvidíš.

Všimnite si Alfa-samca, na chrbte nosí najmladšieho člena svojho stáda.
Všimnite si Alfa-samca, na chrbte nosí najmladšieho člena svojho stáda. (zdroj: Vlado Benčík)
Vrešťany žijú v tlupách ktoré vedie Alfa-samec. Táto naša rodina je šesťčlenná. Siedmeho člena vidíte na chrbte samca.  O mláďatá sa stará celá tlupa. Keď sa vlády ujme nový samec, môže najmladšie mláďa v tlupe zabiť, aby sa skôr dočkal svojho potomka.
Vrešťany žijú v tlupách ktoré vedie Alfa-samec. Táto naša rodina je šesťčlenná. Siedmeho člena vidíte na chrbte samca. O mláďatá sa stará celá tlupa. Keď sa vlády ujme nový samec, môže najmladšie mláďa v tlupe zabiť, aby sa skôr dočkal svojho potomka. (zdroj: Vlado Benčík)
Príroda vybavila Vrešťany k mimoriadne hlasitému výkonu jazylkou - kosťou medzi bradou a hrtanom, no a tiež rezonančným vakom na lícach.  Ako vidíte, Vrešťan sa vie udržať na konári iba chvostom.
Príroda vybavila Vrešťany k mimoriadne hlasitému výkonu jazylkou - kosťou medzi bradou a hrtanom, no a tiež rezonančným vakom na lícach. Ako vidíte, Vrešťan sa vie udržať na konári iba chvostom. (zdroj: Vlado Benčík)

Vrešťan sa vie udržať na konári iba chvostom. Obidve predné končatiny má tak možnosť použiť k priťahovaniu tenkých konárikov s mladými listami, ktorými sa živí. A tých listov teda požerie hodne. Z ružovej dierky pod chvostom Vrešťana vychádzajú a plieskajú na náš chodník veľké hnedé placky. Fuj - to sú móresy. Mexické kukuričné placky Tortily to teda nie sú. Zamestnanci hotela sú na takéto nekultúrne správanie sa opíc pripravení. Skoro ráno tieto neúhľadné placky zmiznú. Veríte či neveríte, v hoteli panuje takmer chirurgická čistota.

Odhadujem, že toto je "dielo" jednej opice, teda k celkovému rozsahu sa dopracujete po vynásobení šiestimi. Myslím že pre džungľu je to celkom dobré hnojivo.
Odhadujem, že toto je "dielo" jednej opice, teda k celkovému rozsahu sa dopracujete po vynásobení šiestimi. Myslím že pre džungľu je to celkom dobré hnojivo. (zdroj: Vlado Benčík)
Mohutné špičáky vzbudzujú obavu, ale Vrešťany ich nepoužívajú k zabíjaniu koristi. Dokonca aj súboje medzi tlupami o právo na územie sa odohrávajú iba revom.
Mohutné špičáky vzbudzujú obavu, ale Vrešťany ich nepoužívajú k zabíjaniu koristi. Dokonca aj súboje medzi tlupami o právo na územie sa odohrávajú iba revom. (zdroj: Vlado Benčík)
S pribúdajúcim sa slnkom sa opice začnú spúšťať z vrcholku stromov čoraz nižšie. Cez deň sa stratia niekde v hlbšej džungli. Vzdialenosť medzi manželkou a Alfa-samcom je 3-4 metre. Ťažkú hlavu si z blízkosti nerobí ani jeden.
S pribúdajúcim sa slnkom sa opice začnú spúšťať z vrcholku stromov čoraz nižšie. Cez deň sa stratia niekde v hlbšej džungli. Vzdialenosť medzi manželkou a Alfa-samcom je 3-4 metre. Ťažkú hlavu si z blízkosti nerobí ani jeden. (zdroj: Vlado Benčík)
Michal sa dostal k Alfa-samcovi na dva metre. Škoda že ten neprejavil práve v tejto chvíli záujem o môj fotoaparát.
Michal sa dostal k Alfa-samcovi na dva metre. Škoda že ten neprejavil práve v tejto chvíli záujem o môj fotoaparát. (zdroj: Vlado Benčík)

Vrešťany nám robili spoločnosť po štyri rána. Objavili sa presne o pol piatej, nakŕmili sa o šiestej už ich nebolo, odskákali hlbšie do džungle. Ale opice nie sú jedinými tvormi zvieracej ríše, ktoré tu okolo nás pobehujú, poskakujú či poletujú. Ešte častejším hosťom na našej terase sú zvieratká podobné našim zajacom, hoci bežia celkom inak. Sú to hlodavce - Aguti Stredoamerické. Vážia okolo 3 kg, živia sa rastlinnou potravou. Aktívne sú cez deň, v noci spia. Domorodci ich lovia pre chutné mäso.

Spočiatku nám spoločnosť Aguti pobehujúcich po okolí bungalova  príjemná nebola. Spriatelili sme sa až potom, ako sme zahnali myšlienku na jeho podobu s potkanom.
Spočiatku nám spoločnosť Aguti pobehujúcich po okolí bungalova príjemná nebola. Spriatelili sme sa až potom, ako sme zahnali myšlienku na jeho podobu s potkanom. (zdroj: Vlado Benčík)
Sediac v hojdacom kresle na terase nášho bungalova, nadchýname sa krásou vôkol poletujúcich pestrofarebných vtáčikov. Ani tohoto 4-5 cm "letáčika" neviem pomenovať. Jedno je isté, vedel let zastaviť a zostať na jednom mieste.
Sediac v hojdacom kresle na terase nášho bungalova, nadchýname sa krásou vôkol poletujúcich pestrofarebných vtáčikov. Ani tohoto 4-5 cm "letáčika" neviem pomenovať. Jedno je isté, vedel let zastaviť a zostať na jednom mieste. (zdroj: Vlado Benčík)
Tieto vtáky v noci lovili v našom potoku a cez deň si vyznávali lásku na konároch stromov. Za šera sme tu mali Vrešťanov, cez deň takéto milé vtáčiky. Asi chytali hmyz, všimnite si "dierkovanie" listov.
Tieto vtáky v noci lovili v našom potoku a cez deň si vyznávali lásku na konároch stromov. Za šera sme tu mali Vrešťanov, cez deň takéto milé vtáčiky. Asi chytali hmyz, všimnite si "dierkovanie" listov.  (zdroj: Vlado Benčík)
Zatiaľ čo si náš Michal vychutnáva skvelú vodu v bazénoch, ja sa tmolím s fotoaparátom po okolí a hľadám objekty na fotenie.
Zatiaľ čo si náš Michal vychutnáva skvelú vodu v bazénoch, ja sa tmolím s fotoaparátom po okolí a hľadám objekty na fotenie. (zdroj: Vlado Benčík)
Tento objekt " krásavec Leguán" zmizol v húštine v okamihu, ako som sa priblížil na dostrel. Ťažko ho spozorovať, farebne splýva s okolím.
Tento objekt " krásavec Leguán" zmizol v húštine v okamihu, ako som sa priblížil na dostrel. Ťažko ho spozorovať, farebne splýva s okolím.  (zdroj: Vlado Benčík)
Ale tu je ešte jeden metrový  "leguánik", vyhrieva sa na slnku pri bazéne. Líham si na zem, pokúsim sa k nemu dostať plazením centimeter po centimetri, čo najbližšie.
Ale tu je ešte jeden metrový "leguánik", vyhrieva sa na slnku pri bazéne. Líham si na zem, pokúsim sa k nemu dostať plazením centimeter po centimetri, čo najbližšie. (zdroj: Vlado Benčík)
Darí sa mi, z dvojmetrovej vzdialenosti obdivujem jeho kožu a pazúry. Je dobrým lezcom po stromoch, v piatich rokoch dosahuje dĺžku až 2 metre. Leguán sa pri mne začína nudiť a zíva, z blízka mu vidím až do žalúdka.
Darí sa mi, z dvojmetrovej vzdialenosti obdivujem jeho kožu a pazúry. Je dobrým lezcom po stromoch, v piatich rokoch dosahuje dĺžku až 2 metre. Leguán sa pri mne začína nudiť a zíva, z blízka mu vidím až do žalúdka. (zdroj: Vlado Benčík)
Leguáni sú bylinožraví. Tlamu majú plnú malých ostrých zubov, v prípade nebezpečenstva ich vedia aj použiť. Viac ako hodinové trpezlivé lezenie čo najbližšie k Leguánovi sa oplatilo, dostal som sa k nemu menej ako na meter.
Leguáni sú bylinožraví. Tlamu majú plnú malých ostrých zubov, v prípade nebezpečenstva ich vedia aj použiť. Viac ako hodinové trpezlivé lezenie čo najbližšie k Leguánovi sa oplatilo, dostal som sa k nemu menej ako na meter.  (zdroj: Vlado Benčík)
Na tieto fotky som hrdý. Pri Leguánovi som bol tak blízko, že som sa musel plazením pomaly vzdialiť, aby som mohol zaostriť fotoaparát.
Na tieto fotky som hrdý. Pri Leguánovi som bol tak blízko, že som sa musel plazením pomaly vzdialiť, aby som mohol zaostriť fotoaparát. (zdroj: Vlado Benčík)

S Palenque sa ešte nelúčime. Zajtra odbehneme k nádherným vodopádom Aqua Azul a Misol Ha. Vo filme Predátor pod vodopádom Misol Ha bojoval Arnold Schwarzenegger. V ďalších dňoch nás čaká cesta na sever Yucatánu, do Campexe a Meridy. Vrcholom posledných dní nášho pobytu v Mexiku bude iste plavba v člne po prírodnej rezervácii Celestún v lagúne Mexického zálivu. Mangrovníkové porasty sú domovom kajmanov a "hadov džungle - Boa", v plytkých vodách lagúny zimujú tisícky ružových plameniakov a pelikánov. Určite to bude bomba, veď len plameniakov sa do lagúny rezervácie zlieta v tejto dobe až 200 tisíc kusov. Budete nás sledovať? 

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu