reklama

Mexiko 5/5 - Z Palenque cez vodopády do Campeche a Meridy k plameniakom

Navštívime vodopády so Schwarzeneggerom, prezradíme ako sa dá zbohatnúť z meteoritov, dychovky zahrajú pod hlavňami samopalov, loďkou vplávame medzi tisícky ružových plameniakov a bujaro sa rozlúčime s Mexikom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Rodinka Vreštiakov prichádza každé ráno nakŕmiť sa listami stromov priamo nad náš bungalov v hoteli Chan Kah Rezort. Aj dnes je presná, ako švajčiarske hodinky. Presne o pol piatej nás zobúdza Alfa-samec hlučnými vyhrážkami na adresu opičích konkurentov. Chráni tak územie, na ktorom žije jeho šesťčlenné stádo. Skorý budíček nám vyhovuje, po raňajkách odchádzame z Palenque viacej na juh štátu Chiapas, k nádherným vodopádom Misol-HaAqua Azul.

Raňajkujeme na verande pod dozorom nášho „Alfíka“. Iste mu nejde do rozumu, prečo raňajkujeme tuniaka s bielou cibuľou (mimochodom, mexická je výborná) a nie mladé chutné listy z nášho stromu.
Raňajkujeme na verande pod dozorom nášho „Alfíka“. Iste mu nejde do rozumu, prečo raňajkujeme tuniaka s bielou cibuľou (mimochodom, mexická je výborná) a nie mladé chutné listy z nášho stromu. (zdroj: Vlado Benčík)
Dnešná trasa prechádza pohorím a je kľukatá. Cestovné kancelárie odporúčajú klientom vziať si na cestu k vodopádom Aqua Azul kinedryl. Našťastie, my trénujeme zákruty na ceste z Levíc do Banskej Štiavnice, Mexiko nás prekvapiť nemôže.
Dnešná trasa prechádza pohorím a je kľukatá. Cestovné kancelárie odporúčajú klientom vziať si na cestu k vodopádom Aqua Azul kinedryl. Našťastie, my trénujeme zákruty na ceste z Levíc do Banskej Štiavnice, Mexiko nás prekvapiť nemôže. (zdroj: Vlado Benčík)
Žiaľ, pri výstavbe mexických ciest nemyslel nikto na to, že raz sem zavíta nejaký nadšený fotoamatér zo Slovenska, pre ktorého aj všedné bude zaujímavým. Odpočívadlá nie sú a málo je miest, na ktorých sa dá bezpečne zastať a vytiahnuť fotoaparát.
Žiaľ, pri výstavbe mexických ciest nemyslel nikto na to, že raz sem zavíta nejaký nadšený fotoamatér zo Slovenska, pre ktorého aj všedné bude zaujímavým. Odpočívadlá nie sú a málo je miest, na ktorých sa dá bezpečne zastať a vytiahnuť fotoaparát. (zdroj: Vlado Benčík)

Vodopád Misol-Ha

Čítal som, že vodopády Misol-Ha patria k obľúbeným turistickým atrakciám. Nuž neviem, sme pri vodopádoch a nestretli sme „ani nohu“. Nie žeby nám niekto chýbal, o to lepšie si môžeme vychutnať hučiaci 35 metrov vysoký vodopád s jazerom sýto modrej farby.
Čítal som, že vodopády Misol-Ha patria k obľúbeným turistickým atrakciám. Nuž neviem, sme pri vodopádoch a nestretli sme „ani nohu“. Nie žeby nám niekto chýbal, o to lepšie si môžeme vychutnať hučiaci 35 metrov vysoký vodopád s jazerom sýto modrej farby. (zdroj: Vlado Benčík)
Scenéria nás skutočne očarila, spomedzi bujnej vegetácie sa otvoril pohľad na veľký vodopád.
Scenéria nás skutočne očarila, spomedzi bujnej vegetácie sa otvoril pohľad na veľký vodopád. (zdroj: Vlado Benčík)

Vodopád Misol-Ha sa preslávil v 1987 roku vo filme Predátor. Dej filmu je jednoduchý. V džungli pristane kozmická loď a z jej paluby vystúpi desivá tajuplná postava mimozemského lovca lebiek. Americké komando na čele s kulturistickou legendou Arnoldom Schwarzeneggrom má za úlohu monštrum v džungli zlikvidovať. Džungľa sa mení na väzenie z ktorého niet úniku a americkí hrdinovia po prvýkrát spoznajú, čo je to strach. Z elitnej skupiny supermanov zostane nakoniec nažive iba Arnold a ten zvedie víťazný boj s monštruóznym predátorom práve pri vodopáde Misol-Ha

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Voda padá do modrého jazierka obklopeného veľkými kameňmi a hustou vegetáciou. Vydali sme sa po cestičke vedľa skaly, vedie priamo pod spenený biely závoj vodopádu.
Voda padá do modrého jazierka obklopeného veľkými kameňmi a hustou vegetáciou. Vydali sme sa po cestičke vedľa skaly, vedie priamo pod spenený biely závoj vodopádu.  (zdroj: Vlado Benčík)
Spomínam si na Predátora. Vo filme presne na tomto mieste vylezie z vody najskôr Schwarzenegger a hneď za ním príšera. Nastane boj o život.
Spomínam si na Predátora. Vo filme presne na tomto mieste vylezie z vody najskôr Schwarzenegger a hneď za ním príšera. Nastane boj o život.  (zdroj: Vlado Benčík)
To nie je príšera, to je zablatený Arnold počas boja s monštrom. Vraj sa pri natáčaní často zahrieval tequilou a niekedy to aj prehnal. Krátko nato získal lepší džob, stal sa guvernérom Kalifornie.
To nie je príšera, to je zablatený Arnold počas boja s monštrom. Vraj sa pri natáčaní často zahrieval tequilou a niekedy to aj prehnal. Krátko nato získal lepší džob, stal sa guvernérom Kalifornie. (zdroj: Vlado Benčík)
Skoro sa ani veriť nechce, koľko miesta sa skrýva pod previsom za vodopádom. Kamene sú ale poriadne klzké a zo všade kvapká voda, tak je treba dávať veľký pozor nielen na fotoaparát, ale aj na vlastnú kožu.
Skoro sa ani veriť nechce, koľko miesta sa skrýva pod previsom za vodopádom. Kamene sú ale poriadne klzké a zo všade kvapká voda, tak je treba dávať veľký pozor nielen na fotoaparát, ale aj na vlastnú kožu. (zdroj: Vlado Benčík)
Kto by robil problém z mokrých nohavíc a vody v botaskách, za krásny zážitok to stálo.
Kto by robil problém z mokrých nohavíc a vody v botaskách, za krásny zážitok to stálo. (zdroj: Vlado Benčík)

Hodina nadchýnania sa vodopádom Misol-Ha nám stačí, ďalším našim cieľom je Cascadas de Aqua Azul (čo znamená "Vodopád s modrou vodou"). Cesta vedie zelenou kopcovitou krajinou posiatou kukuricou. Krajina je iná ako naša, rozhodne je zelenšia a divokejšia. 

Našu cestu lemujú kukuričné polia. Kukurica rastie všade, kopec-nekopec, treba sa predsa niečím živiť. Obdivovať z auta „pohoria“ obsiate kukuricou je niečo celkom iné, ako okopávať motykou takéto kopcovité lány.
Našu cestu lemujú kukuričné polia. Kukurica rastie všade, kopec-nekopec, treba sa predsa niečím živiť. Obdivovať z auta „pohoria“ obsiate kukuricou je niečo celkom iné, ako okopávať motykou takéto kopcovité lány. (zdroj: Vlado Benčík)

Kukurica je jednou z hlavných plodín sveta. Pochádza z Mexika a Indiáni si ju vo svojej kultúre vysoko cenili. Mexičania ju pestujú po celé stáročia a vraj vyšľachtili až 59 jej endemických odrôd. Je prítomná vo všetkých potravinách. Možno práve kukurica a jedlá zhotovené z nej dopomohli Mexičanom k prvenstvu, predbehli USA a stali sa „najobéznejšou“ krajinou sveta. Sladkú mexickú grilovanú kukuricu Elote tu ponúkajú na každom rohu. Pravým mexickým street foodom je grilovaná kukurica s chilli. Kukuričné polia pri našej ceste cez štát Chiapas siahajú všade navôkol, kam až oko dovidí. Mexiko pri svojej produkcii 24 miliónov ton dováža každoročne z USA a Brazílie až 15 miliónov ton kukurice. Priemerný Mexičan spotrebuje za rok 127 kilogramov tejto plodiny. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Moje fotoprestávky využívajú miestni „živnostníci“, živia sa predajom produktov do auta. A sú pritom ochotní hoci aj pretiahnuť motúz cez cestu, len aby ste s autom zastavili a mohli k vám do auta vliezť.
Moje fotoprestávky využívajú miestni „živnostníci“, živia sa predajom produktov do auta. A sú pritom ochotní hoci aj pretiahnuť motúz cez cestu, len aby ste s autom zastavili a mohli k vám do auta vliezť. (zdroj: Vlado Benčík)

Pri našej ceste Yucatánom sme nikde inde nepociťovali chudobu obyvateľstva tak intenzívne, ako práve v štáte Chiapas. Chudobu tu cítiť na každom kroku. Po ceste stretávame mnoho predajcov tradičných odevov, suvenírov, sladkostí a jedla. Ponuka "niečo pod zub" je pestrá, kukuričné placky tortila, sladká grilovaná kukurica, čerstvé alebo sušené banány a pomaranče, igelitové vrecká naplnené šťavou z kokosových orechov....Niektorí sa nás snažia zastaviť natiahnutým lanom cez cestu, len aby sme niečo kúpili. Ani takéto prípady sa však nevyvinuli do krajností, skrátka, cez všetky "nástrahy" kladené nám do cesty "živnostníkmi" sme sa do dedinky Tumbalá, s kaskádou nádherných vodopádov, predrali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cascadas de Aqua Azul -"Vodopád s modrou vodou"

A sme tu, pri najslávnejších mexických vodopádoch Aqua Azul. Len kúsok od parkoviska so stánkami suvenírov je asi najmalebnejšie miesto celého prírodného parku Aqua Azul, kaskádový sútok dvoch riečnych ramien.
A sme tu, pri najslávnejších mexických vodopádoch Aqua Azul. Len kúsok od parkoviska so stánkami suvenírov je asi najmalebnejšie miesto celého prírodného parku Aqua Azul, kaskádový sútok dvoch riečnych ramien. (zdroj: Vlado Benčík)

Kaskády sa rozprestierajú na viac ako kilometrovom úseku krásne modrej rieky Rio Xanil. Voda obsahuje vysoký obsah uhličitanu vápenatého a iných minerálov, čo spôsobuje jej krásnu modrú farbu. Okolité vápencové podložie dodáva vodopádom zaujímavý zvlnený tvar a vytvára plytkejšie aj hlbšie prírodné bazény. Okolie vodopádov je zahalené do vodnej hmly, takže aj tu platí - Pozor na fotoaparát !

