Kuba 2/2 - "absolut total"

Autor: Vladimír Benčík | 27.11.2020 o 11:48 | Karma článku: 7,15 | Prečítané:  2154x

Ako vyzerá Kuba po nekonečnej revolúcii? Mal Kolumbus pravdu, keď si pri objavení ostrova do denníka zapísal: „Toto je to najkrajšie miesto, ktoré ľudské oko zazrelo“? Ja hovorím - Cuba sí!!

Na piaty deň po prílete na Kubu, Havanu opúšťame. Sme plní očakávaní, vydávame sa na druhý koniec ostrova. Po ceste do Trinidadu, ktorý je cieľom našej dnešnej cesty, máme viacero zastávok. V autobuse je veselo, po 150 kilometroch od Havany zastavujeme v Národnom parku Ciénaga de Zapata. Tento najväčší národný park Kuby sa rozprestiera na ploche 4 189 kilometrov štvorcových a je najväčšou mokraďou v Karibiku. Žije tu viac ako 900 druhov rastlín, 200 vtáčích druhov, 31 druhov plazov v čele s krokodílom Kubánskym. Lákadlom číslo jedna v tejto oblasti je zaujímavá krokodília farma Boca de Guamá, v ktorej sa zastavujeme.

Na farme chovajú krokodíly pre kožu a mäso. A tiež pre turistov, ktorí tu nechávajú veľa kubánskych dolárov CUC. Nielen za vstup na farmu, aj za výrobky z krokodílej kože, ktoré tu ponúkajú. Krokodíly žijú v močariskách polostrova Zapata aj voľne. Ich počet vo voľnej kubánskej prírode sa odhaduje až na 40 tisíc. Miestne reštaurácie ponúkajú ako delikatesu krokodílie steaky. Nezatúžil som po nich, mám predsudky, aj tak sa chuťovo našim klobáskam nevyrovnajú.

Pozreli sme sa krokodílom na zúbky a cestujeme ďalej. Čaká nás dnes ešte Zátoka svíň, prehliadneme si mesto Cienfuegos a večer sa ubytujeme v Trinidade.

Hoci je dnes polostrov Zapata mierumilovným miestom, do histórie Kuby vstúpil krvavou úlohou, ktorú zohral v politickom boji. Z krokodílej farmy sa presúvame na pláž Playa Girón v Zátoke svíň (Bahia de Cochinos).

Povedľa cesty tu stojí celá rada malých pomníkov a bilbordov, predstavujúcich Castra a Che Guevaru so samopalmi v rukách. Heslá pripomínajú udalosť, ktorá začala 17. apríla 1961 a trvala 65 hodín. Práve na tomto mieste sa vylodilo 1297 kubánskych exulantov, špeciálne vycvičených americkou CIA. Úlohu mali jasnú, vyvolať na Kube revolúciu a poraziť Fidéla. Akcia skončila fiaskom, 1180 útočníkov padlo do zajatia a neskôr boli vymenení za potraviny a lieky v hodnote 53 miliónov dolárov. Pre Fidéla sa stala táto udalosť veľmi dôležitým víťazstvom. Odrazenie invázie veľmi zvýšilo jeho prestíž. Rád vo svojich prejavoch vyhlasoval, že to bola „prvá porážka imperializmu USA na americkom kontinente“. Krátko na to sa Fidél prehlásil za marxistu-leninistu. Pocit ohrozenia zo strany USA ho dohnal do náručia Sovietskeho zväzu.

My sa v Zátoke svíň zastavujeme na obed, spojíme ho s krátkym ochladením sa v tejto revolucionárskej zátoke. Je to prvá pláž z piatich, ktoré máme v programe.

Na výbornom autobuse, po celkom slušnej kubánskej diaľnici a pri dobrej nálade, do 100 kilometrov vzdialeného Cienfuegos, cesta netrvá dlho. Zvykli sme si na Ivanove informácie, ktorými nás zásobuje počas jazdy autobusom. Ešte skôr sme privykli na pohárik rumu, ktorý sa vždy v autobuse zázračne nájde.

Cienfuegos – prezývané aj „Perla juhu“, alebo ako svoje mesto domáci s troškou nadsádzky volajú - "Zázrak socializmu". Turistické príručky a znalci Kuby sa zhodujú v tom, že toto moderné mesto s príjemnou atmosférou a na Kubu nebývalou čistotou, je považované za jedno z najcivilizovanejších a najčistejších miest Kuby. Veľkorysé budovy z konca 19. storočia pripomínajú dobu, kedy Cienfuegos prevzalo štafetu od susedného Trinidadu a stalo sa najbohatším producentom cukru na Kube.

Z Cienfuegos sa vydávame do 80 kilometrov vzdialeného Trinidadu. Cesta vedie po úpätí druhého najvyššieho kubánskeho pohoria, Sierra del Escambray. V Trinidade spíme dve noci a tak celý ďalší deň venujeme prehliadke Trinidadu. Na Trinidad sa teším. Informácie hovoria, že Trinidad je bezpochyby najkrajšie mesto na ostrove a jedno z najpôvabnejších miest v celej Amerike vôbec.

Trinidad založil Diego Velázguez v roku 1514, ako tretiu osadu v poradí, z pôvodných siedmich osád. V 17. storočí bol Trinidad veľmi dôležitým prístavom a centrom obchodu s otrokmi. Mierne podnebie, poloha prístavného mesta, úrodná pôda, cukor a chov dobytka, to všetko prispelo v 18. storočí k zlatým časom mesta. Tvrdí sa, že nikde na ostrove nebol zisk z cukru tak využitý na výstavbu mesta, ako v Trinidade. Po zrušení otroctva a raste významu prístavu v neďalekom Cienfuegos, na začiatku 19. storočia dochádza k úpadku Trinidadu. Neboli peniaze na ďalší rozvoj a ani sa nepristúpilo k stavebným rekonštrukciám. Stred mesta s koloniálnou zástavbou sa tak zakonzervoval. Toto architektonické múzeum nenarušuje ani jedna moderná budova. Právom bol Trinidad už v roku 1950 vyhlásený za "Perlu koloniálnej architektúry".

Santéria - afrokubánske náboženstvo

Veriaci Santerici, hlásiaci sa k tomuto afro-kubánskemu náboženstvu, so svojimi svätými anjelmi hovoria, prosia ich o pomoc, dávajú im dary, alebo sa s nimi aj hádajú a dávajú im príkazy. Pri obradoch často vykonávajú rituály, s krvou zabitých zvierat.

Bohatí majitelia stavali svoje dvojpodlažné domy v 17. storočí okolo námestia Plazy Mayor. Podľa legendy, niektorí boli tak bohatí, že požiadali kráľa o povolenie, vydláždiť si svoje obydlia kráľovskými mincami. Kráľ im odpovedal šalamúnsky: "Môžete, pokiaľ mi nebudete šliapať po tvári". No a keďže portrét kráľa bol na všetkých minciach, takto šikovne mešťanom kráľ tú rozkoš zakázal.

Aj k drevenému oltáru v kostole Najsvätejšej trojice sa viaže legenda. Španieli pri založení mesta Trinidad dúfali, že tu v údolí ústia riek Agabama a Tayabo do mora, nájdu zlato. Našli hu tu málo a tak potom, čo Cortez dobyl ríšu Aztékov, tiahli do Mexika. Keď jedna z odchádzajúcich lodí chcela odviezť do Mexika tento nádherne zdobený drevený oltár z kostola Najsvätejšej trojice, búrka jej niekoľkokrát zabránila vyplávať na more. Od tej doby slávny drevený oltár v meste zostal.

Jednou z pozitívnych vecí, ktoré v krajine zaviedol Fidel Castro, bola povinná školská dochádzka. To znamená, že na Kube sotva nájdete analfabeta, ako je to v iných krajinách latinskej Ameriky bežné.

Camagüey - Asi 550 kilometrov juhovýchodne od Havany leží štvrté najväčšie mesto Kuby (323 tisíc obyvateľov). V roku 1514 bolo pôvodne založené pod názvom Santa Maria del Puerto. Neustále prepady pirátov viedli v roku 1528 k presťahovaniu mesta na bezpečnejšie miesto. Útoky pirátov pokračovali, v roku 1668 korzár Henry Morgan mesto zrovnal zo zemou. V snahe znemožniť votrelcom orientáciu, ulice mesta boli pri rekonštrukcii chaoticky rozhádzané. Preto je najlepšie mesto spoznávať pešky, alebo využiť taxi-bicykel.

Santiago de Cuba s viac ako 500-tisíc obyvateľmi, je druhým najväčším mestom Kuby. Rozprestiera sa pozdĺž pobrežia na horských svahoch pohoria Sierra Maestra. Santiago bolo založené v roku 1514 a až do roku 1553 bolo hlavným mestom Kuby. Pýši sa prívlastkom „mesto-hrdina“, za hlavnú úlohu, ktorú zohralo v revolučnom boji proti Batistovi. Po neúspešnom útoku v roku 1953 na tunajšie kasárne Moncada, Fidél Castro a jeho verní, dostali sa do povedomia všetkých kubánskych vrstiev. Práve tu v Santiagu, Fidél 1. januára 1959 ohlásil definitívne víťazstvo kubánskej revolúcie.  

Dnešný program začíname návštevou najznámejšieho pútnického miesta Kuby - El Cobre.

Asi 20 kilometrov od Santiaga, na úpätí Sierra Maestra, leží banícka obec El Cobre. O vzniku pútnického miesta v El Cobre hovorí legenda. V roku 1606 sa vydali traja indiánsky chlapci na more. Strhla sa veľká tropická búrka a chlapcom hrozila smrť. Spomenuli si na drevenú sošku Panny Milosrdnej (Virgen de la Caridad), ktorú náhodou mali v loďke. Modlitby k nej ich zachránili. Bola to soška, ktorú v roku 1510 daroval španielsky dobyvateľ Alonso Ojeda miestnemu indiánskemu náčelníkovi. Indiáni katolícku vieru a ani sošku Panny Márie, nechceli rešpektovať. Až zázrak, ktorý sa zachránením chlapcov stal, priviedol Indiánov k viere. Z vďačnosti za záchranu detí bola postavená kaplnka, v ktorej uložili drevenú sošku spasiteľky. Kubánsky generál Calixto Garcia, nechal v kaplnke v deň ukončenia oslobodzovacej vojny (12. augusta 1898), slúžiť omšu. Na žiadosť vojenských veteránov, cirkev uznala v roku 1916 Virgen de la Caridad del Cobre za kubánsku patrónku a El Cobre sa stalo najznámejším pútnickým miestom na Kube.

Vidíme tu napríklad olympijské medaily kubánskej výškárskej legendy, Javiera Sotomayera. Viete že jeho fantastický svetový rekord 245 centimetrov z roku 1993 doteraz nikto neprekonal?

Stojím pri ceste v Santiagu a všímam si dopravu.

Kubánska revolúcia v skratke.

Kubánska revolúcia bola zahájená 26.júla 1953, neúspešným útokom revolucionárov na kasárne Moncada v Santiagu de Cuba. Vodca povstalcov Fidél Castro bol pri útoku zatknutý a postavený pred súd. Ako vyštudovaný právnik, dostal možnosť obhajovať sa. Jeho slávna dvojhodinová obhajovacia reč, ktorá vošla do dejín pod názvom „Dejiny ma zbavia viny“, sa stala revolučným manifestom. Súd potrestal Castra a jeho spolubojovníkov pätnásťročným väzením na ostrove Isla de la Juventud. Už v roku 1955 však v rámci všeobecnej politickej amnestie žalár opustil. Odišiel do Mexika, kde sa stretol s Che Guevarom. „Che“ znamená v argentínskom slangu „kamoš“ a Che Guevara sa pre Fidéla revolučným „kamošom“ stal. Nasledujúcich 10 rokov bol jeho pravou rukou, či už ako vodca guerilly v kubánskych horách a neskôr ako guvernér národnej banky, minister priemyslu, či minister hospodárstva Kuby.

Ešte predtým, Che a Fidél  v Mexiku spolu zorganizovali a vyzbrojili osemdesiat ďalších revolucionárov a v roku 1956, na palube legendárnej jachty Gramma, vrátili sa na Kubu. Ihneď boli prenasledovaní armádou Batistu a do základni povstalcov v pohorí Sierra Maestra dorazilo iba 15 z nich. Je až neuveriteľné, že z tak nepatrného počtu bojovníkov, členov tzv. Hnutia 26. júla, sformovala sa regulárna povstalecká armáda. 30. decembra 1958 vstúpili revolucionári vedení Ge Guevarom do Santa Clary a už 1. januára 1959 utiekol Batista z krajiny. Castro v ten deň triumfálne vstúpil do Santiaga a z balkóna na námestí vyhlásil víťazstvo revolúcie.

Kasárne Moncada

Cintorín - Cementerio Santa Ifigenia je najvýznamnejším cintorínom na Kube

Fidel Castro sa počas svojej vlády angažoval aj v zahraničnej politike. V Afrike sa snažil pomáhať oslobodzovacím hnutiam, často za cenu ťažkých bojov a strát na životoch Kubáncov. Napríklad v Angole bojovalo okolo roku 2000 až 65 tisíc Kubáncov. Len počas bitky pri Cuito Cuanavale ich padlo približne 10-tisíc.

Fidél Castro zomrel 25. novembra. Zhodou okolností, 25. novembra, pred dvoma dňami, zomrel aj veľký Fidélov priateľ, argentínsky futbalista Diego Maradona. Tento historicky najfenomenálnejší futbalista, na jednom ramene mal vytetovaný portrét Che Guevaru a na druhom ramene, Fidéla Castra.

Pevnosť El Morro - V 17. storočí dochádzalo často k prepadom Santiaga, ktoré bolo hlavným mestom ostrova a centrom obchodu s otrokmi. K ochrane prístavu a mesta pred pirátmi, pri vstupe do zátoky, bola v rokoch 1640-42 vybudovaná mohutná pevnosť El Morro.

Guantanamo - Mesto je vraj známe krásou žien. Asi je to pravda, veď aj v najznámejšej kubánskej piesni Quantanamera sa o tom spieva. Ešte viac však Guantanamo vstupuje do svetovej pozornosti pre vojenskú základňu USA, ktorá sa tu nachádza. Do vojenských priestorov sa samozrejme vstúpiť nedá. Zastavujeme sa pri výhliadkovej veži, z ktorej sa dá ďalekohľadom pozerať do 15 kilometrov vzdialených amerických priestorov. Spojené štáty majú plochu o rozlohe 117 kilometrov štvorcových, prenajatú od roku 1934, na dobu 99 rokov. Ročný nájom je dnes už smiešnych 4085 dolárov. Vo vojenskej základni s dvoma letiskami a námorným prístavom sa zdržuje okolo 7000 príslušníkov námorných síl. V roku 2002 tu bola zriadená väznica. Je určená pre osoby, ktoré sú označené ako "militantní bojovníci". Sú tu teda predovšetkým väznení teroristi, z rôznych islamistických hnutí.

Koralový útes

Cesta medzi Guantanámo a Baracoa, po ktorej sa šinie náš autobus, je bohatá na prudké zatáčky a okúzľujúce výhľady. Vedie cez priesmyk La Farola v horách Siera del Purial. Bola vybudovaná až po revolúcii. Predtým bola Baracoa dostupná iba po mori, alebo letecky.   

Hustú zeleň tropického horského pralesa prerušujú banánové polia, kokosové palmy, chlebovníky a kávovníky. Vedľa krkolomnej cesty stoja predajcovia ponúkajúci kávu, domácu čokoládu lisovanú do kociek, kokos, ozdobné náhrdelníky z farebných ulít slimákov,...  

Nikdy som nemyslel, že o prázdne plastové fľaše môže byť taký záujem. V autobuse cestujeme od rána už dlho a tak prázdnych fliaš sa  nazbieralo hodne. Na radosť domorodcov, čistíme autobus.

Baracoa - Objavenie Kuby

Keď 27. októbra 1492 pristál na východnom pobreží ostrova Krištof Kolumbus, do lodného denníka zapísal: „More pri pobreží je všade hlboké a čisté, ústie rieky je široké stodvanásť stôp, čo je dostatočné pre vplávanie pri protivnom vetre… Okolo rieky je všade plno nádherných stromov, odlišných od našich a všetky plné plodov a kvetov. Je tu tiež veľká hojnosť paliem, ale iných ako u nás. Vzrastom sú prostredné, kmene majú bez šupín a nadmerne veľké listy, ktorými tu pokrývajú strechy domov. Toto je najkrajšie miesto, ktoré ľudské oko zazrelo.

Poslal dvoch vyslancov Rodriga de Jérez a Luise de Torres, aby našli „kráľa tejto zeme“. Vrátili sa o tri dni. Prekvapilo ich, že mnoho domorodcov držalo v ruke ohorené drevo a používali byliny k „vlastnému vykurovaniu“. Bolo to prvé stretnutie Európana s fajčením tabaku. Kolumbus zanechal správu o tom, že videl veľa zaujímavého, napríklad bavlnu, fazuľu, mames (sladké zemiaky) a psov "ktorí neštekali". Ľudia boli dobrosrdeční a kúsky zlata vymieňali za rôzne maličkosti.

V roku 1511 vyplával zo susednej Hispanioly Diego Velásquez, s tromi stovkami conquistadorov. Na Kube založil v roku 1512 prvú osadu, nazval ju Baracoa. Po nej založil ďalších šesť osád a stal sa guvernérom ostrova. Baracoa je teda najstarším mestom na Kube a do roku 1515 bola aj hlavným mestom ostrova. Potom túto funkciu prevzalo Santiago. Velásguez sa prejavil ako pravý dobyvateľ a veľmi rýchlo zotročil pôvodných obyvateľov ostrova, Indiánov - Sibonejov. Tých ničilo aj šírenie európskych chorôb. Celé dediny Sibonejov začali v zúfalstve páchať hromadné samovraždy. V polovici 16. storočia sa počet obyvateľov ostrova znížil z pôvodných 150 000 na 3000.

Informáciu, ktorá je umiestnená pri kríži, treba poopraviť. Kríž nemohol priniesť Kolumbus zo Španielska. Nedávny výskum dokázal, že drevo z ktorého je kríž zhotovený, je kubánske. No kríž má skutočne viac ako 500 rokov.

Hispaniola (dnes Haiti a Dominikánska republika), je po Kube druhý najväčší ostrov v Karibskom mori. Hispaniola bola prvou európskou kolóniou v Novom svete, založenou Krištofom Kolumbusom v rokoch 1492 a 1493. Indián Hatuey žil pôvodne na Hispaniole. Po príchode Španielov, tak ako mnoho ďalších Hispaniolčanov, ušiel pred tvrdými praktikami kolonizátorov na Kubu. No aj na Kube sa objavili krutí Španieli. Keď Hatuey videl, že ho čaká rovnaký útlak aký zažil na Hispaniole, zorganizoval povstanie. Pridalo sa však k nemu iba málo Indiánov z okolia Baracoa a nemali takmer žiadne zbrane. Kameňmi a lukmi sa proti španielskej armáde bojovať nedalo, povstalci zabili iba osem Španielov. Povstanie bolo v krátkej dobe potlačené. Hatueya chytili a odsúdili na upálenie. Predtým ho však španielsky kňaz vyzval, aby prijal kresťanstvo, vraj tak po smrti upálením pôjde do neba. Hatuey sa ho spýtal: "Sú v nebi Španieli?"  Keď dostal kladnú odpoveď, zareagoval: "V takom prípade radšej pôjdem do pekla". O dvadsať rokov neskôr, Indiáni sa pomstili za smrť Hatueya, založili požiar a zničili mesto Baracoa. 

Hatuey je považovaný za prvého národného buditeľa a revolucionára v histórii Kuby. Hlava Hatueya, s typickým účesom, zdobí etiketu jedného z najznámejších kubánskych pív.

Výstup na stolovú horu - El Yunque

Naša cestovateľská skupina sa dnes rozdeľuje. Väčšina odchádza na pláž a dvanásť "statočných" prijíma ponuku vystúpiť na stolovú horu - El Yunque. Asi 20 km od Baracoa začína územie národného parku El Yunque (Kovadlina/Nákova), ktorému dominuje 575 m vysoká stolová hora. Niektoré hory sveta majú v sebe magické kúzlo, prekonávajúce tisícročia. Stolové hory majú v sebe kúzlo hádam ešte väčšie, ako tie špicaté. Skôr ako tu na ostrove pristál Kolumbus a nasledovala ničivá španielska kolonizácia, žil na ostrove a horu El Yunque uctieval indiánsky národ Taínov.

Guardalavaca

Pri ceste z Baracoa na sever ostrova do Santa Clary, na jednu noc sa zastavujeme v rezorte pri meste Guardalavaca. Podľa sprievodcovských príručiek,  Guardalavaca je najkrajšie turistické centrum na východe Kuby. Skutočne, hotel v ktorom spíme, je dobre vybavený a nádherný. Nádherná je aj pláž, patriaca k hotelu. Celý komplex je tak rozsiahly, že sa po ňom presúvame na hotelových taxíkoch.

Santa Clara

Rovnako ako v Guardalavaca, aj v Santa Clara prespíme iba jednu noc. Po večery nás pozývajú na módnu prehliadku. Tak si pozrite niekoľko modelov.

Sú milé takéto stretnutia. Robertovi odovzdávame šatstvo, ktoré sme priniesli sebou na Kubu. Jeho rozvetvenej rodine sa iste z toho niečo zíde. Na oplátku dostávame rum, kubánsky syr a po domácky vyrobené sladkosti. 

Návšteva Múzea a Mauzólea Che Guevaru je povinnou revolučnou zastávkou. Santa Clara je pre Castrovu Kubu symbolom konca Batistovej diktatúry. Jej revolučným hrdinom je bezosporu Che Guevara, ktorý tu so svojim oddielom zviedol rozhodujúcu bitku. Podarilo sa mu vykoľajiť vlak, ktorý prichádzal s posilou a zbraňami pre Batistových vojakov. S ukoristenými zbraňami Guevarovci porazili vládne oddiely. Pod vplyvom tohoto víťazstva, Batista utiekol z Kuby. Navštívili sme múzeum s mauzóleom, venované jeho osobe. Od roku 1997 spočíva Che Guevara, spolu so svojimi šiestimi spolubojovníkmi, v tomto mauzóleu. Na Kube je Che idealizovaný, ako vzor revolucionára.

Varadero

Náš zájazdový pobyt na Kube končí na plážach Varadera. Prvý hotel bol vo Varadere vybudovaný už v roku 1915. Zakrátko sem začali prichádzať svetové hviezdy showbiznisu. Domy si tu kupovali americkí mafiáni na čele sa Al Caponem, bohatí podnikatelia, rezidenciu tu mal diktátor Batista,...Pôvodní starousadlíci boli postupne z Varadera vytláčaní a nezmenilo sa to ani po víťazstve revolúcie. Dnes žijú vo Varadere iba Kubánci, ktorí pracujú v hoteloch a v cestovnom ruchu. Bežní Kubánci, do hotelov a na pláže Varadera, prístup nemajú. Kubánska vláda vybudovala Varadero ako raj pre zahraničných turistov. Varadero funguje ako zlatá klietka, z tejto klietky skutočnú Kubu neuvidíte. A tak ten, kto priletí na letovisko Varadero a odletí z neho naspäť domov, na skutočnej Kube ani nebol.

Ako vidíte na fotkách, hotel v ktorom sne vo Varadere bývali, bol krásny, pláž a more úžasné a počasie nám vyšlo tiež. Nič pre mňa, Kuba vo vnútrozemí je stokrát zaujímavejšia.

Z Kuby odchádzame s pocitom, že tento ostrovný štát má stále zvláštne čaro a atmosféru. Hodiny tú stále tikajú inak, ako inde vo svete. Kubánci si našli v tomto systéme svoj systém a tým žijú. Život si vylepšujú, dokážu zarobiť a vyrobiť si všetko, čo na jednoduchý život potrebujú. Hudba a zábava nemôže v ich živote chýbať, svojim spôsobom sú šťastní. Ak som pri nirváne Budhu v thajskom chráme použil opis stavu podľa pesničky ako: "pohoda, klídek, tabáček", tak pre Kubáncov by som to rozšíril na: "pohoda, klídek, tabáček, rum a tanec". Kubu rozhodne treba spoznať skôr, ako prestane byť zaujímavá. Treba ju spoznať takú, ktorá sa ešte riadi revolučným heslom "Hasta la Victoria Siempre" - "Vždy ďalej k víťazstvu". Môžete ho na Kube čítať na mnohých pamätníkoch a bilbordoch. Kto vie, možno keď raz to konečné víťazstvo Kubánci dosiahnu, budú menej šťastní a pre nás menej zaujímaví.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Covid ju zmenil na červenú. Galantská nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

Žiadne výpisky ani kópie. Jankovskej obmedzili prístup do vlastného spisu

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

Vallo: Vidím ako premiérova komunikácia pôsobí na ľudí

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.


Už ste čítali?