Paráda, ide o veľmi pôsobivú a krásnu prírodnú atrakciu.
Paráda, ide o veľmi pôsobivú a krásnu prírodnú atrakciu. (zdroj: Vlado Benčík)
Pri vodopádoch Aqua Azul sa dá stráviť oveľa viac času, ako pri Misol-Ha. Kaskády sú dlhé a vedie popri nich cestička posiata stánkami so suvenírmi a občerstvením. Nikde inde nekúpite suvenír lacnejšie, ako práve tu.
Pri vodopádoch Aqua Azul sa dá stráviť oveľa viac času, ako pri Misol-Ha. Kaskády sú dlhé a vedie popri nich cestička posiata stánkami so suvenírmi a občerstvením. Nikde inde nekúpite suvenír lacnejšie, ako práve tu. (zdroj: Vlado Benčík)
Vybrali sme sa na prechádzku do mierneho kopca po cestičke vedúcej popri kaskádach. Čo meter cesty, to iné "sústo" pre fotoaparát.
Vybrali sme sa na prechádzku do mierneho kopca po cestičke vedúcej popri kaskádach. Čo meter cesty, to iné "sústo" pre fotoaparát. (zdroj: Vlado Benčík)

Spomenul som si na moje klasické fotoaparáty. Boli na zvitkový film šírky 6 cm. Teda na jeden film sa zmestilo 12 záberov o rozmeroch 6 x 6 cm. Obyčajne som na dovolenky sebou vzal 15-20 zvitkových filmov a s každým záberom som musel šetriť. Keď vás šťastena dovedie napríklad na také fotogenické miesto akým sú kaskády Aqua Azul, s digitálnym foťasom vo vytržení len cvakáte a cvakáte. Len tak zo záujmu som večer pozrel na číslovanie políčok záberov. Je to vôbec možné? Dnes som stlačil spúšť 624 krát, to by som bol minul 53 filmov?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ramená rieky Rio Xanil sa na kaskádach rozchádzajú, aby sa zas o čosi nižšie, skackajúc po niekoľko metrov vysokých perejách, spojili.
Ramená rieky Rio Xanil sa na kaskádach rozchádzajú, aby sa zas o čosi nižšie, skackajúc po niekoľko metrov vysokých perejách, spojili. (zdroj: Vlado Benčík)
Za lepšími zábermi leziem až dole na klzké kamene k rieke.
Za lepšími zábermi leziem až dole na klzké kamene k rieke. (zdroj: Vlado Benčík)
Horná časť kaskád je tiež zaujímavá.
Horná časť kaskád je tiež zaujímavá. (zdroj: Vlado Benčík)

Tých zaujímavostí je tu veľa, aj tu je niečo neuveriteľné. Rukou namaľovaný pútač hlási, že na stolíku vidíme meteority a fosílie. A to nie po dva-tri kúsky, ale zrazu celé kýble. To je niečo pre Michala. Beriem do ruky kamienky aj ja a veru môže byť na tom niečo, aj mne pripadajú tieto kúsky veľmi, veľmi divné. Je rozhodnuté, sú za facku, tak niečo domov prinesieme.

Zatiaľ čo Michal zostáva strážiť, aby mu niekto nevyfúkol meteority pred nosom, ja bežím zohnať nášho ekonóma, niekde sa nám medzi butikmi zatúlal. Manželka opatruje našu peso-banku a pri akejkoľvek obchodnej transakcii je absolútne nevyhnutná.
Zatiaľ čo Michal zostáva strážiť, aby mu niekto nevyfúkol meteority pred nosom, ja bežím zohnať nášho ekonóma, niekde sa nám medzi butikmi zatúlal. Manželka opatruje našu peso-banku a pri akejkoľvek obchodnej transakcii je absolútne nevyhnutná. (zdroj: Vlado Benčík)

Svet vie o tom, že pred 65 miliónmi rokov dopadol na Yucatánsky polostrov pri dnešnom mestečku Xicxulub (asi 20 km od mesta Merida) meteorit o priemere až 10 kilometrov. Pri dopade spôsobil strašnú tlakovú vlnu, do ovzdušia sa dostalo obrovské množstvo kamenia a sutín (a zrejme aj častí meteoritu). Dopadom sa vytvoril kráter o priemere 200 kilometrov. Do ovzdušia sa dostalo 325 gigaton síry, čo bolo príčinou vyhynutia dinosaurov. Nuž ale od dediny Tumbalá, kde práve nad hŕbou údajných meteoritov stojíme, do Xicxulub je 620 kilometrov. Môžu nálezy tohto Mexičana s Xicxulubským meteoritom nejako súvisieť? Alebo do Yucatánu sa triafajú s obľubou ďalšie meteority? Ťažko povedať. Pýtame sa samozrejme, ako sa taký meteorit dá nájsť. Treba vraj poznať v džungli miesto na ktoré dopadol roj meteoritov a potom ísť tam s celou rodinou hľadať. Kovové meteority sa dajú hľadať aj magnetom, kamenné sa nachádzajú ťažšie, prezradil nám nálezca vediac, že my cudzinci sa určite nevyberieme do džungli hľadať tajné miesto jeho obživy.

Michalovým starostlivým výberom prešlo šesť kúskov. V prepočte sme mexickými peso zaplatili za nákup "tovaru z vesmíru" okolo 11 Eur.
Michalovým starostlivým výberom prešlo šesť kúskov. V prepočte sme mexickými peso zaplatili za nákup "tovaru z vesmíru" okolo 11 Eur. (zdroj: Vlado Benčík)
Náš nákup. Ešte sme sa nepokúšali nechať posúdiť "meteority" odborníkovi a prípadne získať certifikát. A zrejme to ani neurobíme. Budeme žiť v sladkom domnení, že máme doma cenné kúsky z vesmíru.
Náš nákup. Ešte sme sa nepokúšali nechať posúdiť "meteority" odborníkovi a prípadne získať certifikát. A zrejme to ani neurobíme. Budeme žiť v sladkom domnení, že máme doma cenné kúsky z vesmíru. (zdroj: Vlado Benčík)
Michal sa stal majiteľom šiestich kúskov, ktoré údajne prileteli z vesmíru. V tomto momente je najšťastnejším človekom prinajmenšom v mexickom štáte Chiapas, kde sa práve nachádzame.
Michal sa stal majiteľom šiestich kúskov, ktoré údajne prileteli z vesmíru. V tomto momente je najšťastnejším človekom prinajmenšom v mexickom štáte Chiapas, kde sa práve nachádzame. (zdroj: Vlado Benčík)

Ak sa dá, tak fotoaparát namierim aj na živé "objekty". Mexiko nie je Vietnam, budhistickí Vietnamci sa radi nechávajú fotiť, pred objektív doslova skáču. Moslimovia v Maroku vyžadujú od inoverca peniaze, akonáhle vidia fotoaparát. Katolícke Mexiko je neutrálne, nikto mi nenadáva, nezakrýva sa, ale ani nestrúha do objektívu milé ksichty.

Väčšinu z celkovej populácii v štáte Chiapas dnes predstavujú mestici (miešanci Indiánov a belochov), tvoria zhruba 60 % populácie. Čisto indiánske kmene už žijú len na juhu v Lacantúnskych pralesoch.
Väčšinu z celkovej populácii v štáte Chiapas dnes predstavujú mestici (miešanci Indiánov a belochov), tvoria zhruba 60 % populácie. Čisto indiánske kmene už žijú len na juhu v Lacantúnskych pralesoch. (zdroj: Vlado Benčík)
Tento kokosový orech bude o minútu môj.
Tento kokosový orech bude o minútu môj. (zdroj: Vlado Benčík)
Niektoré domorodkyne vyzerajú naozaj bojovne, tak ako táto stopárka.
Niektoré domorodkyne vyzerajú naozaj bojovne, tak ako táto stopárka. (zdroj: Vlado Benčík)

Keby som si v Mexiku zakladal živnosť, tak sa asi dám na vyrábanie a predaj mačiet. K opiciam patrí chvost ako piata končatina. Chlapi na mexickom vidieku majú tiež piatu končatinu, mačetu. Berú ju sebou na prechádzku len tak, čo keď sa zíde?

Na boku tohoto "máča" na ulici v Palenque sa hompáľala mačeta. Nechcel by som sa s ním "ťahať za prsty".
Na boku tohoto "máča" na ulici v Palenque sa hompáľala mačeta. Nechcel by som sa s ním "ťahať za prsty". (zdroj: Vlado Benčík)
Mexické mačety nie sú ledajaké väčšie nožíky, ako vidíte, majú poriadny kaliber.
Mexické mačety nie sú ledajaké väčšie nožíky, ako vidíte, majú poriadny kaliber. (zdroj: Vlado Benčík)

Cesta z Palenque do Campeche a prehliadka tohoto farebného mesta

Alfa-samec sa v mene celého stáda Vrešťanov s nami hlučne lúči. Skoro ráno opúšťame hotel rozložený na veľkom priestranstve na okraji džungle. Prirástol nám k srdcu a ja ho môžem vrelo odporúčať tým, ktorí majú radi prírodu.
Alfa-samec sa v mene celého stáda Vrešťanov s nami hlučne lúči. Skoro ráno opúšťame hotel rozložený na veľkom priestranstve na okraji džungle. Prirástol nám k srdcu a ja ho môžem vrelo odporúčať tým, ktorí majú radi prírodu.  (zdroj: Vlado Benčík)
Cieľom dnešnej cesty je mesto Campeche. Chceme sa ubytovať hneď na obed, aby sme mali čas na prehliadku mesta.
Cieľom dnešnej cesty je mesto Campeche. Chceme sa ubytovať hneď na obed, aby sme mali čas na prehliadku mesta. (zdroj: Vlado Benčík)
Mexické cesty sú naozaj kvalitné, rovnako "kvalitné" sú spomaľovacie retardéry v dedinách, cez ktoré prechádzame. Ich "kvalita" sa prejavuje v tom, že Vás prinútia zabrzdiť takmer na nulu. Pri neopatrnosti dokonca chytajú podvozok auta.
Mexické cesty sú naozaj kvalitné, rovnako "kvalitné" sú spomaľovacie retardéry v dedinách, cez ktoré prechádzame. Ich "kvalita" sa prejavuje v tom, že Vás prinútia zabrzdiť takmer na nulu. Pri neopatrnosti dokonca chytajú podvozok auta. (zdroj: Vlado Benčík)
Pri všetkých retardéroch a odpočívadlách striehnu na nás "živnostníci". Sortiment ponuky je široký. Ak niečo neuvidíme pri prvom retardéry, pri ďalšom nám to vnucujú určite.
Pri všetkých retardéroch a odpočívadlách striehnu na nás "živnostníci". Sortiment ponuky je široký. Ak niečo neuvidíme pri prvom retardéry, pri ďalšom nám to vnucujú určite. (zdroj: Vlado Benčík)
Posledná časť cesty kopíruje pobrežie mora a to je pre fotografa vďačné "sústo". Nie je ešte poludnie a my vchádzame do Campeche.
Posledná časť cesty kopíruje pobrežie mora a to je pre fotografa vďačné "sústo". Nie je ešte poludnie a my vchádzame do Campeche. (zdroj: Vlado Benčík)

Mesto Campeche  (San Francisco de Campeche) som pri našom putovaní po Yucatáne nemohol vynechať. Je jedným z prvých miest v Mexiku, na ktorom sa usadili španielski kolonizátori.

Vrátim sa do histórie. Správy o tom, že v roku 1492 Kryštof Kolumbus objavil Ameriku sa rýchlo šírili a veľa Španielov sa chopilo možnosti práve tu začať nový život a zbohatnúť. Usadili sa na ostrovoch v Karibiku. Do uší sa im dostali legendy o veľkom bohatstve v krajine, ktorá leží niekde na západe. Dňa 8. februára 1517 vyslal Velásquez, guvernér Kuby, Franciska de Cordóbu na výskumnú cestu na západ, aby tam hľadal poklady. O tri týždne búrka zahnala lode Cordóbu k pobrežiu. Pristál na polostrove Yucatán, presne na západ od Kuby. K svojmu úžasu, objavil tu vyspelú indiánsku civilizáciu Mayov, o ktorej nikto v Starom svete nemal ani potuchy. De Cordóba chcel pobrežie dôkladne preskúmať, ale v okolí dnešného mesta Campeche narazil na nepriateľských Indiánov, utrpel veľké straty a vrátil sa na Kubu.

O rok neskôr, 1. mája 1518 vyslal Velásquez do neznámej krajiny na západe ďalšiu výpravu pod velením Juana de Grijalva. Ten mal väčšie šťastie, dozvedel sa o zemi Mexiko, ležiacej hlbšie vo vnútrozemí, v ktorej je ohromné množstvo zlata. A ako dôkaz, Grijalva pri návrate aj nejaké zlaté predmety na Kubu priniesol.

Legendy o krajine plnej zlata sa potvrdili, guvernér Velásquez sa rozhodol zem si podrobiť. V rýchlosti sa pripravila oveľa väčšia výprava, pozostávala z 11 lodí, vojakov a diel. Výprave, ktorá do Mexika vyrazila z Kuby 18. februára 1519, velil Hernando Cortés. O tom, ako kráľ Aztékov Montezuma uveril, že sa v osobe Cortésa vracia boh Quetzalcoatl aby si uplatnil nárok na trón a ako Cortés dobyl ríšu Aztékov, som už písal v blogu Mexiko 1/5.

Návratom do histórie som chcel pripomenúť, že práve Campeche bolo tým miestom na Yucatáne, na ktoré vkročila španielska noha už dva roky pred Cortésom.

Ukázalo sa, že aj výber hotela Western Dlel Mar bola dobrá voľba. Leží priamo na pobreží mora, má krásny vlastný bazén a do centra Starého mesta je to na skok.
Ukázalo sa, že aj výber hotela Western Dlel Mar bola dobrá voľba. Leží priamo na pobreží mora, má krásny vlastný bazén a do centra Starého mesta je to na skok. (zdroj: Vlado Benčík)

Niekoľko informácií o meste a jeho histórii.

V decembri 1526 španielsky kráľ Carlos V. udelil vojvodcovi Fransiscovi de Montejo oprávnenie dobyť a zaľudniť provinciu Yucatán. Na mieste dnešného Campeche stála v tej dobe malá mayská dedina Akinpech. Poloha dediny na pobreží Mexického zálivu bola tak výhodná, že De Montejo zatúžil v roku 1531 založiť tu mesto. Narazil však na odpor Mayov a jeho pokus bol neúspešný. Úspech slávil až jeho syn Francisco de Montejo mladší, ktorý získal v roku 1540 kontrolu nad územím a založil prístavné mesto San Francisco de Campeche. V 1560 roku bola príkazom kráľa Španielska provincia Yucatán vyhlásená za územie Nového Španielska. Zakrátko sa stalo Campeche najdôležitejším prístavom na Yucatáne a z obchodu so Španielskom a jeho kolóniami bohatlo. Prosperita mesta upútala pozornosť anglických, francúzskych a holandských pirátov, ktorí prepadávali obchodné lode. A nielen to, útočili aj na samotné mesto. Najhoršia dráma sa odohrala v roku 1663, kedy sa piráti spojili, vydrancovali mesto a pobili väčšinu obyvateľov. Ako obrana pred pirátmi mali slúžiť postavené 6-8 metrov vysoké a 2,5 metra hrubé hradby s obvodom 2536 metrov, obklopujúce v tvare šesťuholníka celé mesto. Hradby neobklopovali len obytnú časť mesta, ale zasahovali až do mora, takže prichádzajúce lode kotvili vnútri za hradbami. Ich časť a sedem z ôsmich pôvodných bášt sa zachovala dodnes. 

Prvou pamiatkou ktorú som zaradil do programu v Campeche je bašta Baluarte de la Soledad. Múzeum ktoré sa v nej nachádza ukrýva bohatú zbierku krásnych mayských stél. Boli nájdené na mayskom pohrebisku na ostrove Jaina, ktorý leží 40 km severne od Campeche. Žiaľ máme smolu, múzeum je pre rekonštrukciu zatvorené. 

Bašta (Baluarte de la Soledad) je jednou zo siedmich dochovaných bášt mestského opevnenia, vybudovaného na obranu mesta pred útokmi pirátov.
Bašta (Baluarte de la Soledad) je jednou zo siedmich dochovaných bášt mestského opevnenia, vybudovaného na obranu mesta pred útokmi pirátov. (zdroj: Vlado Benčík)
Do múzea sme sa nedostali, ale vyliezť na hradby a poprechádzať sa po nich sa dá.
Do múzea sme sa nedostali, ale vyliezť na hradby a poprechádzať sa po nich sa dá. (zdroj: Vlado Benčík)
Prechádzka po hradbách nám umožňuje zoznámiť sa so Starým mestom a jeho farebnými ulicami pohľadom zhora.
Prechádzka po hradbách nám umožňuje zoznámiť sa so Starým mestom a jeho farebnými ulicami pohľadom zhora.  (zdroj: Vlado Benčík)

Priznám sa, trochu som sklamaný. Ulice sú krásne a domy zrekonštruované a farebné, ale radšej sa z hradieb nepozerajte za fasády domov do dvorov, prídete o ilúzie. Asi tretina zo zrekonštruovaných koloniálnych domov slúži len ako dekorácia, farebné fasády zakrývajú dvory s ruinami zarastenými burinou. 

Krajší pohľad na ulicu Starého Campeche z hradieb.
Krajší pohľad na ulicu Starého Campeche z hradieb. (zdroj: Vlado Benčík)
Keď sa prechádzate ulicou, všetko navôkol je až gýčovito krásne. Historické jadro Campeche figuruje od roku 1999 na zozname svetového dedičstva UNESCO ako ojedinelá ukážka koloniálneho barokového mesta v regióne Latinskej Ameriky.
Keď sa prechádzate ulicou, všetko navôkol je až gýčovito krásne. Historické jadro Campeche figuruje od roku 1999 na zozname svetového dedičstva UNESCO ako ojedinelá ukážka koloniálneho barokového mesta v regióne Latinskej Ameriky.  (zdroj: Vlado Benčík)
Čo je prvé čo v Starom meste upúta pozornosť? Skulptúry, stretnete sa s nimi na každom kroku.
Čo je prvé čo v Starom meste upúta pozornosť? Skulptúry, stretnete sa s nimi na každom kroku. (zdroj: Vlado Benčík)
Skulptúry sa "rozišli" po uličkách, aby potešili, vystrašili, prekvapili hostí, ktorí zavítali do Campeche.
Skulptúry sa "rozišli" po uličkách, aby potešili, vystrašili, prekvapili hostí, ktorí zavítali do Campeche. (zdroj: Vlado Benčík)
Staré mesto Campeche pôsobí útulne. Tu nepocítite, že v meste žije viac ako dvestopäťdesiattisíc ľudí. Fasády domov sa prekrikujú, jedna chce byť farebnejšia ako druhá.
Staré mesto Campeche pôsobí útulne. Tu nepocítite, že v meste žije viac ako dvestopäťdesiattisíc ľudí. Fasády domov sa prekrikujú, jedna chce byť farebnejšia ako druhá.  (zdroj: Vlado Benčík)
Čím mesto na prvý pohľad zaujme turistov? Určite čistými uličkami a dobre udržiavanými pestrofarebnými domami starými 200-300 rokov. Stojí zato pozrieť si Staré Campeche, máte pocit že ste prišli do farebnej rozprávky.
Čím mesto na prvý pohľad zaujme turistov? Určite čistými uličkami a dobre udržiavanými pestrofarebnými domami starými 200-300 rokov. Stojí zato pozrieť si Staré Campeche, máte pocit že ste prišli do farebnej rozprávky. (zdroj: Vlado Benčík)
V Campeche sa vraj nachádza až tisíc stavieb, ktoré majú historickú hodnotu.
V Campeche sa vraj nachádza až tisíc stavieb, ktoré majú historickú hodnotu. (zdroj: Vlado Benčík)
Je dobre, že sme sa v Campeche zastavili, historické centrum je naozaj krásne. Jedno popoludnie je na zachytenie atmosféry Starého mesta a spoznanie všetkých pamiatok málo.
Je dobre, že sme sa v Campeche zastavili, historické centrum je naozaj krásne. Jedno popoludnie je na zachytenie atmosféry Starého mesta a spoznanie všetkých pamiatok málo. (zdroj: Vlado Benčík)
Prechádzame sa po Starom meste, obdivujeme jeho farebnosť, koloniálnu architektúru a čistotu. Ale sú tu aj budovy mladšie, tu je 155 ročná budova univerzity.
Prechádzame sa po Starom meste, obdivujeme jeho farebnosť, koloniálnu architektúru a čistotu. Ale sú tu aj budovy mladšie, tu je 155 ročná budova univerzity. (zdroj: Vlado Benčík)
Študenti v Mexiku chodia do školy v uniformách. Platí to aj pre vysokoškolákov? Tieto dve slečny už nie celkom prváčky majú rovnaké dokonca aj ponožky a topánky. Vyzerá to tak, že iba sponou vo vlasoch u jednej z nich sa odlišujú.
Študenti v Mexiku chodia do školy v uniformách. Platí to aj pre vysokoškolákov? Tieto dve slečny už nie celkom prváčky majú rovnaké dokonca aj ponožky a topánky. Vyzerá to tak, že iba sponou vo vlasoch u jednej z nich sa odlišujú. (zdroj: Vlado Benčík)

Srdcom mesta je centrálne námestie Plaza Principal alebo Zocalo. Kedysi to bol vojenský tábor, dnes je však obľúbeným miestom občanov a hostí mesta. Cez víkendy tu hrá živá hudba, konajú sa oslavy a festivaly. Dominantnou stavbou námestia je Katedrála Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Our Lady of the Immaculate Conception Cathedral). Jej história je veľmi pestrá. Prvý kostol na tomto mieste dal postaviť už v roku 1540 Francisco De Montejo mladší, akonáhle sa zmocnil územia predtým tu ležiacej mayskej dediny. Jednoduchá stavba malého kamenného kostolíka s palmovou strechou bola okolo roku 1650 prestavaná, rozšírená a vysvätená ako kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Neskôr, v rokoch 1758-1760 došlo k ďalšej prestavbe kostola. Ten dostal vežu "Hispaniola" (veža vľavo pri pohľade na priečelie). Na veži bol umiestnený veľký španielsky štít, vytesaný do kameňa. Po získaní nezávislosti Mexika bol štít zničený. V roku 1850 dostal kostol aj druhú vežu "La Campechana" (veža vpravo s hodinami). V roku 1895 pápež Lev XIII.zriadil v Campeche biskupstvo, čím sa úroveň kostola zvýšila na katedrálu. Na vnútornom nádvorí je kaplnka Ježiša Nazaretského, vpravo od katedrály je budova biskupstva.

Katedrála Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Vľavo od katedrály je Kaplnka Ježiša Nazaretského, vpravo vidíme budovu biskupstva.
Katedrála Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Vľavo od katedrály je Kaplnka Ježiša Nazaretského, vpravo vidíme budovu biskupstva.  (zdroj: Vlado Benčík)
Interiér katedrály s oltárom.
Interiér katedrály s oltárom. (zdroj: Vlado Benčík)

Ďalšou atraktívnou stavbou v meste je bývalý jezuitský kostol Ex-Templo de San José

Ďalšou zaujímavou stavbou na námestí Plaza Principal je jezuitský kostol Svätého Jozefa. Bol postavený na začiatku 17. storočia a je považovaný za neobvyklý prípad barokovej architektúry. Kostol je v súčasnosti využívaný na kultúrne podujatia a výstavy.
Ďalšou zaujímavou stavbou na námestí Plaza Principal je jezuitský kostol Svätého Jozefa. Bol postavený na začiatku 17. storočia a je považovaný za neobvyklý prípad barokovej architektúry. Kostol je v súčasnosti využívaný na kultúrne podujatia a výstavy. (zdroj: Vlado Benčík)
Architektonicky zvláštnym robí kostol jednak fasáda pokrytá dlaždicami ktorá dodáva kostolu maurský vzhľad, osemuholníkové okno nad hlavným vchodom a tiež vežička, ktorú vidíme týčiť sa v pravom rohu stavby. Od roku 1865 slúžila ako prvý maják v meste.
Architektonicky zvláštnym robí kostol jednak fasáda pokrytá dlaždicami ktorá dodáva kostolu maurský vzhľad, osemuholníkové okno nad hlavným vchodom a tiež vežička, ktorú vidíme týčiť sa v pravom rohu stavby. Od roku 1865 slúžila ako prvý maják v meste. (zdroj: Vlado Benčík)

Pobrežná promenáda Malekon  - Jednou z atrakcií mesta je nepochybne 8 kilometrov dlhá pobrežná promenáda Malecon. Je to mimoriadne pokojné miesto, na ktorom môžete vykonávať rôzne činnosti, od príjemného rozhovoru s priateľmi na jednej z lavičiek pri pozorovaní západu slnka, cez športovanie, alebo pozorovanie rybárskych člnov, vracajúcich sa do prístavu podvečer alebo skoro ráno s úlovkom. Hlavne pohybu chtiví ľudia tu nájdu priestor pre športové aktivity. Na promenáde sú tri rôzne chodníky, určené:pre bicyklovanie a korčuľovanie, beh a pokojnú chôdzu. Sú tu tiež ihriská a cvičebné plochy, vybavené pomôckami pre športovanie. K tomu všetkému tu nájdete rôzne kaviarničky a reštaurácie, aby návštevníkom naozaj nič nechýbalo. 

Pobrežná promenáda Malecon v Campeche
Pobrežná promenáda Malecon v Campeche (zdroj: Vlado Benčík)
Delá kedysi stáli na hradbách a chránili mesto pred pirátmi. Dnes pokojne hrdzavejú na pobreží, aby pripomínali pestrú minulosť Campeche.
Delá kedysi stáli na hradbách a chránili mesto pred pirátmi. Dnes pokojne hrdzavejú na pobreží, aby pripomínali pestrú minulosť Campeche.  (zdroj: Vlado Benčík)
Malecónu vnášajú život nielen relaxujúci turisti, ktorí sem prišli z mesta zahnať únavu z prehliadky pamiatok a športovci. Živo je aj vo vzduchu. Šum krídiel pelikánov nám pripomína, že o dva dni navštívime ich zimovisko v lagúne rezervácie Celestún.
Malecónu vnášajú život nielen relaxujúci turisti, ktorí sem prišli z mesta zahnať únavu z prehliadky pamiatok a športovci. Živo je aj vo vzduchu. Šum krídiel pelikánov nám pripomína, že o dva dni navštívime ich zimovisko v lagúne rezervácie Celestún. (zdroj: Vlado Benčík)
Keď navštívite Campeche, zájdite na Malecón vychutnať si malebný západ slnka.
Keď navštívite Campeche, zájdite na Malecón vychutnať si malebný západ slnka. (zdroj: Vlado Benčík)
Západ slnka do Mexického zálivu trochu inak.
Západ slnka do Mexického zálivu trochu inak. (zdroj: Vlado Benčík)

Je ráno a nás čaká 178 kilometrov dlhá cesta z Campeche do Meridy. Pre nás a prenajatý Nissan je to "na dohodenie kameňom". V Campeche sme nevidelo zďaleka všetky zaujímavé pamiatky, ktoré turistom ponúka. No časový plán našej cesty je neúprosný. 

Ešte sme neopustili Campeche a už zastavujeme. Cesta vedie vedľa mora a rybárskeho prístavu. Žiada sa mi fotiť pelikány a rybárov, tmoliacich sa okolo lodičiek.
Ešte sme neopustili Campeche a už zastavujeme. Cesta vedie vedľa mora a rybárskeho prístavu. Žiada sa mi fotiť pelikány a rybárov, tmoliacich sa okolo lodičiek. (zdroj: Vlado Benčík)
Úlovok z dnešnej noci je už vyložený a istotne išiel na dračku. Rybolov tu má tradíciu, veď aj Francisco Montejo pri zakladaní Campeche v roku 1540 zanechal správu, že Mayovia tu žijúci sa živia rybolovom.
Úlovok z dnešnej noci je už vyložený a istotne išiel na dračku. Rybolov tu má tradíciu, veď aj Francisco Montejo pri zakladaní Campeche v roku 1540 zanechal správu, že Mayovia tu žijúci sa živia rybolovom. (zdroj: Vlado Benčík)
Po nočnom love treba poopravovať siete. Pre hrubé mužské ruky je to iste piplavá robota, teda aspoň mne by nevoňala. Byť rybárom, tak túto časť rybolovu by som prenechal manželke.
Po nočnom love treba poopravovať siete. Pre hrubé mužské ruky je to iste piplavá robota, teda aspoň mne by nevoňala. Byť rybárom, tak túto časť rybolovu by som prenechal manželke. (zdroj: Vlado Benčík)
Rybári musia byť tvrdí chlapíci, ošlahaná tvár tohoto "pescadora" prezrádza, že už zažil veľa morských búrok.
Rybári musia byť tvrdí chlapíci, ošlahaná tvár tohoto "pescadora" prezrádza, že už zažil veľa morských búrok. (zdroj: Vlado Benčík)

Mesto Mérida

Cesta do Meridy ubehla rýchlo. Do hotela Castellano v centre mesta kde strávime dve noci prichádzame pred jedenástou. Pýtame si izbu na najvyššom poschodí a taká bude voľná až o druhej popoludní. Kufre teda nechávame v úschovni a ideme si obzrieť mesto.
Cesta do Meridy ubehla rýchlo. Do hotela Castellano v centre mesta kde strávime dve noci prichádzame pred jedenástou. Pýtame si izbu na najvyššom poschodí a taká bude voľná až o druhej popoludní. Kufre teda nechávame v úschovni a ideme si obzrieť mesto. (zdroj: Vlado Benčík)

Meno španielskeho vojvodcu Francisca de Montejo mladšieho sa spája so založením mesta Campeche. Ten istý dobyvateľ zlomil aj odpor Mayov, ktorí žili v meste T´ho na severozápade Yucatánskeho polostrova. V polovici 16. storočia začal Montejo na rozvalinách T´ho budovať nové mesto. Keďže rozvaliny pripomínali španielsku Meridu, mestu dal to isté meno. Zakrátko sa Mérida stala obchodným a kultúrnym centrom polostrova. Počas 19. storočia Mérida bohatla z predaja sisalu, plodiny, ktorá sa používala na výrobu lán. Boli vybudované veľkolepé paláce, luxusné rezidencie, námestia, parky a sochy, Mérida dostala prívlastok Paríž Západu. O Méride sa tvrdilo, že má viac milionárov, ako ktorékoľvek iné mesto na svete. Koncentráciu bohatstva môžeme pozorovať dodnes. Mérida je historickým klenotom priťahujúcim turistov a ideálnym miestom pre odpočinok a relaxáciu.

Necelých sto metrov od nášho hotela je budova Theater Jose Peon Contreras.  Ruch na ulici okolo divadla nasvedčuje tomu, že sa tu niečo veľkolepé chystá.
Necelých sto metrov od nášho hotela je budova Theater Jose Peon Contreras. Ruch na ulici okolo divadla nasvedčuje tomu, že sa tu niečo veľkolepé chystá. (zdroj: Vlado Benčík)

Divadlo Jose Peon Contreras Theater je najdôležitejším kultúrnym objektom v štáte Yucatán. Uskutočňujú sa v ňom najdôležitejšie kultúrne podujatia a sídli v ňom štátna filharmónia. Budova bola postavená v roku 1908, za svoje meno vďačí básnikovi, lekárovi a politikovi José Peón Contrerasovi (1843-1907). Interiér divadla pre 1 000 divákov má centrálnu kopulu s nádhernou freskou nazvanou „Alegoría de las Artes y de las Ciencias“ (alegória umenia a vied), ktorú namaľoval Talian Nicolás Alegreti a v jej strede je zavesený veľkolepý luster. Tento klenot z brúseného krištáľu obsahuje 250 svetiel a má hmotnosť 750 kilogramov.

Informujeme sa u skupiny ľudí, oblečených do rovnakých tričiek. Dozvedáme sa, že sa onedlho začne v budove divadla slávnosť venovaná založeniu prvej dychovky na Yucatáne. Zúčastní sa jej vraj aj manželka Gubernátora.
Informujeme sa u skupiny ľudí, oblečených do rovnakých tričiek. Dozvedáme sa, že sa onedlho začne v budove divadla slávnosť venovaná založeniu prvej dychovky na Yucatáne. Zúčastní sa jej vraj aj manželka Gubernátora. (zdroj: Vlado Benčík)
Títo traja páni sú dirigenti, pochopili sme, že na slávnosti vystúpia tri dychovky.
Títo traja páni sú dirigenti, pochopili sme, že na slávnosti vystúpia tri dychovky. (zdroj: Vlado Benčík)
Divadlo sa plní prevažne školákmi.
Divadlo sa plní prevažne školákmi. (zdroj: Vlado Benčík)
Gubernátorova manželka je určite mimoriadne dôležitá osoba a preto ju treba chrániť. Ulicou prechádzajú v krátkych intervaloch policajné vozidlá, každé s tromi ozbrojencami na korbe. Majú samopaly a striehnu, či niekto na chodníku nemá zlé úmysly.
Gubernátorova manželka je určite mimoriadne dôležitá osoba a preto ju treba chrániť. Ulicou prechádzajú v krátkych intervaloch policajné vozidlá, každé s tromi ozbrojencami na korbe. Majú samopaly a striehnu, či niekto na chodníku nemá zlé úmysly. (zdroj: Vlado Benčík)
Policajti určite nemajú slepé patróny. Netuším podľa akých kritérií prijímajú rozhodnutia k streľbe. Mierumilovne rozhodne nevyzerajú, aj u domácich vzbudzujú rešpekt. Dlho som naberal odvahu namieriť objektív na takúto motorizovanú armádu.
Policajti určite nemajú slepé patróny. Netuším podľa akých kritérií prijímajú rozhodnutia k streľbe. Mierumilovne rozhodne nevyzerajú, aj u domácich vzbudzujú rešpekt. Dlho som naberal odvahu namieriť objektív na takúto motorizovanú armádu. (zdroj: Vlado Benčík)

Zisťujeme, že manželka Gubernátora sa vyhla môjmu fotoaparátu, do budovy vošla zadným vchodom a slávnosť už vypukla. Vrátime sa sem neskôr, trochu si pozrieme okolie. Od divadla sme urobili pár krokov a ocitli sme sa na malom námestí s parkom Hidalgo.

V malebnom parku Cepeda Peraza (alebo Hidalgo Park) stojí jezuitský kostol Iglesia de Jesús. Bol postavený v roku 1618 ako súčasť jezuitského kláštora, ktorý slúži aj ako jezuitský seminár. Rovnako ako veľa iných starých budov v Méride, aj veľký jezuitský komplex bol postavený z kameňov rozbúraného mayského chrámu, ktorý stál pôvodne na tomto mieste. Neskôr, keď boli na príkaz kráľa Karola III. Jezuti vyhnaní zo španielskych území, jezuitsky kláštor bol využívaný na rôzne účely. Od roku 1823 sa začalo s postupnou demoláciou kláštora. Uvoľnil sa tak priestor pre výstavbu ulice Callejon Congreso a neskôr aj výstavbu divadla Jose Peon Contreras. 

V parku pred kostolom stojí socha Carlos Peón Machada (1859 - 1897). Bol významným mexickým politikom, narodil sa v Méride, kde aj zomrel. Guvernérom Yucatánu bol v rokoch 1894 až 1897.

Jezuitský kostol Iglesia de Jesús.
Jezuitský kostol Iglesia de Jesús. (zdroj: Vlado Benčík)
Strohej fasáde jezuitského kostola Iglesia de Jesús dominujú dve zvonice. Kostol sa stal vyhľadávaným novomanželmi pre uzatváranie sobášov.
Strohej fasáde jezuitského kostola Iglesia de Jesús dominujú dve zvonice. Kostol sa stal vyhľadávaným novomanželmi pre uzatváranie sobášov. (zdroj: vlado Benčík)
Interiér kostola Iglesia de Jesús.
Interiér kostola Iglesia de Jesús. (zdroj: Vlado Benčík)

Kostolík Iglesia de Santa Lucía bol vraj vybudovaný v 16. storočí špeciálne na prevýchovu Mayov. Španieli im tu vymývali mozgy a prevracali na katolícku vieru. Od boha vojny Huitzilopochtla, vyžadujúceho stovky obetí až ku Kristovi, to bol veru pre Mayov poriadny skok. Podarilo sa, dnes je Mexiko extrémne katolíckou krajinou. Náboženstvo tu často hraničí s fanatizmom. Najviac by sme to pocítili počas blížiacich sa Veľkonočných sviatkov. Zatiaľ čo u nás je to o oblievačke spojenej so šibačkou vŕbovým korbáčikom, v Mexiku sa na uliciach odohrávajú obrazy z Ježišovho utrpenia, smrti a vzkriesenia. Celé procesie tiahnu kolenačky ulicami, tí najväčší fanatici nesú ťažké kríže, nechávajú sa bičovať a dokonca aj na pribiť na kríže. No čo už, keď to tak cítia, neberme im to. 

Kostolík Iglesia de Santa Lucia bol určený predovšetkým pre pôvodné obyvateľstvo Yucatánu.
Kostolík Iglesia de Santa Lucia bol určený predovšetkým pre pôvodné obyvateľstvo Yucatánu. (zdroj: Vlado Benčík)

Po hodinovej prechádzke sa vraciame nazad k divadlu. Už z diaľky počujeme dychovku, ale veď je to Óda na radosť od Ludwiga van Beethovena, hymna Európskej únie. Mexiko v Európskej únii predsa nie je, žeby orchester dostal echo o tom, že Méridu navštívili Slováci? Zrýchľujeme krok, bežíme. 

Pred divadlom stojí veľká dychovka mládežníkov, práve dohrali hymnu Európskej únie. Poviem Vám, hrali to výborne, škoda že sme to počúvali iba v pokluse.
Pred divadlom stojí veľká dychovka mládežníkov, práve dohrali hymnu Európskej únie. Poviem Vám, hrali to výborne, škoda že sme to počúvali iba v pokluse. (zdroj: Vlado Benčík)
Oproti hudobníkom na druhej strane ulici sa idú organizátori či vedúci v červených tričkách s visačkou na hrudi pri fotení zblázniť. Zvečniť tento vzácny okamih treba. Mexičania sú nízki, dobre že nefotia z výskoku.
Oproti hudobníkom na druhej strane ulici sa idú organizátori či vedúci v červených tričkách s visačkou na hrudi pri fotení zblázniť. Zvečniť tento vzácny okamih treba. Mexičania sú nízki, dobre že nefotia z výskoku. (zdroj: Vlado Benčík)
Viete o nejakej takto početnej megadychovke na Slovensku? Mne sa to páči.
Viete o nejakej takto početnej megadychovke na Slovensku? Mne sa to páči. (zdroj: Vlado Benčík)

No teda, slávnosť k založeniu prvej dychovky na Yucatáne bola určite špicová. Grupu policajtov by som si bol rád vypočul. U nás koloval kedysi vtip: „Prečo chodia spolu dvaja policajti?“ Ale veď to poznáte, jeden vie čítať a druhý písať. V Mexiku chodia asi tiež dvaja, jeden hrá na trumpetu a ten druhý bubnuje. Táto dychovka policajtov pozná iba dva hudobné nástroje.

Pre hudobníkov policajtov prichádza policajný autobus. Rozhodne sa na nich lepšie díva ako na tých so samopalmi. Mali by sme im poslať nejakého Jána Roháča, natočil by tu mexickú verziu filmu “Kdyby tisíc klarinetú“.
Pre hudobníkov policajtov prichádza policajný autobus. Rozhodne sa na nich lepšie díva ako na tých so samopalmi. Mali by sme im poslať nejakého Jána Roháča, natočil by tu mexickú verziu filmu “Kdyby tisíc klarinetú“. (zdroj: Vlado Benčík)
Organizovaných skupín vidíme viacero, v rukách majú niečo ako noty, iste na slávnosti spievali. Všimnite si, prvý chalan v rade je vždy nízky, ten asi rozmýšľa. Za ním stojí ako zástupca najväčší bumbaj, ten asi rieši silou problémy skupiny.
Organizovaných skupín vidíme viacero, v rukách majú niečo ako noty, iste na slávnosti spievali. Všimnite si, prvý chalan v rade je vždy nízky, ten asi rozmýšľa. Za ním stojí ako zástupca najväčší bumbaj, ten asi rieši silou problémy skupiny. (zdroj: Vlado Benčík)
Zvykli sme si, že na ulici budíme pozornosť. Hlavne Michal so svojou výškou je zaujímavým presne tak, ako tomu bolo vo Vietname. Radosť z fotografovania bola obojstranná, iba pani učiteľka sa mračila, rozprášili sme organizovaný trojstup.
Zvykli sme si, že na ulici budíme pozornosť. Hlavne Michal so svojou výškou je zaujímavým presne tak, ako tomu bolo vo Vietname. Radosť z fotografovania bola obojstranná, iba pani učiteľka sa mračila, rozprášili sme organizovaný trojstup. (zdroj: Vlado Benčík)
Dokladom niekdajšej slávy a bohatstva mesta sú krásne budovy. Prekvapilo ma, že väčšina budov je v dobrom stave. Žeby v Mexiku vôbec nemali sprejerov? Alebo nejakí by aj boli, no pod hlavňami samopalov sa ťažšie strieka?
Dokladom niekdajšej slávy a bohatstva mesta sú krásne budovy. Prekvapilo ma, že väčšina budov je v dobrom stave. Žeby v Mexiku vôbec nemali sprejerov? Alebo nejakí by aj boli, no pod hlavňami samopalov sa ťažšie strieka? (zdroj: Vlado Benčík)
Centrum mesta si zachovalo koloniálny charakter.
Centrum mesta si zachovalo koloniálny charakter. (zdroj: Vlado Benčík)

Palác Gubernátora (Palacio de Gobierno) - Palác v ktorom sú v súčasnosti kancelárie vlády štátu Yucatán bol postavený na mieste, na ktorom v koloniálnych časoch stáli domy yukatánskych vládcov. V roku 1883 boli pôvodné domy zbúrané a na ich mieste bol v roku 1892 slávnostne otvorený Palác de Gobierno. Interiéry boli rekonštruované v roku 1920, kedy pribudlo nádherné slávnostné nádvorie a nástenné maľby Fernanda Castra Pacheca, zachytávajúce históriu Yucatánu od doby Mayov až do 19. storočia. Niektoré priestory Paláca Gubernátora sú prístupné verejnosti a skutočne sa ich oplatí navštíviť.

Palác Gubernátora stojí na centrálnom námestí Plaza Mayor. Všimnite si na fasáde Paláca zvon. Je to replika zvona z kostola v meste Dolores, ktorým kňaz Migu-el Hidalgo burcoval ľudí do zápasu, ktorý sa skončil samostatnosťou krajiny.
Palác Gubernátora stojí na centrálnom námestí Plaza Mayor. Všimnite si na fasáde Paláca zvon. Je to replika zvona z kostola v meste Dolores, ktorým kňaz Migu-el Hidalgo burcoval ľudí do zápasu, ktorý sa skončil samostatnosťou krajiny.  (zdroj: Vlado Benčík)
Nádvorie Paláca Gubernátora.
Nádvorie Paláca Gubernátora. (zdroj: Vlado Benčík)
Pohľad z galérie na poschodí na nádvorie Paláca Gubernátora.
Pohľad z galérie na poschodí na nádvorie Paláca Gubernátora. (zdroj: Vlado Benčík)
Historická sála Paláca Gubernátora je preslávená krásnymi maľbami, zachytávajúcimi históriu Yucatánu.
Historická sála Paláca Gubernátora je preslávená krásnymi maľbami, zachytávajúcimi históriu Yucatánu. (zdroj: Vlado Benčík)

Budova mestskej radnice (Palacio Municipal de Mérida) - Marhuľová budova mestskej radnice stojí na mieste jednoposchodového mestského paláca, postaveného v roku 1736. Jeho súčasťou bolo aj mestské väzenie. Budova prešla mnohými rekonštrukciami. V roku 1928 bola rekonštruovaná fasáda a palác dostal vežu s hodinami. V budove sa oplatí pozrieť zasadaciu sálu mestskej rady a vychutnať si pohľad z balkóna na Námestie Plaza Grande (Plaza Mayor).

Budova mestskej radnice - Palacio Municipal de Mérida.
Budova mestskej radnice - Palacio Municipal de Mérida. (zdroj: Vlado Benčík)
Pred radnicou Palacio Municipal sa každý večer konajú koncerty a tanečné vystúpenia.
Pred radnicou Palacio Municipal sa každý večer konajú koncerty a tanečné vystúpenia. (zdroj: Vlado Benčík)

V Méride sa zachovali jedinečné pamiatky z koloniálnych čias, ktoré dnes tvoria jedinečný architektonický vzhľad mesta. Na východnej strane hlavného námestia Plaza Mayor stojí majestátna Katedrála San Ildefonso (Catedral de Mérida). Je najstaršou katedrálou v Amerike, najväčšou na Yucatáne. Stavba trvala takmer štyridsať rokov a bola dokončená v roku 1598. Katedrála je známa freskami zobrazujúcimi stretnutie Francisca de Montejo a mayského vládcu Tutul Šiu. Ako aj sochou Čierneho Krista. 

Katedrálu San Ildefonso dal postaviť pápež Pius IV. na troskách staršieho mayského chrámu z jeho kameňov.
Katedrálu San Ildefonso dal postaviť pápež Pius IV. na troskách staršieho mayského chrámu z jeho kameňov. (zdroj: Vlado Benčík)
Podvečer pred katedrálou. Katedrála San Ildefonso sa pýši impozantným priečelím.
Podvečer pred katedrálou. Katedrála San Ildefonso sa pýši impozantným priečelím. (zdroj: Vlado Benčík)

Najstaršou budovou v Méride je rodinné sídlo Montejovcov - Dom Montejo (Casa de Montejo). Kaštieľ bol postavený v roku 1542 ako rezidencia španielskeho vojvodcu Francisca de Montejo, ktorého v roku 1526 poveril kráľ Carlos V. úlohou dobyť a zaľudniť „kultúrnymi ľuďmi“ provinciu Yucatán. Zaujímavým je erb rodiny Montejo nad vchodom a plastiky okolo okien. Rovnako ako sa mayskí vodcovia nechávali zobrazovať ako víťazi kráčajúci po hlavách porazených nepriateľov, aj Montejo umiestnil nad vchod do svojej rezidencie kamenné plastiky conquistadorov, stojacich jednou nohou na hlavách porazených mayských bojovníkov. Dom Montejo bol až do roku 1970 súkromným vlastníctvom rodiny Montejo, dnes je v ňom múzeum so zbierkami starožitného nábytku a osobnými vecami bývalých majiteľov.

Dom Montejo (Casa de Montejo) bol postavený v roku 1542 a je najstarším stavebným objektom v Méride.
Dom Montejo (Casa de Montejo) bol postavený v roku 1542 a je najstarším stavebným objektom v Méride. (zdroj: Vlado Benčík)
Franciscovi de Montejo mladšiemu sa podarilo získať kontrolu nad indiánskym územím na Yucatáne a založiť mestá Campeche a Méridu. Jeho conquistadori na fasáde Casa de Montejo kráčajú po hlavách porazených mayských bojovníkov.
Franciscovi de Montejo mladšiemu sa podarilo získať kontrolu nad indiánskym územím na Yucatáne a založiť mestá Campeche a Méridu. Jeho conquistadori na fasáde Casa de Montejo kráčajú po hlavách porazených mayských bojovníkov. (zdroj: Vlado Benčík)
Čelnú fasádu Domu Montejo skrášľujú kamenné plastiky okolo okien. Vidíme aj vavrínový veniec víťazstva.
Čelnú fasádu Domu Montejo skrášľujú kamenné plastiky okolo okien. Vidíme aj vavrínový veniec víťazstva.  (zdroj: Vlado Benčík)

Biosférická rezervácia Ria Celestún

Pri návšteve biosférickej rezervácie Ria Celestún s výjazdom autom z Méridy je potrebné rezervovať si na cestu tam a späť celkom 6-7 hodín.
Pri návšteve biosférickej rezervácie Ria Celestún s výjazdom autom z Méridy je potrebné rezervovať si na cestu tam a späť celkom 6-7 hodín.  (zdroj: Vlado Benčík)

 Ria Celestún je jednou z troch veľkých biosférických rezervácií na Yucatáne. Na ploche 81 482 hektárov sa rozprestiera morská lagúna s prílivom a odlivom, sú tu mangrové i listnaté lesy a pobrežné kríky. Vďaka takémuto bohatému ekosystému, teplému a vlhkému podnebiu, fauna rezervácie je mimoriadne rozmanitá. Vo voľnej prírode môžeme pozorovať 304 druhov vtákov, vo vodách lagúny žije viac ako 60 druhov rýb, 4 druhy korytnačiek, 2 druhy krokodílov a tiež Trnucha (Ostrorep americký) – žijúci posol dávnoveku. Tento "obrnený" krab sa vyvinul už pred 445 miliónmi rokov a do dnešných dní zostal nezmenený. Celestún je vďaka teplému podnebiu, vhodnému ekosystému a dostatku potravy zimoviskom sťahovavých vtákov, ktoré sem prilietajú zo severu kontinentu (z USA a Kanady) na prezimovanie. Rezervácia je ideálnym miestom pre hniezdenie a množenie ružových plameniakov. Prvé plameniaky prilietajú sem v mesiaci november, populácia vrcholí od januára do marca. V tej dobe žijú v rezervácii Celestún desaťtisíce plameniakov.

Termín našej cesty na Yucatánsky polostrov som zvolil tak, aby náš zážitok z návštevy Ria Celestún na začiatku februára bol maximálny. 

Dva kilometre pred vstupom do mestečka Celestún prechádzame po moste ponad lagúnu. Za mostom nás smerovka upozorňuje na rezerváciu. Ria Celestún. Odbočujeme doľava a vchádzame do malého prístavu s loďkami.
Dva kilometre pred vstupom do mestečka Celestún prechádzame po moste ponad lagúnu. Za mostom nás smerovka upozorňuje na rezerváciu. Ria Celestún. Odbočujeme doľava a vchádzame do malého prístavu s loďkami.  (zdroj: Vlado Benčík)
Tento "máčo" sa nás okamžite ujal. Tvári sa, akoby mal pod palcom všetko čo pláva na Yucatáne. Nastáva nevyhnutné dohadovanie ceny a to je niečo pre našu ekonómku. Znižuje výkričnú cenu 3.000 peso za 2 hodiny na 2.000 peso (80 Eur) za 2,5 hodiny v loďke.
Tento "máčo" sa nás okamžite ujal. Tvári sa, akoby mal pod palcom všetko čo pláva na Yucatáne. Nastáva nevyhnutné dohadovanie ceny a to je niečo pre našu ekonómku. Znižuje výkričnú cenu 3.000 peso za 2 hodiny na 2.000 peso (80 Eur) za 2,5 hodiny v loďke. (zdroj: Vlado Benčík)
Podľa informácií turistov z internete, máme výbornú cenu.  "Máčo" nás usádza do loďky veľmi slušne vyzerajúceho lodivoda, istotne odborníka na rezerváciu a vyrážame.
Podľa informácií turistov z internete, máme výbornú cenu. "Máčo" nás usádza do loďky veľmi slušne vyzerajúceho lodivoda, istotne odborníka na rezerváciu a vyrážame. (zdroj: Vlado Benčík)
Prvými živými tvormi ktorých stretávame v lagúne sú rybári. Bójkami majú označené ponorené drôtené koše s návnadou na prilákanie krabov. Idú vyberať úlovok.
Prvými živými tvormi ktorých stretávame v lagúne sú rybári. Bójkami majú označené ponorené drôtené koše s návnadou na prilákanie krabov. Idú vyberať úlovok. (zdroj: Vlado Benčík)
Na piliery mosta striehne na úlovok Volavka biela (lat. Ardea cinerea)
Na piliery mosta striehne na úlovok Volavka biela (lat. Ardea cinerea) (zdroj: Vlado Benčík)
Blížime sa k zeleným porastom na brehu lagúny. Náš mexický lodivod naznačuje, že nám zaručene ukáže krokodíla. Ideme si oči vyočiť, tu niekde by mal byť. Náš Mexičan si ani oči nevyočil, uvidel ho kúsok od nás.
Blížime sa k zeleným porastom na brehu lagúny. Náš mexický lodivod naznačuje, že nám zaručene ukáže krokodíla. Ideme si oči vyočiť, tu niekde by mal byť. Náš Mexičan si ani oči nevyočil, uvidel ho kúsok od nás. (zdroj: Vlado Benčík)
Hlava Kajmana stredoamerického (Caiman crocodilius) trčala z vody dva metre od fotoaparátu. Stihol som urobiť tri takmer rovnaké zábery, pri štvrtom už bol Kajman pod vodou. Náš člnok sa posunul ticho po hladine o 5-6 metrov. Mexičan nám niečo ukazuje.
Hlava Kajmana stredoamerického (Caiman crocodilius) trčala z vody dva metre od fotoaparátu. Stihol som urobiť tri takmer rovnaké zábery, pri štvrtom už bol Kajman pod vodou. Náš člnok sa posunul ticho po hladine o 5-6 metrov. Mexičan nám niečo ukazuje. (zdroj: Vlado Benčík)
Mexičan pichá rukou do vzduchu a snaží sa nám slabo chápajúcim niečo zaujímavé ukázať. A fakt, vidím, vidím hniezdo a v ňom štyroch malých, možno tridsať centimetrových, krokodílčekov.
Mexičan pichá rukou do vzduchu a snaží sa nám slabo chápajúcim niečo zaujímavé ukázať. A fakt, vidím, vidím hniezdo a v ňom štyroch malých, možno tridsať centimetrových, krokodílčekov. (zdroj: Vlado Benčík)
Reflexy fotografa mám žiaľ slabé. Pokiaľ mi došlo čo vidím a pokiaľ mi ešte dlhšie dochádzalo že by to mohla byť svetová fotka, tak tie malé Kajmany poskákali z hniezda do vody. Zachytil som iba jediného.
Reflexy fotografa mám žiaľ slabé. Pokiaľ mi došlo čo vidím a pokiaľ mi ešte dlhšie dochádzalo že by to mohla byť svetová fotka, tak tie malé Kajmany poskákali z hniezda do vody. Zachytil som iba jediného. (zdroj: Vlado Benčík)
Okolo nás je veľa toho na pozeranie Takýchto zaujímavých vtákov sme pozorovali pri potoku pred naším bungalovom v Palenque. Teraz sa dozvedám, že sú to Volavky popolavé (Ardea cinerea).
Okolo nás je veľa toho na pozeranie Takýchto zaujímavých vtákov sme pozorovali pri potoku pred naším bungalovom v Palenque. Teraz sa dozvedám, že sú to Volavky popolavé (Ardea cinerea).  (zdroj: Vlado Benčík)
Treťou volavkou z čeľade volavkovitých je Volavka čierna (Egretta ardesiaca). Jej spôsob lovu je zaujímavý. Stane si do plytkej vody a roztiahne krídla. Malé rybky láka tieň a v ňom hľadajú úkryt. Volavke čiernej to uľahčuje lov.
Treťou volavkou z čeľade volavkovitých je Volavka čierna (Egretta ardesiaca). Jej spôsob lovu je zaujímavý. Stane si do plytkej vody a roztiahne krídla. Malé rybky láka tieň a v ňom hľadajú úkryt. Volavke čiernej to uľahčuje lov. (zdroj: Vlado Benčík)
Ďalší záber patrí Kormoránovi čiernemu (Phalacrocorax carbo). Kormorán má nasiakavé perie. Preto po každom love nasleduje spartakiáda. Práve pri takomto sušení trepotaním krídiel sme zastihli tohoto operenca.
Ďalší záber patrí Kormoránovi čiernemu (Phalacrocorax carbo). Kormorán má nasiakavé perie. Preto po každom love nasleduje spartakiáda. Práve pri takomto sušení trepotaním krídiel sme zastihli tohoto operenca. (zdroj: Vlado Benčík)
Náš čln sa posúva ku kolóniám Pelikánov bielych (Pelecanus erythrorhynchos). Majú biele sfarbenie, čierne špičky krídiel a široký oranžový zobák. Počas letu sú pôvabné, krídlami pohybujú v pomalých silných úderoch.
Náš čln sa posúva ku kolóniám Pelikánov bielych (Pelecanus erythrorhynchos). Majú biele sfarbenie, čierne špičky krídiel a široký oranžový zobák. Počas letu sú pôvabné, krídlami pohybujú v pomalých silných úderoch.  (zdroj: Vlado Benčík)
Pelikáni bieli a Kormoráni si dali v lovení prestávku. Bieli pelikáni sa na rozdiel od Pelikánov hnedých za svojou korisťou neponárajú. Rybárčia v skupinách, ryby sa snažia zahnať na plytčinu. Jedinec zje denne až 2 kg rýb.
Pelikáni bieli a Kormoráni si dali v lovení prestávku. Bieli pelikáni sa na rozdiel od Pelikánov hnedých za svojou korisťou neponárajú. Rybárčia v skupinách, ryby sa snažia zahnať na plytčinu. Jedinec zje denne až 2 kg rýb. (zdroj: Vlado Benčík)
A je to tu, nádherný a vzrušujúci pohľad, celý obzor sa ružovie od Plameniakov ružových (Phoenicopterus ruber). Informácie neklamali, v Celestúne môžete uvidieť hlavne od decembra do marca desaťtisíce týchto elegantných vtákov.
A je to tu, nádherný a vzrušujúci pohľad, celý obzor sa ružovie od Plameniakov ružových (Phoenicopterus ruber). Informácie neklamali, v Celestúne môžete uvidieť hlavne od decembra do marca desaťtisíce týchto elegantných vtákov. (zdroj: Vlado Benčík)
Plameniak ružový je veľký vták s neobyčajne dlhým krkom a nohami, vzhľadom k celkom malému telu. Najnápadnejším znakom Plameniaka je jeho silný zobák, ten mu slúži ako filter. Je to jediný vták živiaci sa filtrovanou potravou.
Plameniak ružový je veľký vták s neobyčajne dlhým krkom a nohami, vzhľadom k celkom malému telu. Najnápadnejším znakom Plameniaka je jeho silný zobák, ten mu slúži ako filter. Je to jediný vták živiaci sa filtrovanou potravou. (zdroj: Vlado Benčík)
Zobák Plameniaka funguje ako výkonný "cedník". Drobné živočíchy udrží vo vnútri, von prepustí len prebytočnú vodu. Denne tak prefiltruje najmenej 20 litrov vody. Ružovú farbu spôsobujú karetonoidy – prírodné farbivá, ktoré obsahuje jeho potrava.
Zobák Plameniaka funguje ako výkonný "cedník". Drobné živočíchy udrží vo vnútri, von prepustí len prebytočnú vodu. Denne tak prefiltruje najmenej 20 litrov vody. Ružovú farbu spôsobujú karetonoidy – prírodné farbivá, ktoré obsahuje jeho potrava. (zdroj: Vlado Benčík)
Náš Mexičan načiera dlaňou vodu a ukazuje nám, prečo sú Plameniaci ružoví „ružovými“. Farbu ich periu dodáva červená potrava, napríklad takéto larvy kreviet. Ružovým plameniakom žijúcim v zajatí treba do potravy pridávať farbivo.
Náš Mexičan načiera dlaňou vodu a ukazuje nám, prečo sú Plameniaci ružoví „ružovými“. Farbu ich periu dodáva červená potrava, napríklad takéto larvy kreviet. Ružovým plameniakom žijúcim v zajatí treba do potravy pridávať farbivo. (zdroj: Vlado Benčík)
Plameniaky sú veľmi spoločenské vtáky. Samica kladie väčšinou jediné biele vajce, o ktoré sa po dobu 4 týždňov starajú obidvaja rodičia. Mláďatá sú kŕmené sekrétom zo zažívacieho traktu rodičov, podobne ako mláďatá holubov.
Plameniaky sú veľmi spoločenské vtáky. Samica kladie väčšinou jediné biele vajce, o ktoré sa po dobu 4 týždňov starajú obidvaja rodičia. Mláďatá sú kŕmené sekrétom zo zažívacieho traktu rodičov, podobne ako mláďatá holubov. (zdroj: Vlado Benčík)
Dlhé tenké nohy Plameniaka sú ružové, prsty na nohách sú spojené plávajúcou blanou. Dlhé nohy mu umožňujú rýchly beh, vďaka blane medzi prstami môže behať hoci aj po hlbokej vode.
Dlhé tenké nohy Plameniaka sú ružové, prsty na nohách sú spojené plávajúcou blanou. Dlhé nohy mu umožňujú rýchly beh, vďaka blane medzi prstami môže behať hoci aj po hlbokej vode. (zdroj: Vlado Benčík)
Šum krídiel a vznešený let. Letiaceho plameniaka si vďaka siluete s natiahnutým krkom a nohami nemožno pomýliť so žiadnym iným vtákom. Dlhé krídla a ľahké telo mu umožňuje pomerne ľahko vzlietnuť.
Šum krídiel a vznešený let. Letiaceho plameniaka si vďaka siluete s natiahnutým krkom a nohami nemožno pomýliť so žiadnym iným vtákom. Dlhé krídla a ľahké telo mu umožňuje pomerne ľahko vzlietnuť. (zdroj: Vlado Benčík)
Sledovať zblízka obrovské kŕdle Plameniakov je nádherný zážitok. Pasieme si oči a ukladáme si obrazy niekde do priestoru medzi uši.
Sledovať zblízka obrovské kŕdle Plameniakov je nádherný zážitok. Pasieme si oči a ukladáme si obrazy niekde do priestoru medzi uši. (zdroj: Vlado Benčík)
V Celestúne si desaťtisícové spoločenstvá Plameniakov a Pelikánov nezavadzajú. Potravy je v plytkej vode dosť pre všetkých.
V Celestúne si desaťtisícové spoločenstvá Plameniakov a Pelikánov nezavadzajú. Potravy je v plytkej vode dosť pre všetkých. (zdroj: Vlado Benčík)
Pelikán hnedý (Pelecanus occidentalis). Blížime sa k ostrovu, na ktorom sídli kolónia týchto veľkých krásnych vtákov.
Pelikán hnedý (Pelecanus occidentalis). Blížime sa k ostrovu, na ktorom sídli kolónia týchto veľkých krásnych vtákov. (zdroj: Vlado Benčík)
Pelikán hnedý loví ryby ponáraním sa zo strmhlavého letu. Korisť si vyhliadne počas letu nízko nad vodou. Keď zaregistruje rybu, vznesie sa do približne desaťmetrovej výšky, potom krídla natiahne za telo a strmhlav sa vrhne do vody.
Pelikán hnedý loví ryby ponáraním sa zo strmhlavého letu. Korisť si vyhliadne počas letu nízko nad vodou. Keď zaregistruje rybu, vznesie sa do približne desaťmetrovej výšky, potom krídla natiahne za telo a strmhlav sa vrhne do vody. (zdroj: Vlado Benčík)
Pelikán hnedý má striebristosivé a hnedé sfarbenie. Hlava je biela a žltá, s gaštanovohnedým temenom. Neoperená zelenkastá koža na vaku a hrdle nadobúda počas hniezdneho obdobia výraznejšie sfarbenie.
Pelikán hnedý má striebristosivé a hnedé sfarbenie. Hlava je biela a žltá, s gaštanovohnedým temenom. Neoperená zelenkastá koža na vaku a hrdle nadobúda počas hniezdneho obdobia výraznejšie sfarbenie. (zdroj: Vlado Benčík)
Pelikán hnedý najčastejšie hniezdi na kríkoch a stromoch, často v mangrovoch. Spoločenské Pelikány hnedé odpočívajú, sťahujú sa a často i lovia v skupinách. Rovnako aj hniezdia v kolóniách, najčastejšie na pustých nízkych ostrovoch.
Pelikán hnedý najčastejšie hniezdi na kríkoch a stromoch, často v mangrovoch. Spoločenské Pelikány hnedé odpočívajú, sťahujú sa a často i lovia v skupinách. Rovnako aj hniezdia v kolóniách, najčastejšie na pustých nízkych ostrovoch.  (zdroj: Vlado Benčík)
V sedení v hniezde sa striedajú obaja rodičia. Pár odchová v jednom hniezdení 1-2 mláďatá.  Spočiatku im rodičia vyvrhujú potravu do hniezda, no len čo dosiahnu vek desiatich dní, začnú si brať ryby od nich priamo zo zobáka.
V sedení v hniezde sa striedajú obaja rodičia. Pár odchová v jednom hniezdení 1-2 mláďatá. Spočiatku im rodičia vyvrhujú potravu do hniezda, no len čo dosiahnu vek desiatich dní, začnú si brať ryby od nich priamo zo zobáka. (zdroj: Vlado Benčík)
Pelikáni hnedé majú vo veľkej rezervácii Celestún ideálne podmienky pre hniezdenie a privedenie potomstva na svet.
Pelikáni hnedé majú vo veľkej rezervácii Celestún ideálne podmienky pre hniezdenie a privedenie potomstva na svet. (zdroj: Vlado Benčík)
Zaujímavým je sledovanie Pelikánov pri vzlete a pristávaní. Pelikán je mohutný vták, pri pristávaní brzdí aj pomocou roztiahnutia blán medzi prstami na nohách.
Zaujímavým je sledovanie Pelikánov pri vzlete a pristávaní. Pelikán je mohutný vták, pri pristávaní brzdí aj pomocou roztiahnutia blán medzi prstami na nohách. (zdroj: Vlado Benčík)
Náš Mexičan stočil loďku k mangrovníkovým porastom. Pochopili sme, že sa dostaneme z otvorenej vody do iného sveta.
Náš Mexičan stočil loďku k mangrovníkovým porastom. Pochopili sme, že sa dostaneme z otvorenej vody do iného sveta. (zdroj: Vlado Benčík)

Mangrovník je po španielsky mangle a po anglicky i francúzsky mangrove. V miestnom jazyku guaraní mangrovník je "pokrútený strom".

Mangrovníky patria medzi najväčšie stromy sveta. Nad spleťou koreňov asi meter nad vodou začína samotný kmeň, ktorý sa môže týčiť až do výšky štyridsiatich metrov. Tieto stromy patria k najstarším rastlinám našej planéty a k životu potrebujú súčasne sladkú i slanú vodu. Preto rastú práve na miestach, kde rieky ústia do mora. Majú neobyčajnú schopnosť prispôsobovať sa slanému prostrediu s nedostatkom kyslíka.

Korene mangrovníkov sú veľmi odolné voči vlhkosti. Majú i veľa dýchacích koreňov, ktorými si zabezpečujú kyslík, na ktorý je bahnitá pôda veľmi chudobná. Mangrovníky dokážu počas života aj putovať, pohybujú sa zo súše k moru. Z ohnutých vetiev postupne zapúšťajú nové korene smerom k vode a vyháňajú z nich druhotné kmene. Korene, ktoré sú najmenej zavlhčované, postupne odumierajú. Mangrovník sa tak dokáže posunúť za rok za vodou aj o dva metre. 

Mám pocit, ako keby som sa ocitol v rozprávkovom zakliatom lese. Náš Mexičan to tu evidentne pozná, loďkou sa dostávame do mangrovníkových porastov čoraz hlbšie.
Mám pocit, ako keby som sa ocitol v rozprávkovom zakliatom lese. Náš Mexičan to tu evidentne pozná, loďkou sa dostávame do mangrovníkových porastov čoraz hlbšie. (zdroj: Vlado Benčík)
Udivuje ma, ako sa náš mexický lodivod dokáže loďkou po tomto rozprávkovom lese pomedzi korene mangrovníkov predierať. Zaháňam myšlienku, že tu kdesi uviazneme.
Udivuje ma, ako sa náš mexický lodivod dokáže loďkou po tomto rozprávkovom lese pomedzi korene mangrovníkov predierať. Zaháňam myšlienku, že tu kdesi uviazneme. (zdroj: Vlado Benčík)
Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstva jedinečných živočíchov. Sliedime, či sa niečo zaujímavé okolo nás neobjaví. Náš Mexičan hovorí, že by tu niekde mohol byť "had džungle" - had Boa, čiže Hroznýš kráľovský.
Mangrovníkové lesy ponorené v slanej vode slúžia ako útočisko množstva jedinečných živočíchov. Sliedime, či sa niečo zaujímavé okolo nás neobjaví. Náš Mexičan hovorí, že by tu niekde mohol byť "had džungle" - had Boa, čiže Hroznýš kráľovský.  (zdroj: Vlado Benčík)
Mexičan včera videl hada na tomto mieste, aj dnes tu vraj musí niekde zaručene byť. Neuvideli sme ho, nebol ani vo vode a ani sa na nás nepovesil zo stromu. Aj tak je zážitok z plavby po mangrovníkovom lese úžasný.
Mexičan včera videl hada na tomto mieste, aj dnes tu vraj musí niekde zaručene byť. Neuvideli sme ho, nebol ani vo vode a ani sa na nás nepovesil zo stromu. Aj tak je zážitok z plavby po mangrovníkovom lese úžasný.  (zdroj: Vlado Benčík)
Namiesto hada som v korune mangrovníka objavil Orliaka morského (Haliaeetus albicilla), striehnúceho na korisť.
Namiesto hada som v korune mangrovníka objavil Orliaka morského (Haliaeetus albicilla), striehnúceho na korisť. (zdroj: Vlado Benčík)
V mangrovníkových porastoch hniezdia aj Termiti. Na tomto hniezde sú obdivuhodne vybudované komunikačné kanáliky v halúzkach stromu.
V mangrovníkových porastoch hniezdia aj Termiti. Na tomto hniezde sú obdivuhodne vybudované komunikačné kanáliky v halúzkach stromu. (zdroj: Vlado Benčík)
Život pod hladinou lagúny je tiež pestrý, tu je húf pračudesných rybiek.
Život pod hladinou lagúny je tiež pestrý, tu je húf pračudesných rybiek. (zdroj: Vlado Benčík)
Po dva a pol hodinovej plavbe sa vraciame vedľa stáda Plameniakov do prístavu. Náš ekonóm v nadšení zo zážitkov mexickému lodivodovi z vlastnej iniciatívy pripláca. Myslím si, že to hovorí za všetko. Zažili sme úžasné prírodné divadlo.
Po dva a pol hodinovej plavbe sa vraciame vedľa stáda Plameniakov do prístavu. Náš ekonóm v nadšení zo zážitkov mexickému lodivodovi z vlastnej iniciatívy pripláca. Myslím si, že to hovorí za všetko. Zažili sme úžasné prírodné divadlo.  (zdroj: Vlado Benčík)

Cancún a rozlúčenie s Mexikom

Všetky cesty vedú do Ríma. Na Yucatáne je takýmto „Rímom“ Cancún, teda aspoň pre nás Európanov. Veď okrem hlavného mesta Mexika, iba do Cancúnu sa dá z Európy priletieť a iba odtiaľto sa dá odletieť domov. Okruh po Yucatáne autom máme šťastne za sebou. Dnes auto vrátime a o dva dni sa naša exotická expedícia končí. 

Ubytovali sme sa opäť v nám známom hoteli Calypso, iba štvrté poschodie striedame na našu žiadosť na poschodie desiate.
Ubytovali sme sa opäť v nám známom hoteli Calypso, iba štvrté poschodie striedame na našu žiadosť na poschodie desiate. (zdroj: Vlado Benčík)
Z väčšej výšky je svet zaujímavejší. Z balkóna izby fotím pri  obede mužstvo mladých bejzbalistov. V Cancune sa práve uskutočňuje veľký turnaj dorasteneckých mužstiev tohoto v Mexiku najobľúbenejšieho športu.
Z väčšej výšky je svet zaujímavejší. Z balkóna izby fotím pri obede mužstvo mladých bejzbalistov. V Cancune sa práve uskutočňuje veľký turnaj dorasteneckých mužstiev tohoto v Mexiku najobľúbenejšieho športu. (zdroj: Vlado Benčík)
Z balkóna na desiatom poschodí vidíme väčší kúsok mora.
Z balkóna na desiatom poschodí vidíme väčší kúsok mora. (zdroj: Vlado Benčík)
V dohodnutom čase vraciame náš „Nissanček“. Je to dobré auto, nenechalo nás v štichu, spoľahlivo doviezlo do cieľa, preskočiac pritom stovky nástrah v podobe neoznačených retardérov. Odovzdávka auta a vrátenie garancie prebehlo bez akýchkoľvek problémov.
V dohodnutom čase vraciame náš „Nissanček“. Je to dobré auto, nenechalo nás v štichu, spoľahlivo doviezlo do cieľa, preskočiac pritom stovky nástrah v podobe neoznačených retardérov. Odovzdávka auta a vrátenie garancie prebehlo bez akýchkoľvek problémov. (zdroj: Vlado Benčík)
Mexiko je skutočne krajina s najobéznejšími ľuďmi na svete. Nedá sa to pri prechádzke Cancúnom nevidieť.
Mexiko je skutočne krajina s najobéznejšími ľuďmi na svete. Nedá sa to pri prechádzke Cancúnom nevidieť. (zdroj: Vlado Benčík)

Pri písaní blogu a spracovávaní fotiek z Mexika mi padol zrak na správu z 24.09.2020. Naše Topky uvádzajú: S hmotnosťou 595 kíl bol Mexičan Juan Pedro Franco pred tromi rokmi v Guinnessovej knihe rekordov (v roku 2017) uvedený ako najťažší muž na svete. Diéty na chudnutie mu teraz mali pomôcť prežiť koronavírusovú infekciu.... k prekonaniu infekcie mu pomohli roky diét a cvičenia, ako aj operácie na zmenšenie jeho žalúdka,... odvtedy schudol na 208 kilogramov.“

Po schudnutí Pedro Franca nemusia byť Mexičania nešťastní zo straty svetového prvenstva, v Mexiku sa rýchlo nájdu ďalší rekordéri.
Po schudnutí Pedro Franca nemusia byť Mexičania nešťastní zo straty svetového prvenstva, v Mexiku sa rýchlo nájdu ďalší rekordéri. (zdroj: Vlado Benčík)
Námestie v centre Cancúnu možno smelo nazvať aj „pupkom“ mesta. Veľkú časť plochy námestia zaberajú kamenné stolíky so sedačkami, obkolesené množstvom stánkov s jedlom a pochutinami od výmyslu sveta. Som presvedčený, že Cancúnčania doma nevaria.
Námestie v centre Cancúnu možno smelo nazvať aj „pupkom“ mesta. Veľkú časť plochy námestia zaberajú kamenné stolíky so sedačkami, obkolesené množstvom stánkov s jedlom a pochutinami od výmyslu sveta. Som presvedčený, že Cancúnčania doma nevaria. (zdroj: Vlado Benčík)
V Mexiku určite hladom nezomriete. V ponuke a na tanieroch prevládajú jedlá z kukurice a fazule.
V Mexiku určite hladom nezomriete. V ponuke a na tanieroch prevládajú jedlá z kukurice a fazule.  (zdroj: Vlado Benčík)
Niečo z výživného jedálneho lístka Mexičanov.
Niečo z výživného jedálneho lístka Mexičanov. (zdroj: Vlado Benčík)

Druhú časť námestia zaberá veľké pódium a priestor pre divákov. Každý večer sa tu odohrávajú pred zrakmi tolerantných turistov veľmi rôznorodé predstavenia. Od poloprofesionálnych čísiel, až po predstavenia začínajúcich amatérov. Počas dvoch večerov sme nadobudli presvedčenie, že k povinnostiam každého Cancúnčana patrí, minimálne jedenkrát do mesiaca tu na námestí so svojim programom vystúpiť.

Pred rokom sme zažili oslavy Lunárneho kalendárneho roku vo Vietname. Lunárny kalendár používajú aj Mexičania? Na pódiu je stromček a hudba hrá tie isté vianočné melódie, aké počúvame u nás. Celkom milé, dvakrát vstupujeme do nového roku.
Pred rokom sme zažili oslavy Lunárneho kalendárneho roku vo Vietname. Lunárny kalendár používajú aj Mexičania? Na pódiu je stromček a hudba hrá tie isté vianočné melódie, aké počúvame u nás. Celkom milé, dvakrát vstupujeme do nového roku. (zdroj: Vlado Benčík)
Zmena žánru. Pred stromčekom sa pri piesni Chubby Checkera a jeho Komét tancuje rocknroll. Musím priznať, na náš vkus trochu divná hudba pod vianočným stromčekom. No na druhej strane, aký by to bol  rocknroll na pieseň Tichá noc ?
Zmena žánru. Pred stromčekom sa pri piesni Chubby Checkera a jeho Komét tancuje rocknroll. Musím priznať, na náš vkus trochu divná hudba pod vianočným stromčekom. No na druhej strane, aký by to bol rocknroll na pieseň Tichá noc ? (zdroj: Vlado Benčík)
Pamätníkom pripomínam, že gymnastka Viera Čáslavská získala v roku 1968 tri zlaté a dve strieborné medaily na olympiáde práve v Mexiku. Zdá sa, že tu gymnastika zapustila korene. Dve dievčatá cvičia bravúrne.
Pamätníkom pripomínam, že gymnastka Viera Čáslavská získala v roku 1968 tri zlaté a dve strieborné medaily na olympiáde práve v Mexiku. Zdá sa, že tu gymnastika zapustila korene. Dve dievčatá cvičia bravúrne. (zdroj: Vlado Benčík)
Na pódiu a pred pódiom je veselo. Dve tanečnice predvádzajú brušný tanec. Ten vraj pozostáva z pomalého vlnenia bokmi, sprevádzaného energickým krútením zadku. Keby ste vedeli, ako tá Mexičanka vľavo rozvlnila svoje telo, hotové japonské tsunami.
Na pódiu a pred pódiom je veselo. Dve tanečnice predvádzajú brušný tanec. Ten vraj pozostáva z pomalého vlnenia bokmi, sprevádzaného energickým krútením zadku. Keby ste vedeli, ako tá Mexičanka vľavo rozvlnila svoje telo, hotové japonské tsunami. (zdroj: Vlado Benčík)
Mexický „Kmeťoband“, ten vpravo je čistý Igor Kmeťo. Všimol si nás a chcel oživiť svoje vystúpenie otázkami typu: „odkiaľ vás dovial do Cancunu vietor?" Plietol si nás s Rumunmi. Musím nosiť pri potulkách po svete na krku mapu Európy a vo vrecku suveníry.
Mexický „Kmeťoband“, ten vpravo je čistý Igor Kmeťo. Všimol si nás a chcel oživiť svoje vystúpenie otázkami typu: „odkiaľ vás dovial do Cancunu vietor?" Plietol si nás s Rumunmi. Musím nosiť pri potulkách po svete na krku mapu Európy a vo vrecku suveníry. (zdroj: Vlado Benčík)
Sme opäť na pláži Coco Bongo. Je tu o niečo viacej ľudí, ako pred dvoma týždňami. A čo je lepšie, more nie je nudné,  na pobrežie dorážajú vlny.
Sme opäť na pláži Coco Bongo. Je tu o niečo viacej ľudí, ako pred dvoma týždňami. A čo je lepšie, more nie je nudné, na pobrežie dorážajú vlny. (zdroj: Vlado Benčík)
Asi desiatka surferov využíva vlnobitie na zdokonalenie sa v kĺzaní po vlnách.
Asi desiatka surferov využíva vlnobitie na zdokonalenie sa v kĺzaní po vlnách. (zdroj: Vlado Benčík)
Mať tak o ... no o hodne menej, tak sa dám na surfovanie. Nemyslím tým na počítači, ale na tancovanie na takejto doske. Okrem surfu a obratnosti je k tomu treba už len maličkosť, vysoké vlny. Najvyššie sú vraj na Havaji, alebo na ostrove Fidži.
Mať tak o ... no o hodne menej, tak sa dám na surfovanie. Nemyslím tým na počítači, ale na tancovanie na takejto doske. Okrem surfu a obratnosti je k tomu treba už len maličkosť, vysoké vlny. Najvyššie sú vraj na Havaji, alebo na ostrove Fidži. (zdroj: Vlado Benčík)
Úžasná synchronizácia s vodou a jednota tela a mysle. O tom surfing je, hovorí jedenásťnásobný majster sveta v surfovaní, Kelly Slater. Každý surfer má v súťaži tridsať minút, počas ktorých musí chytiť čo najviac vĺn a dokonale ich zvládnuť.
Úžasná synchronizácia s vodou a jednota tela a mysle. O tom surfing je, hovorí jedenásťnásobný majster sveta v surfovaní, Kelly Slater. Každý surfer má v súťaži tridsať minút, počas ktorých musí chytiť čo najviac vĺn a dokonale ich zvládnuť. (zdroj: Vlado Benčík)
Pozorujúc surferov prichádzam k názoru, že jednoduchšie je chytiť vlnu a vyliezť na dosku, ako sa potom nechať tou vlnou zhltnúť a nenechať si pritom priviazanou doskou k telu odtrhnúť ruku.
Pozorujúc surferov prichádzam k názoru, že jednoduchšie je chytiť vlnu a vyliezť na dosku, ako sa potom nechať tou vlnou zhltnúť a nenechať si pritom priviazanou doskou k telu odtrhnúť ruku. (zdroj: Vlado Benčík)
Vedúci veľkolepej jazdeckej show v parku Xcaret špeciálne iba nám z mostíka zakýval. Touto fotkou sa s Mexikom lúčime.  Hasta La Vista, dovidenia, Mexico!
Vedúci veľkolepej jazdeckej show v parku Xcaret špeciálne iba nám z mostíka zakýval. Touto fotkou sa s Mexikom lúčime. Hasta La Vista, dovidenia, Mexico! (zdroj: Vlado Benčík)

Zacengal zvonec a našej mexickej rozprávke je koniec. Ak ste sa pri pozeraní obrázkov a čítaní mojich poznámok z cesty dostali až sem vedzte, že to už nemá žiadne pokračovanie.

Po dokonalej príprave na cestu, vyzbrojení mayskými legendami, pred 21 dňami sme sa pustili do objavovania Mexika. Už pred cestou sme vedeli, že Mexiko je krajina dvoch tvárí. Mali sme záujem spoznať len tú prívetivú tvár krajiny, určenú pre turistov. Výborné cesty, klimatizované hotely s bazénmi, bohatá história a priateľskí Mexičania plní života. To sa nám dokonale podarilo.

Spoznať tú druhú odvrátenú tvár Mexika sme nechceli a našťastie, ani sme ju nespoznali. Mexiko dlhodobo sužuje vysoká kriminalita, ktorá súvisí predovšetkým s činnosťou drogových kartelov. V minulom roku 2019 zahynulo násilnou smrťou v krajine 34 582 ľudí. Ďalšie stovky ľudí zmizli bez stôp. 

Keby sme neboli navštívili Mexiko, nikdy by sme neboli verili, že je také krásne. Mexiko je vskutku nádherná a zaujímavá zem. Staroveké pamiatky ktoré sme videli nás nesklamali. Domov sa vraciame bohatší o nádherné zážitky.

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu