reklama

Maroko 2/3 (Fez) – zem plná exotických pamiatok a moslimov

Navštívime fascinujúcu, najstaršiu, najväčšiu a najslávnejšiu islamskú Medinu na svete. Fez el-Bali žije svojím životom už 12 storočí, prežije aj dramatický úbytok turistov v pandemickej dobe?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Nedá mi nevrátiť sa krátko k prvej časti môjho blogu o Maroku a hlavne k diskusii, ktorá sa po jeho zverejnení strhla. Tridsať diskusných príspevkov, to sa pri cestopise často nevidí. V prevažnej miere som dostával rady, že som sa naivne vytŕčal, mal som sa snažiť viac splynúť s davom, nechodiť po miestach „prefláknutých“ turistami s veľkým fotoaparátom a nefotiť radšej vôbec, neprovokovať moslimov šortkami mojej vnučky a skrátka, mal by som prehodnotiť moje vyjadrenie o agresivite Maročanov, za problémy som si mohol sám. Vraj aj inde sa dá stretnúť s neslušnosťou, podvodmi a krádežami, vrátane Čiech a Slovenska. Keby som sa bol vypravil v Maroku do miest menej navštevovaných turistami, napríklad do pohoria Atlas alebo na Saharu, uvidím iných, teda priateľskejších Maročanov. Nuž takto to celé vidí 74 ročný starec (teda ja), ktorý už hodne za tie roky pochodoval po svete.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Niekedy začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia ma v Tunise zavialo nielen na turistami vychytené miesta, ale aj na Saharu. Premával som sa na ťavách v púšti, piekol som placky na horúcom piesku, pohyboval som sa medzi Berbermi a Tuarégmi, vstupoval som voľne do mešít a odniesol som si odtiaľ iba tie najúžasnejšie zážitky. Po agresivite ani najmenšia stopa. Dnes sa snažím vnukovi a vnučke ukázať taký svet, aký som zažil ja v mojej mladosti, pred 40-50 rokmi. Som naozaj naivný, takého sveta už niet, zmizol. Štatistika hovorí, že na začiatku 21. storočia žilo vo viac ako 200 štátoch sveta 1,4 miliardy praktizujúcich moslimov. Odvtedy ich počet určite výrazne narástol. Počtom veriacich je islam druhým najväčším svetovým náboženstvom po kresťanstve, ku ktorému sa hlási približne 2,2 miliardy veriacich. Lenže ruku na srdce, koľkí z nás sa pri sčítaní obyvateľstva zapíšu ako kresťania iba preto, že chodia do práce povedľa kostola? Problémom sú najmä radikálni islamisti, prívrženci Islamského štátu, novodobí „martýri a dobyvatelia zároveň“, ktorí v mene Alaha presadzujú islam a svätú vojnu a tých pribúda. A nielen oni, Korán prikazuje všetkým moslimom v nemoslimoch vidieť nepriateľov. Či sa nám to páči alebo nie, svet sa skokom zmenil 11. septembra 2001, po leteckom útoku islamistov Al-Káidy na „dvojičky“ v USA. Už nič nie je ako predtým, nastali zmeny vo viacerých rovinách – bezpečnostnej, politickej, spoločenskej, sociálnej a ďalších, aj v chovaní sa moslimov voči nemoslimským turistom. Prevládajúcim rysom medzi moslimským a nemoslimský svetom je hlboké nepriateľstvo. Napätie rastie, cítil som ho v 2018 roku aj pri ceste po Jeruzaleme, Palestíne a Jordánsku. Písal som o tom v blogu:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

https://vladimirbencik.blog.sme.sk/c/507121/criepky-z-krajiny-kde-sa-to-vsetko-zacalo-izrael-cast-3-3-konflikt-izrael-a-palestina.html

Zatiaľ čo v Jeruzaleme som cítil napätie medzi moslimským a nemoslimským (židovským) svetom iba vo vzduchu (dnes sa tam bombarduje raketami a strieľa), v Maroku sa ma bezprostredne dotklo.

Ako sa hovorí: starého psa novým kúskom nenaučíš. Doteraz som odmietal dve krajné riešenia, chodiť do moslimských krajín cez cestovné kancelárie, ktoré by v spolupráci s overenými miestnymi spolupracovníkmi takmer všetky problémy vyriešili za mňa (a uvidel by som iba polovicu), alebo nechať si narásť bradu, zaodieť sa do teplákov a chodiť Medinami bez fotoaparátu, nepozorovane, po špičkách. Ja som volil z môjho pohľadu normálny spôsob chovania a napriek tomu a mojej opatrnosti, od Maročanov sa mi dostalo hodne nevrlosti a áno, aj agresivity, krádeži a podvodov. Dobre mi tak, som stará škola, hlavou múr neprerazím. Fandím všetkým ktorí nemali doteraz v Maroku či v iných moslimských krajinách žiadne problémy a stretávali iba samých priateľských ľudí. Nech vám to dlho vydrží. Aj ja som sa v marci 2019 vrátil z „Perly v Indickom oceáne“ Sri Lanky nadšený s tým, že tam žijú iba milí ľudia a o necelý mesiac na to, na Veľkonočnú nedeľu, miestni prívrženci Islamského štátu zmasakrovali v budhistických kostoloch a hoteloch 359 ľudí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dosť, týmto som skončil s témou o našich problémoch v Maroku. Videli sme veľmi veľa zaujímavých exotických pamiatok ktoré som fotil, o ktorých čosi viem a ktoré chcem opísať. Ak máme diskutovať, tak prosím, diskutujme na tému turistických zaujímavostí, ktorými sa Maroko hemží.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Našim ďalším cieľom po Marrákeši je najstaršie a zároveň najstarobylejšie z kráľovských miest v Maroku - Fez. Z Marrákeša do Fezu sa dá dostať autobusom, vlakom a dokonca aj lietadlom. Ja som sa rozhodol pre vlak. Všetky väčšie marocké mestá prepája pomerne kvalitná železničná sieť, prevádzkovaná štátnou spoločnosťou ONCF. Na trase Marrákeš – Fez premáva denne v oboch smeroch 5 vlakových spojov. S rezerváciou lístkov a miesteniek na cestu do Fezu a potom aj z Fezu do Rabatu nám pomohli online v našom marrákešskom riáde. Pozrel som si čerstvú informáciu a tá hovorí, že cesta do Fezu (dlhá 550 kilometrov) dnes trvá 6,5 hodiny a cena lístku sa pohybuje od 19 do 29 Eur. Vlaky majú vozne prvej a druhej triedy. Železničné stanice cez ktoré sme prešli v Marrákeši, Feze a Rabate sú moderné a slušné (rozhodne lepšie ako tá naša v Bratislave), vlaky sú relatívne nové a pohodlné. Dokonca aj okná na našom kupé boli čistejšie než s akými sa stretávam vo vlakoch u nás, a tak sme mohli nielen sledovať krajinu, ale cez okno aj ako-tak fotiť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Maroko je svojou rozlohou takmer šesťkrát väčšie ako Slovensko. Pohorie Atlas, pretínajúce Maroko od juhozápadu na severovýchod, sa smerom k Atlantickému oceánu zvažuje do náhorných plošín. Smerom k juhu (kam sa presunieme do Agadiru na konci pobytu) sú to prevažne kamenisté púšte. Na severozápade (kam smerujeme z Marrákeša do Fezu teraz) sa Atlas zvažuje širokým predhorím nazývaným Marocká meseta k rovinám na pobreží Atlantiku, je to najúrodnejšia oblasť Maroka s najväčšou koncentráciou obyvateľstva.

Je august, a ten je v Maroku tak ako u nás najteplejším mesiacom. Priemerná teplota vzduchu v auguste je 32 stupňov a krajina ktorou prechádzame, je vyprahnutá. Najlepší čas na poznávaciu dovolenku v Maroku je počas miernych zím, teda v rozmedzí mesiacov december – január, kedy je tu hlavná sezóna.

Vlak opustil Marrákeš a smeruje k pobrežiu Atlantického oceánu, do medzistanice v Casablance. Spočiatku prechádzame kamenistou púšťou ležiacou pred pohorím Veľkého Atlasu.
Vlak opustil Marrákeš a smeruje k pobrežiu Atlantického oceánu, do medzistanice v Casablance. Spočiatku prechádzame kamenistou púšťou ležiacou pred pohorím Veľkého Atlasu. (zdroj: Vlado Benčík)
Kamenistú púšť zakrátko vystrieda suchá a holá krajina. Pôda má farbu do červena, je podobná farbe antuky.
Kamenistú púšť zakrátko vystrieda suchá a holá krajina. Pôda má farbu do červena, je podobná farbe antuky. (zdroj: Vlado Benčík)
Na rozsiahlych pastvinách Maroka sa chovajú prevažne ovce a kozy. Takýto obrázok sa mihne za oknom vlaku často.
Na rozsiahlych pastvinách Maroka sa chovajú prevažne ovce a kozy. Takýto obrázok sa mihne za oknom vlaku často. (zdroj: Vlado Benčík)
V Maroku boli kedysi veľké koloniálne statky prerozdelené do malých rodinných podnikov, existujú tiež družstvá dotované štátom. Orná pôda tvorí asi pätinu plochy zeme a s výnimkou severnej pobrežnej oblasti, pôdu je nutné zavlažovať.
V Maroku boli kedysi veľké koloniálne statky prerozdelené do malých rodinných podnikov, existujú tiež družstvá dotované štátom. Orná pôda tvorí asi pätinu plochy zeme a s výnimkou severnej pobrežnej oblasti, pôdu je nutné zavlažovať. (zdroj: Vlado Benčík)
​Žeby zber zemiakov? Hlavnými plodinami v Maroku sú pšenica, jačmeň, cukrová repa a citrusy. Významné je pestovanie paradajok, olív, vínnej révy a zemiakov. V oázach sa pestujú datlové palmy a figovníky.  ​
​Žeby zber zemiakov? Hlavnými plodinami v Maroku sú pšenica, jačmeň, cukrová repa a citrusy. Významné je pestovanie paradajok, olív, vínnej révy a zemiakov. V oázach sa pestujú datlové palmy a figovníky. ​ (zdroj: Vlado Benčík)
Na nie veľmi širokej rovinatej časti pobrežia Atlantiku je najúrodnejšia pôda. V rýchlosti ktorou sa vlak pohybuje často neviem identifikovať rastúce plodiny.
Na nie veľmi širokej rovinatej časti pobrežia Atlantiku je najúrodnejšia pôda. V rýchlosti ktorou sa vlak pohybuje často neviem identifikovať rastúce plodiny. (zdroj: Vlado Benčík)
Kdesi v blízkosti Casablancy míňame zrejme nejakú rafinériu. Maroko je výrazne energeticky závislé – okolo 95 % energie sa dováža. Ropa sa dováža zo Saudskej Arábie, Iraku a Ruska, skvapalnený zemný plyn a elektrická energia z Alžírska.
Kdesi v blízkosti Casablancy míňame zrejme nejakú rafinériu. Maroko je výrazne energeticky závislé – okolo 95 % energie sa dováža. Ropa sa dováža zo Saudskej Arábie, Iraku a Ruska, skvapalnený zemný plyn a elektrická energia z Alžírska. (zdroj: Vlado Benčík)
V okolí Rabatu cestu lemujú nevysoké kopce, údolia s riečkami s brehmi nahusto posiatymi ružovými oleandrovými kríkmi, ktoré sa striedajú s úhľadne vysadenými olivovými či pomarančovými sadmi.
V okolí Rabatu cestu lemujú nevysoké kopce, údolia s riečkami s brehmi nahusto posiatymi ružovými oleandrovými kríkmi, ktoré sa striedajú s úhľadne vysadenými olivovými či pomarančovými sadmi. (zdroj: Vlado Benčík)
Blížime sa k cieľu našej cesty a krajina opäť stráca zelenú farbu. Píše sa, že Fez leží na úrodnej planine Saiss medzi Stredným Atlasom a pohorím Ríf, v ktorom je množstvo liečivých prameňov. Podľa toho by sme práve mali prechádzať Rífom.
Blížime sa k cieľu našej cesty a krajina opäť stráca zelenú farbu. Píše sa, že Fez leží na úrodnej planine Saiss medzi Stredným Atlasom a pohorím Ríf, v ktorom je množstvo liečivých prameňov. Podľa toho by sme práve mali prechádzať Rífom. (zdroj: Vlado Benčík)

Podvečer vchádzame do Fezu. Vo Feze, presnejšie v jeho najstaršej historickej časti Fez el-Bali, strávime štyri celé dni (s jednodňovým výletom odtiaľ do „modrého mestečka“). Taxíkom sa dostávame zo železničnej stanice k jednej z 11 vonkajších brán Mediny. Do vnútra Mediny sa motorové vozidlá nedostanú, nemôžu sa v nej pohybovať žiadne motorové vozidlá, chodí sa pešo alebo zriedkavo na bicykloch, prepravu tovaru zabezpečujú osly, mulice a káry všakovakej konštrukcie. Na stanovišti taxíkov pri bráne čakajú nosiči. S jedným majiteľom ručnej káry si dohodneme odvoz batožiny, vysvetlíme kde máme namierené a tentokrát bez problémov vchádzame do riádu Medina Social Club, rezervovaného z domu.

Takto nejako putovala aj naša batožina uličkami Mediny od taxíku pri vstupnej bráne do riádu.
Takto nejako putovala aj naša batožina uličkami Mediny od taxíku pri vstupnej bráne do riádu. (zdroj: Vlado Benčík)

Riád Medina Social Club leží v úplnom srdci starého historického centra Fez el-Bali. Toto ubytovanie som vybral kvôli vhodnej polohe a tiež pre terasu s reštauráciou na jeho vysokej streche, odporúčanú turistami.

Naše prvé kroky po ubytovaní vedú na strechu. Tu je pohľad zo strechy na vnútorné nádvorie riádu. Bazén nahrádza malá fontána a dva celkom živo vyzerajúce umelé stromy uprostred uzavretého nádvoria.
Naše prvé kroky po ubytovaní vedú na strechu. Tu je pohľad zo strechy na vnútorné nádvorie riádu. Bazén nahrádza malá fontána a dva celkom živo vyzerajúce umelé stromy uprostred uzavretého nádvoria. (zdroj: Vlado Benčík)

Booking neklamal, takmer neporušené stredoveké mesto je z našej strechy ako na dlani a práve sa kúpe v lúčoch zapadajúceho slnka. Veľkolepé divadlo. Výhľad na strechy najstaršej časti Fezu z nášho riádu je presne taký filmový, aký som si doma predstavoval. V horúcom a suchom podnebí je strešný priestor hodnotný a veľmi využívaný. Takmer všetky budovy majú ploché strechy, používajú sa na sušenie bielizne, pestovanie okrasných rastlín a posedenie v chladnejšom večernom vzduchu.

Doma som sa na cestu pripravoval a tak sa viem ako-tak orientovať. Vysoký minaret v pozadí na ľavej strane obrázku je najvyšším v Medine, patrí svätyni a náboženskému komplexu „Zawiya“ s hrobkou kráľa Idrisa II.  Bude pre nás dobrým orientačným bodom.
Doma som sa na cestu pripravoval a tak sa viem ako-tak orientovať. Vysoký minaret v pozadí na ľavej strane obrázku je najvyšším v Medine, patrí svätyni a náboženskému komplexu „Zawiya“ s hrobkou kráľa Idrisa II. Bude pre nás dobrým orientačným bodom. (zdroj: Vlado Benčík)
Stačí otočiť pohľad vľavo na kopec, zapadajúce slnko hladí múry pevnosti Borj Nord, alebo po arabsky Al-Burj ash-Shamali. Stará pevnosť je presne tam kde som ju videl v predstavách doma.
Stačí otočiť pohľad vľavo na kopec, zapadajúce slnko hladí múry pevnosti Borj Nord, alebo po arabsky Al-Burj ash-Shamali. Stará pevnosť je presne tam kde som ju videl v predstavách doma. (zdroj: Vlado Benčík)
Slnko sa skrylo za obzorom, svetlá v uličkách pod nami sa postupne rozsvecujú. Medzi siluetami striech Mediny vyniká osvetlený minaret a pyramída komplexu „Zawiya“, ukrýva hrob Idrisa II., patróna Fezu.
Slnko sa skrylo za obzorom, svetlá v uličkách pod nami sa postupne rozsvecujú. Medzi siluetami striech Mediny vyniká osvetlený minaret a pyramída komplexu „Zawiya“, ukrýva hrob Idrisa II., patróna Fezu. (zdroj: Vlado Benčík)

Šum ulice stícha a my čakáme na „azán“. Myslím že všetkým návštevníkom arabských krajín sa do pamäti natrvalo zapísalo to pre nás rozprávkovo znejúce muezínovo zvolávanie k pravidelnej spoločnej modlitbe. Ono to vôbec nie je rozprávka, je to mravný kódex, vyznanie s jasne sformulovaným postojom moslimov k svetu. "Nie je Boha okrem Boha a Mohammad je prorok Boží". Sprevádza ich celý život, šeptá sa novonarodenému dieťaťu do ucha a vyslovuje sa pri lúčení s mŕtvym.

Predstavte si, že večer sedíte na terase strechy kdesi uprostred desiatok stáročných minaretov a spevavá recitácia „azánu“ sa dostáva do vašich uší zrazu z viacerých strán. Naozaj pre nás silný zážitok, pri predstave čo "azán" obsahuje, až mrazí. No dnes to má už malú chybu krásy. Aj do tejto činnosti zasiahol pokrok. Kedysi musel muezín vystúpiť k prednesu „azánu“ po úzkom schodišti na balkón minaretu, jeho hlas znel autentickejšie. Dnes sú všade nainštalované amplióny a zvolávanie k modlitbe ide zo záznamu.

Tradície v našej malej turistickej skupinke sa nemenia. Aj dnes si po dobrej večeri s pohárom výborného marockého červeného vína čítame informácie o histórii miesta v ktorom sa práve nachádzame a rozoberáme program, ktorý nás čaká zajtra. Nočná exoticky voňajúca Medina posiata svetielkami je pritom výbornou kulisou.

Opevnená Medina Fez el-Bali sa pre svoju jedinečnosť dostala do zoznamu UNESCO a dnes patrí k ikonám celého Maroka. V jej 9000 úzkych uličkách (údaje sa rôznia, neverím že ich niekto presne spočítal) pôsobiacich ako dokonalý labyrint sa skrývajú významné medresy, mešity, hrobky svätcov, či dokonca kráľa Idrisa II., ktorého domáci uctievajú ako patróna svojho mesta. Naším hlavným cieľom zajtrajšieho dňa bude okrem bezcieľneho chodenia, strácania a nachádzania sa, nasávania atmosféry ikonickej Mediny, aj návšteva historickej garbiarne. Internet je plný fotografií a videí z legendárnej štvrti garbiarov, možnosť „nakŕmiť“ zábermi aj môj fotoaparát treba využiť.

Pevnosť Borj Nord

Pevnosť Borj Nord.
Pevnosť Borj Nord. (zdroj: Vlado Benčík)

Máme skoré raňajky, raňajkujeme na terase nášho riádu už pri lúčoch vychádzajúceho slnka. Záber pevnosti Borj Nord doplním o niekoľko informácií. Postavil ju v roku 1582 mocný sultán Ahmad al-Mansúr, patriaci k dynastii Saadovcov Táto dynastia ovládala v 16. storočí z Marrákeša obchod s otrokmi, zlatom, soľou a cukrom. V oblasti Fezu museli Saadovci čeliť odporu domáceho obyvateľstva a tak tu vybudovali tri pevnosti: na protiľahlých kopcoch nad mestom Borj Nord a Borj Sud a pevnosť Fez el-Jdid, ktorá ležala najbližšie k mestu. V prípade nepokojov z pevností mohli delami mesto bombardovať. Pevnosti však slúžili aj na obranu voči vonkajšiemu nepriateľovi a tým bolo v 15. a 16. storočí predovšetkým Portugalsko. Kráľovský dvor v Lisabone podporoval námorné plavby, túžil nielen získať lupom zlato, slonovinu a koreniny, ktoré sa dovážali na severoafrické pobrežie a s ktorými obchodovali moslimskí kupci. K podpore moreplavectva viedol portugalských kráľov aj križiacky zápal, teda snaha zbaviť sa nepriateľského náboženstva – islamu. Dnes sa v pevnosti Borj Nord nachádza Múzeum marockých zbraní. Jeho návštevu z programu vypúšťame. Myslím si že vo Fez el-Bali je veľa zaujímavejších pamiatok. 

Zawiya (mauzóleum Idrisa II.) a história Fezu

Zoznamovanie sa s Medinou začíname náhodne a netradične. Vidím otvorenú bránu do svätyne Zawiya, rýchlo využívam mimoriadnu príležitosť, nakúkam a fotím. Máloktorý cestovateľ podáva informáciu o architektonickom skvoste, ktorým nepochybne mauzóleum Zawiya je. Našiel v ňom večný odpočinok Idris Al-Azhar Ben Idris Ben Abdellah Al-Kamel známy ako Idris II.. Bol synom Idrisa I., zakladateľa marockej dynastie Idrisidov.

Históriu mesta Fez začal písať priamy a blízky potomok Proroka Mohameda - Idris I.. Po bitke pri Fakhkhu v roku 786 musel utiecť z územia ovládaného Abbásidmi, pretože podporoval porazených pro-šíitských povstalcov. Svoju prestíž, ako potomok Proroka, využil na uzavretie spojenectva s miestnymi Berbermi a v roku 789 založil na brehu riečky Jawhar neveľkú berberskú osadu. Rýchlo sa stal najdôležitejším náboženským a politickým vodcom v regióne. Idris I. zomrel za záhadných okolností v roku 791 dva mesiace predtým, ako sa narodil berberskej matke Kenzy jeho syn Idris II.. Aj on mal v sebe gény Proroka Mohameda, bol pravnukom jeho dcéry Fatimy. Kenza bola dcérou berberského náčelníka kmeňa a tak Idris II. bol vychovaný medzi Berbermi. Podľa legiend Maročanov bol bytosťou s priam nadľudskými vlastnosťami, takmer ako jeden z najväčších mudrcov islamu, Avicenna. V štyroch rokoch vedel čítať a písať, ako osemročný poznal Korán naspamäť a vyznal sa vo všetkých vedách. Vynikal tiež fyzickou silou. Potom ako sa v roku 803 ako dvanásťročný oficiálne ujal pozície vládcu, výrazne rozšíril hranice krajiny Idrisid, ktorú spravoval. Vládol nad územím dnešného Maroka a časti Alžírska. Idris II. začal budovať nové mesto na protiľahlom brehu riečky Jawhar, ako jeho otec. S pomocou nových arabských prisťahovalcov získal nezávislosť od svojich berberských spojencov a stal sa prvým skutočným „marockým“ islamským vládcom. Zomrel ako 35 ročný v roku 828, zanechajúc po sebe 12 synov.

Spočiatku sa teda vedľa seba rozvíjali dve samostatné mestá s rôznymi názvami, až po ich spojení do jedného celku v roku 1070 vzniklo mesto s názvom Fez el-Bali, dnes jedna z troch častí moderného Fezu. Idris I. sa považuje za zakladateľa Fezu a Idris II. je jeho patrónom. Mesto sa už v 10. storočí stalo historickým a kultúrnym centrom celej krajiny. Medzi rokmi 1170 až 1180 vo Fez el-Bali žilo viac ako 200 tisíc ľudí, čo ho robilo najväčším musulmanským mestom na svete.

V roku 1308, takmer päť storočí od smrti Idrisa II., na mieste dnešnej pyramídovej budovy svätyne Zawiya sa našlo nepoškodené telo. Ľudia verili že sa jedná o telo tohto veľkého vládcu a rozhodli sa vybudovať na tom mieste mauzóleum. Pôvodná budova bola postavená Marinidmi okolo roku 1440, no v priebehu storočí bola stavba výrazne zmenená. V 18. storočí ju úplne nahradil dnešný komplex Zawiya v typickom architektonickom štýle, ktorý vládne v Maroku dodnes.

To, že sa blížite k mauzóleu, zistíte podľa drevených trámov, križujúcich uličky vedúce ku komplexu. Sú umiestnené tesne nad výškou hlavy chodcov. Údajne sa tak malo zabezpečiť, aby návštevníci svätyne prichádzali pešo.
To, že sa blížite k mauzóleu, zistíte podľa drevených trámov, križujúcich uličky vedúce ku komplexu. Sú umiestnené tesne nad výškou hlavy chodcov. Údajne sa tak malo zabezpečiť, aby návštevníci svätyne prichádzali pešo. (zdroj: Vlado Benčík)
Fasádu Zawiya ozdobujú nádherné obrazce maurských vzorov, sú vygravírované do alabastrovej omietky jemne ako francúzska čipka. S podobnými sme sa stretli na stredovekých pamiatkach v Marrákeši.
Fasádu Zawiya ozdobujú nádherné obrazce maurských vzorov, sú vygravírované do alabastrovej omietky jemne ako francúzska čipka. S podobnými sme sa stretli na stredovekých pamiatkach v Marrákeši. (zdroj: Vlado Benčík)
Pre nemoslimov je návšteva svätyne síce zakázaná, ale do časti interiéru sa nám podarilo nakuknúť cez tzv. „ženskú“ bránu. (Mentálny vesmír žien sa líši v islame od mentálneho vesmíru mužov, ktorí sú vo viere vzdelanejší.)
Pre nemoslimov je návšteva svätyne síce zakázaná, ale do časti interiéru sa nám podarilo nakuknúť cez tzv. „ženskú“ bránu. (Mentálny vesmír žien sa líši v islame od mentálneho vesmíru mužov, ktorí sú vo viere vzdelanejší.)  (zdroj: Vlado Benčík)
Mauzóleum Idrisa II. je miestom zbožnosti, úcty a obety. Moslimovia ho navštevujú, aby získali „baraku“, teda božské šťastie, ktoré z tohto miesta pramení. Baraku tu hľadajú aj moslimskí chlapci pred obradom obriezky a ženy, ktoré si chcú uľahčiť pôrod.
Mauzóleum Idrisa II. je miestom zbožnosti, úcty a obety. Moslimovia ho navštevujú, aby získali „baraku“, teda božské šťastie, ktoré z tohto miesta pramení. Baraku tu hľadajú aj moslimskí chlapci pred obradom obriezky a ženy, ktoré si chcú uľahčiť pôrod. (zdroj: Vlado Benčík)
Iste mi dáte za pravdu, dekorácia interiéru vytvorená jemnými vzormi z glazovaných obkladačiek „zilliz“ a rezbárska výzdoba na stropoch je neskutočne krásna.
Iste mi dáte za pravdu, dekorácia interiéru vytvorená jemnými vzormi z glazovaných obkladačiek „zilliz“ a rezbárska výzdoba na stropoch je neskutočne krásna. (zdroj: Vlado Benčík)
Hrobka patróna Fezu Idrisa II. je považovaná za duchovné srdce mesta. Svätyňa Zawiya bola dokonca kedysi miestom azylu, úrady z nej nemohli vyhnať ani tých najťažších  zločincov.
Hrobka patróna Fezu Idrisa II. je považovaná za duchovné srdce mesta. Svätyňa Zawiya bola dokonca kedysi miestom azylu, úrady z nej nemohli vyhnať ani tých najťažších zločincov. (zdroj: Wikipedia)

Historická garbiareň Derb Chaouwara na ručné spracovanie kože prispieva vo veľkej miere k turistickej príťažlivosti mesta. Vo Feze nie je jediný turista, ktorý by nemal vo svojom programe návštevu historickej garbiarne, tá tu existuje už dvanásť storočí a je veľkou turistickou atrakciou. Kože sa v nej spracovávajú úplne rovnako ako v stredoveku. Často sa píše, že garbiareň bez sprievodcu v spleti úzkych uličiek ťažko nájsť, ideme ju hľadať.

Na tretí či štvrtý pokus sa nám darí nájsť malé námestie Al-Carawyn. Odtiaľ treba ísť najužšou a najšpinavšou uličkou a tá by nás mala spolu s neznesiteľným zápachom doviesť až ku garbiarni. Ono to však až tak jednoducho nefunguje. Na turistov striehnu v uličke „veselí chlapíci“ a tí vysvetľujú, že dole do garbiarne môžete vstúpiť iba s jedným z nich a to za poplatok. Častejšie sa však turisti rozhodnú pre pohľad do garbiarne zhora a iba oni (teda títo „veselí chlapíci“) vedia poradiť najlepšiu terasu s najlepším výhľadom. Necháme si za neveľký bakšiš poradiť tú „dobrú“ terasu a tak jeden z miestnych „navigátorov“ ide kúsok s nami a otvára nenápadné dvere na obchode s koženými výrobkami. Po úzkom schodisku sa dostávame cez obchod na prvom a druhom poschodí až na balkón. Náš čuch už dávno hovorí, sme na správnom mieste. Predavač v obchode z balkóna ktorého s vyvalenými očami a upchatými nosnými dierkami sledujeme neuveriteľnú scénu pod nami predpokladá, že urobíme nejakú tržbu a tak sa k nám správa milo. Dostávame do rúk vetvičky mäty, tú treba držať pod nosom, jej vôňa má preraziť zápach. Spomínam si na „vôňu“ najsmradľavejšieho ovocia durian, ani vrece durianu by neprebilo v augustovom sparne smrad šíriaci sa od kadí s kožami.

V garbiarni Derb Chaouwara sa na dlhé stáročia zastavil čas. Koža spracovaná vo Feze bola odjakživa vysoko cenená a stredoveké postupy pri jej spracovaní sa zachovali dodnes.
V garbiarni Derb Chaouwara sa na dlhé stáročia zastavil čas. Koža spracovaná vo Feze bola odjakživa vysoko cenená a stredoveké postupy pri jej spracovaní sa zachovali dodnes. (zdroj: Vlado Benčík)
V garbiarni sa vraj dodnes výhradne používajú prírodné prísady (vápno, kravský moč, holubí trus a kôra mimózy ako zdroj draslíka, ako zdroj farbiva šafran, vlčí mak, indigo, mäta,..). Ako nadšenec pre históriu chcem veriť tomuto technologickému postupu.
V garbiarni sa vraj dodnes výhradne používajú prírodné prísady (vápno, kravský moč, holubí trus a kôra mimózy ako zdroj draslíka, ako zdroj farbiva šafran, vlčí mak, indigo, mäta,..). Ako nadšenec pre históriu chcem veriť tomuto technologickému postupu. (zdroj: Vlado Benčík)
Spracovávaná ovčia, kozia, teľacia alebo ťavia koža sa najskôr dôkladne zbaví zvyškov mäsa.
Spracovávaná ovčia, kozia, teľacia alebo ťavia koža sa najskôr dôkladne zbaví zvyškov mäsa. (zdroj: Vlado Benčík)
Potom ako sa koža zbaví tuku, je prenesená do kadí s farbou. Na štvor-hektárovej ploche garbiarne rozdelenej na 4 časti je rozmiestnených 1200 takýchto nádrží.
Potom ako sa koža zbaví tuku, je prenesená do kadí s farbou. Na štvor-hektárovej ploche garbiarne rozdelenej na 4 časti je rozmiestnených 1200 takýchto nádrží. (zdroj: Vlado Benčík)
Garbiari, stojaci po kolená vo farebnom roztoku, kožu máčajú a máčajú a znova neúnavne máčajú a máčajú,...... niekedy koža zotrvá v roztoku aj viac ako dva týždne, pokiaľ nechytí tú správnu farbu.
Garbiari, stojaci po kolená vo farebnom roztoku, kožu máčajú a máčajú a znova neúnavne máčajú a máčajú,...... niekedy koža zotrvá v roztoku aj viac ako dva týždne, pokiaľ nechytí tú správnu farbu. (zdroj: Vlado Benčík)
Pohľad na zhrbené chrbty garbiarov s oboma nohami ponorenými v nádrži uprostred ovčích koží je príťažlivý iba pre nadšených turistov. Zamestnanci trpia chronickými kožnými chorobami a sú málo platení. Dodnes vraj platí, že za smenu dostávajú iba 7 Eur.
Pohľad na zhrbené chrbty garbiarov s oboma nohami ponorenými v nádrži uprostred ovčích koží je príťažlivý iba pre nadšených turistov. Zamestnanci trpia chronickými kožnými chorobami a sú málo platení. Dodnes vraj platí, že za smenu dostávajú iba 7 Eur. (zdroj: Vlado Benčík)
Napriek nízkej mzde a neuveriteľne ťažkým pracovným podmienkam sa povolanie garbiar dedí z otca na syna, tak ako nakoniec pri všetkých remeslách v Maroku.
Napriek nízkej mzde a neuveriteľne ťažkým pracovným podmienkam sa povolanie garbiar dedí z otca na syna, tak ako nakoniec pri všetkých remeslách v Maroku. (zdroj: Vlado Benčík)
Vetvička mäty, ktorú mrvím pod nosom, vôbec nepomáha. Smrad vanúci z garbiarne je tak odporný, že človek by dokázal v tom momente odprisahať, že už na seba nevezme žiadny výrobok z kože.
Vetvička mäty, ktorú mrvím pod nosom, vôbec nepomáha. Smrad vanúci z garbiarne je tak odporný, že človek by dokázal v tom momente odprisahať, že už na seba nevezme žiadny výrobok z kože. (zdroj: Vlado Benčík)

Pri pohľade na namáhavú prácu a otrasné hygienické podmienky garbiarov sme sa presvedčili, že "cesta ovce z pastvín do dámskej kabelky veru vôbec nie je ľahká".

Predajňa kožených výrobkov v garbiarni.
Predajňa kožených výrobkov v garbiarni. (zdroj: Vlado Benčík)

Pri odchode z obchodu garbiarne zvažujeme kúpu koženej taburetky. Nakoniec si kupujem dva opasky, zídu sa. Skúsenosti turistov však hovoria, že na tržnici si dokážete zjednať kúpu kožených výrobkov lacnejšie ako v predajniach, z balkónov ktorých pozorujete spracovávanie koží. Predpokladá sa totiž, že pod dojmom silných zážitkov sú turisti skôr ochotní pustiť nejaký dirham navyše. 

Opúšťame garbiareň a ani na ulici sa nám nedostáva čerstvého vzduchu. Evidentne nám chýba kyslík a tak operatívne vkladám do programu návštevu parku Jardin Jnan Sbil. Tejto zelenej oáze sa dáva prívlastok „Zelené pľúca Fezu“, tak uvidíme. Z Mediny do parku prechádzame cez Modrú bránu. 

Bab Boujloud (alebo tiež Modrá brána) – brána vedúca do stredoveku.

K návšteve parku Jardin Jnan Sbil potrebujeme opustiť opevnenú Medinu, park sa nachádza pred Modrou bránou. Pravdepodobne neexistuje turista ktorý navštívil Fez a neprešiel aspoň raz okolo brány Bab Boujloud. Je to prakticky nemožné, pretože brána (arabsky bab) slúži ako vynikajúci navigačný bod pre stratených tulákov, ktorí sa snažia nájsť cestu cez rušné ulice fezskej Mediny. Ale Bab Boujloud je oveľa viac než len orientačný bod na mape. Jeho trblietavé mozaikové dlaždice a veľká klenba z neho urobili jednu z najslávnejších marockých brán. Na rozdiel od väčšiny marockých historických pamiatok, brána Bab Boujloud je celkom nová, bola postavená až v roku 1913, počas francúzskej okupácie Maroka. Hneď vedľa novej brány nájdete pôvodnú bránu Bab Chems, tou sa do rušných ulíc Mediny vchádzalo už od 12. storočia. Všimnite si, Bab Chems bola postavená zámerne na šikmej ploche, tým sa mal blokovať vstup baraních stád do mesta.

Pri bráne Bab Boujloud si môžete posedieť v jednej z kaviarní alebo reštaurácií, ktoré sú umiestnené vnútri Mediny priamo oproti bráne.
Pri bráne Bab Boujloud si môžete posedieť v jednej z kaviarní alebo reštaurácií, ktoré sú umiestnené vnútri Mediny priamo oproti bráne. (zdroj: Vlado Benčík)
Z vonkajšej strany Mediny je pôsobivejší pohľad na túto monumentálnu bránu. Pri vstupe do Mediny cez Bab Boujloud si všimnite ako sa mení farba mozaiky, z vonkajšej strany je brána modrá (to je farba Fezu), zvnútra je zelená (čo je farbou islamu).
Z vonkajšej strany Mediny je pôsobivejší pohľad na túto monumentálnu bránu. Pri vstupe do Mediny cez Bab Boujloud si všimnite ako sa mení farba mozaiky, z vonkajšej strany je brána modrá (to je farba Fezu), zvnútra je zelená (čo je farbou islamu). (zdroj: Vlado Benčík)

Park Jardin Jnan Sbil - zelené pľúca Fezu

Verejné parky a záhrady sú vo veľkých marockých mestách veľmi zriedkavé. Kráľovské mesto Fez s viac ako milión obyvateľmi nebolo výnimkou z tohto pravidla, no od roku 2011 sa všetko zmenilo. Kráľ Mohamed VI. obnovil a otvoril pre verejnosť súkromnú záhradu, pôvodne vytvorenú v 18. storočí pre sultána Moulaya Abdallaha. Mesto tak dostalo zelená pľúca. Park má plochu približne 7 hektárov a je rozdelený do niekoľkých tematických celkov, je tu plocha skaliek s kaktusmi, bambusový háj, vodná nádrž, majestátna aleja paliem, ...

Zelené pľúca Fezu - park Jardin Jnan Sbil.
Zelené pľúca Fezu - park Jardin Jnan Sbil. (zdroj: Vlado Benčík)
Zelené pľúca Fezu - park Jardin Jnan Sbil
Zelené pľúca Fezu - park Jardin Jnan Sbil (zdroj: Vlado Benčík)
Zelené pľúca Fezu - park Jardin Jnan Sbil
Zelené pľúca Fezu - park Jardin Jnan Sbil (zdroj: Vlado Benčík)

Mešita / Kairuánska univerzita

Po veľa storočí bol Fez a jeho Kairuánska univerzita jedným z najdôležitejších intelektuálnych centier severnej Afriky. Stalo sa tak aj vďaka najstaršej nepretržite fungujúcej univerzite s vysokoškolským vzdelaním na svete. Čo hovorí história.

Krátko potom ako potomok Proroka Mohameda Idris I. v roku 789 založil mesto Fez a jeho syn Idris II. z Fezu urobil hlavné mesto ríše, začali do neho prúdiť utečenci z Andalúzie a arabské rodiny z tuniského Kairuánu. Bola medzi nimi aj nábožensky založená žena Fatima al-Fihri, ktorá v roku 859 použila veľké dedičstvo na financovanie výstavby mešity s pridruženou medresou (islamskou školou vyššieho typu). Tak sa stalo že vo Feze vznikla prvá univerzita na svete, bola založená oveľa skôr ako také staré univerzity, akými sú univerzita v Bologni (1088), Oxforde (1096), Sorbonne (1150)... Komplex mešity s medresou spočiatku slúžil iba kairuánskej komunite, a preto nesie meno tohto tuniského mesta. K prvej rekonštrukcii objektu došlo v rokoch 955 – 956 a opäť v roku 1135, kedy ho sultán Almoravid Ali Ben Youssef rozšíril do dnešnej podoby. Iba zelený minaret zostal pôvodný, z prvého obdobia. Hoci sa to pri pohľade na mešitu v zastrčenej kľukatej uličke nezdá, je to jedna z najväčších mešít v Afrike, má plochu 17 000 m² a môže pojať až 20 000 ľudí.

Pohľad do dvora Kairuánskej univerzity.
Pohľad do dvora Kairuánskej univerzity. (zdroj: Vlado Benčík)

Žiaľ nazrieť dnu do mešity a medresy sa nemoslimom nedá, pripájam iba pohľad na dvor z ulice. A tak nám zostáva iba veriť, že aj táto pamiatka má veľa pozoruhodných architektonických a dekoratívnych prvkov. Patrí medzi ne mihrab, honosné Almoravidské kupoly, ozdobné oblúky, saadske pavilóny, bronzové lustre vyrobené vraj z kresťanských kostolných zvonov a drahocenný minbar Almoravid. 

Al–Attarine medresa

Do žiadnej z mešít vo Feze sa ako nemoslimovia nedostaneme, no niektoré medresy navštíviť môžeme. Patrí k nim aj medresa Al – Attarine. Jej názov sa dá voľne preložiť ako „medresa parfumérov“, stojí totiž pri vchode na trh Souk al-Attarine s korením a parfémami. Medresa bola postavená v rokoch 1323 až 1325 sultánom Abu Sa'idom Uthmanom II., ktorý vošiel do histórie ako zbožný vládca uprednostňujúci mier pred vojnou a vášnivo podporujúci školstvo. Vo Feze postavil ďalšie dve medresy.

Na rozdiel od rušného souku (trhu) s ktorým susedí, medresa je oázou neobvyklého pokoja. Je znásobený tým, že medresu máme iba pre seba, žiadnych turistov tu momentálne niet.

V srdci medresy je nádherne zdobené obdĺžnikové nádvorie, ktoré sa otvára do štvorcovej modlitebnej sály. Okolo nich sú ubytovania pre študentov, jednoduché izby, ktoré výrazne kontrastujú s vyšperkovaným arkádovým nádvorím a modlitebnou sálou, ktoré sú hlavným lákadlom pre turistov. Nádvorie je jedným z najlepších príkladov marinidského remeselného umenia vo Feze. Steny sú zdobené vyrezávanou štukovou výzdobou, časťami arabskej kaligrafie a zložitými mozaikovými dlaždicami, ktoré vytvárajú farebné geometrické vzory. Z podlahy sa dvíhajú mramorové stĺpy, ktoré držia komplikovane vyrezávané drevené oblúky a rímsy, ktorých jemnosť a podrobnosti sú priam skvostné. Podlaha je tiež pokrytá dlaždicami, aj keď oveľa jednoduchšími ako sú tie, ktoré zdobia steny.

Hlavná krása medresy je na jej nádvorí. Je zdobená od podlahy po steny. Steny majú tri ozdobné prvky: do omietky vyrezávané vzory (arabeska) založené na geometrickej mriežke, maľovaná arabská kaligrafia a kachličkové (zilliz) islamské geometrické vzory.
Hlavná krása medresy je na jej nádvorí. Je zdobená od podlahy po steny. Steny majú tri ozdobné prvky: do omietky vyrezávané vzory (arabeska) založené na geometrickej mriežke, maľovaná arabská kaligrafia a kachličkové (zilliz) islamské geometrické vzory. (zdroj: Vlado Benčík)
Všimnite si, krásne islamské geometrické prvky a vzory sa používajú iba na stenách. Podlahy majú byť v islamskom staviteľstve jednoduchšie. Jemné geometrické vzory na stenách sú vraj príliš posvätné na to, aby sa po nich šliapalo.
Všimnite si, krásne islamské geometrické prvky a vzory sa používajú iba na stenách. Podlahy majú byť v islamskom staviteľstve jednoduchšie. Jemné geometrické vzory na stenách sú vraj príliš posvätné na to, aby sa po nich šliapalo. (zdroj: Vlado Benčík)
Na nádvorie medresy nadväzuje rovnako krásne zdobená modlitebná sála.
Na nádvorie medresy nadväzuje rovnako krásne zdobená modlitebná sála. (zdroj: Vlado Benčík)
Neskutočne jemne vyrezávaná alabastrová omietka potvrdzuje majstrovstvo stredovekých remeselníkov.
Neskutočne jemne vyrezávaná alabastrová omietka potvrdzuje majstrovstvo stredovekých remeselníkov. (zdroj: Vlado Benčík)

Bou Inania Medresa- je možno najoslavovanejšou z mnohých medres založených dynastiou Marinidou. Medresa nesie meno svojho zakladateľa, marinidského sultána Bou Inania (Ali, Abu Inan al-Mutawakkil). Keď ju v rokoch 1351 – 1357 vybudoval, súčasne fungovala ako vzdelávací inštitút, aj ako zborová mešita. Na jej prednej fasáde boli umiestnené obchody a verejná latrína. Od začiatku existencie bola medresa Bou Inania známa svojou skvelou knižnicou, aj vďaka nej a v spojení s Kairuánskou univerzitou bol Fez preslávený ako intelektuálne centrum, hrdil sa prívlastkom „africké Atény“. Škola pripravovala budúcich politikov, sudcov, právnikov a cirkevných hodnostárov. 

Honosné dekoratívne povrchy stien nádvoria sú zhotovené s obdivuhodnou jemnosťou, charakteristickou pre marinidskú architektúru. Glazované dlaždice, vyrezávané drevo a panely z jemne vyrezávanej štuky, zdobia každý centimeter povrchu fasády nádvoria.
Honosné dekoratívne povrchy stien nádvoria sú zhotovené s obdivuhodnou jemnosťou, charakteristickou pre marinidskú architektúru. Glazované dlaždice, vyrezávané drevo a panely z jemne vyrezávanej štuky, zdobia každý centimeter povrchu fasády nádvoria. (zdroj: Vlado Benčík)
Nádvorie medresy Bou Inania. Na prízemí sú učebne, priestor na umytie, modlitebňa a vchod do mešity. Izby slúžiace na ubytovanie študentov sú na poschodí.
Nádvorie medresy Bou Inania. Na prízemí sú učebne, priestor na umytie, modlitebňa a vchod do mešity. Izby slúžiace na ubytovanie študentov sú na poschodí. (zdroj: Vlado Benčík)
Na nádvorie nadväzuje priestor modlitebne s ónyxovými stĺpmi a oltárnym výklenkom, určujúcim smer modlenia k Mekke – mihrábom.
Na nádvorie nadväzuje priestor modlitebne s ónyxovými stĺpmi a oltárnym výklenkom, určujúcim smer modlenia k Mekke – mihrábom. (zdroj: Vlado Benčík)
Mashrabiya - detail architektonického prvku, ktorý je charakteristický pre tradičnú architektúru v islamskom svete.
Mashrabiya - detail architektonického prvku, ktorý je charakteristický pre tradičnú architektúru v islamskom svete. (zdroj: Vlado Benčík)

Drevené mriežkové zásteny (mashrabiya) sú zhotovené z cédrového dreva. Takýmito mriežkovými zástenami osadenými medzi stĺpmi je oddelené nádvorie od arkádových chodieb, vedúcich do učební.

Na rozdiel od mnohých takýchto škôl, Bou Inania má k dispozícii celú funkčnú mešitu, vchádza sa do nej cez medresu. Z tohto dôvodu je počas modlitieb pre návštevníkov vchod do medresy zatvorený.
Na rozdiel od mnohých takýchto škôl, Bou Inania má k dispozícii celú funkčnú mešitu, vchádza sa do nej cez medresu. Z tohto dôvodu je počas modlitieb pre návštevníkov vchod do medresy zatvorený. (zdroj: Vlado Benčík)

Staré mesto Fez el-Bali

“Bali” v arabčine znamená “starý” a Fez el-Bali naozaj starým mestom je, veď tu existuje už 12 storočí. Medina vo Feze je fascinujúcou, najstaršou, najväčšou a najslávnejšou islamskou Medinou na svete. Nestratila nič zo svojej stredovekej duše.

Príbeh Medín v Maroku je jedinečný, iný ako stredovekých centier v Tunise a Alžírsku. Všetky tri tieto krajiny boli francúzskymi kolóniami. Potom ako v roku 1830 Francúzi kolonizovali Alžírsko a Tunis, robili to čo v Paríži, kreslili a budovali široké bulváre a ničili stredoveké časti. Maroko kolonizovali až v roku 1912 a mali s ním iné plány. Staré časti miest nechali žiť svojím životom, vybudovali bokom nové štvrte, kam Maročania nesmeli. Preto všetky marocké mestá majú výraznú dualitu, staré a nové centrá si žijú svorne vedľa seba. 

No aj Mediny v Maroku sa navzájom líšia. Do tej v Marrákeši sa hrnú hlavne francúzski a britskí dôchodcovia s veľkým kapitálom, kupujú staré domy a modernizujú ich. Riád Markaal, v ktorom sme v Marrákeši bývali, vlastní bývalý francúzsky legionár. Títo noví obyvatelia kúpili a zrekonštruovali domy, dokonca si vytvorili v marrákešskej Medine vlastné štvrte a združenia starajúce sa o miestne služby, ako je bezpečnosť a údržba verejných priestranstiev. Do Fez el-Bali sa investori nehrnú. Medina vo Feze je oveľa staršia a zastavanejšia ako marrákešska, nemôžu sa v nej pohybovať vozidlá, a preto by boli renovačné projekty oveľa náročnejšie a zložitejšie. Pokrokový panovník a úrady pochopili že pre turistický ruch je dôležité udržať staré mesto Fez el-Bali v stredovekom formáte, a preto poskytujú domorodcom množstvo výhod, aby neodišli do iných modernejších a prosperujúcejších oblastí mesta. Bez ľudí by sa Medina stala iba múzeom bez života a stratila by chuť, ktorá tak láka hostí Fezu. V historickej časti žije do 200-tisíc ľudí, sú to potomkovia miestnych Berberov, islamských utečencov zo Španielska, Arabov a Židov. Tí všetci urobili z Fezu centrum remesiel, obchodu a kultúry.

Celé územie starej Mediny pozostáva zo 40 samostatných štvrtí. Každá z nich má uzavretú štruktúru, má svoju spoločnú pec na chlieb, svoju mešitu, svoju školu koránu, vodovod a svoje kúpele hammam. V každej štvrti sa rozvíjali iné remeslá a tak garbiarov a spracovávateľov kože treba hľadať v štvrti Tenneurs, v štvrti Nejjarine sú stolárski majstri, vynikajúcu keramiku nájdete v štvrti Henne a potraviny v Attarine. Rajom pre ženy je štvrť Seffarine, vyrábajú sa tu najluxusnejšie šperky a Bu-inanya je známa výrobou henny, tu sa môžete ozdobiť tradičnou maľbou na tele – mehendi.

Počas storočí si Medina zachovala svoj ráz neprehľadného bludiska. Ktosi zrátal že vo Fez el-Bali je okolo 9000 uličiek, ich celková dĺžka presahuje 73 kilometrov a šírka niektorých ledva dosahuje 1 meter. Niektoré z nich sú slepé, prídete na koniec, musíte sa vrátiť a hľadať inú cestu. Všetky príručky popisujúce Fez hovoria, že ísť bez sprievodcu a nestratiť sa v Medine, to je jednoducho nemožné. My práve v tom vidíme poéziu, stratiť sa, hľadať a nájsť sa. Raz sa určite nájdeme a nájdeme čo hľadáme. Neponáhľame sa, na Fez el-Bali máme tri celé dni, tak vstúpme do tohto ľudského mraveniska.

Že je Medina Fez el-Bali naozaj mraveniskom, dokumentuje fotka centrálnej časti tohto historického mesta. Náš riád v ktorom bývame leží uprostred fotky.
Že je Medina Fez el-Bali naozaj mraveniskom, dokumentuje fotka centrálnej časti tohto historického mesta. Náš riád v ktorom bývame leží uprostred fotky. (zdroj: Vlado Benčík)
Hlavnými tepnami Mediny sú ulice Talaa Kebira a Talaa Segira, vedúce od západného vstupu do Mediny (brány Bab Bou Jeloud) k námestiu Place an-Nejjarine, odkiaľ už spoločne pokračujú do srdca starého mesta.
Hlavnými tepnami Mediny sú ulice Talaa Kebira a Talaa Segira, vedúce od západného vstupu do Mediny (brány Bab Bou Jeloud) k námestiu Place an-Nejjarine, odkiaľ už spoločne pokračujú do srdca starého mesta. (zdroj: Vlado Benčík)
Každý dostupný centimeter priečelia v uličkách je venovaný obchodom. Saharská púšť je neďaleko, a tak zatienenie ulíc tržnice zmierni páľavu pred horúcim poludňajším slnkom.
Každý dostupný centimeter priečelia v uličkách je venovaný obchodom. Saharská púšť je neďaleko, a tak zatienenie ulíc tržnice zmierni páľavu pred horúcim poludňajším slnkom. (zdroj: Vlado Benčík)
Väčšina obchodov nemá žiadny výklad, zákazník aj obchodník stoja na ulici. Takéto usporiadanie umožňuje mimoriadne efektívne využitie priestoru. Je ťažké prejsť týmito ulicami pešo, nieto s naloženým oslom či mulicou, hoci aj im sa darí hľadať cestu.
Väčšina obchodov nemá žiadny výklad, zákazník aj obchodník stoja na ulici. Takéto usporiadanie umožňuje mimoriadne efektívne využitie priestoru. Je ťažké prejsť týmito ulicami pešo, nieto s naloženým oslom či mulicou, hoci aj im sa darí hľadať cestu. (zdroj: Vlado Benčík)
Hlavná tepna Mediny. Jednanie o cene je umenie a Maročania ho očakávajú. Prvú cenu, ktorú vám predavač oznámi, dokážete stiahnuť o 30-50%. Neukážte, že sa vám nejaká vec náramne páči. Pokiaľ prejavíte príliš veľký záujem, je vopred jasné že vás ošklbú.
Hlavná tepna Mediny. Jednanie o cene je umenie a Maročania ho očakávajú. Prvú cenu, ktorú vám predavač oznámi, dokážete stiahnuť o 30-50%. Neukážte, že sa vám nejaká vec náramne páči. Pokiaľ prejavíte príliš veľký záujem, je vopred jasné že vás ošklbú. (zdroj: Vlado Benčík)
Predierame sa medzi obchodíkmi davom turistov a odolávame ponukám obchodníkov. Pripadám si ako v Babylone pri pomiešaní jazykov.
Predierame sa medzi obchodíkmi davom turistov a odolávame ponukám obchodníkov. Pripadám si ako v Babylone pri pomiešaní jazykov. (zdroj: Vlado Benčík)

Obchodníci na nás pokrikujú hlavne anglicky alebo arabsky, okolo seba počujeme aj francúzštinu, nemčinu, češtinu, poľštinu, maďarčinu, ruštinu, japončinu, aj Slovákov sme stretávali.

Hľadáme Argánový olej. Za studena lisovaný Argánový olej je „zázrak z Maroka - marocké zlato“. Prospieva pleti, vlasom nechtom a zdraviu.
Hľadáme Argánový olej. Za studena lisovaný Argánový olej je „zázrak z Maroka - marocké zlato“. Prospieva pleti, vlasom nechtom a zdraviu. (zdroj: Vlado Benčík)

Ak sa neviete rozhodnúť aký darček priniesť z Maroka a potešiť ním priateľov, Argánovým olejom nič nepokazíte. Ak môžeme poradiť, najlepšiu cenu zjednáte na tržnici v Rabate. 

Doslovný raj pre milovníkov kože. Vo fezskej Medine môžete kúpiť jedinečné kožené výrobky tej najvyššej kvality. Ak ste majstrom v zjednávaní, pôvodne vysoká cena sa roztopí ako sneh na vrcholoch pohoria Atlas.
Doslovný raj pre milovníkov kože. Vo fezskej Medine môžete kúpiť jedinečné kožené výrobky tej najvyššej kvality. Ak ste majstrom v zjednávaní, pôvodne vysoká cena sa roztopí ako sneh na vrcholoch pohoria Atlas. (zdroj: Vlado Benčík)
V uličkách Fez el-Bali sa prelína chudoba s bohatstvom, či dokonca luxusom. Napríklad tradičné rytecké a kovotepecké práce rozhodne nepatria k najlacnejším suvenírom.
V uličkách Fez el-Bali sa prelína chudoba s bohatstvom, či dokonca luxusom. Napríklad tradičné rytecké a kovotepecké práce rozhodne nepatria k najlacnejším suvenírom. (zdroj: Vlado Benčík)
Marocké svadby a obrady s nimi spojené sú vraj dlhé a krásne, ako v rozprávke. Ponuka svadobných rób pre nevesty je naozaj pestrá, v Medine sa svadobnej téme venuje celá obchodná štvrť.
Marocké svadby a obrady s nimi spojené sú vraj dlhé a krásne, ako v rozprávke. Ponuka svadobných rób pre nevesty je naozaj pestrá, v Medine sa svadobnej téme venuje celá obchodná štvrť. (zdroj: Vlado Benčík)
Osol a mul je najčastejším dopravným prostriedkom v uličkách starého mesta. Ich majiteľmi sú často pomerne mladí chlapci, ako prievozníci si zarábajú na chlieb. Málo Maročanov dostane viac ako základné vzdelanie.
Osol a mul je najčastejším dopravným prostriedkom v uličkách starého mesta. Ich majiteľmi sú často pomerne mladí chlapci, ako prievozníci si zarábajú na chlieb. Málo Maročanov dostane viac ako základné vzdelanie. (zdroj: Vlado Benčík)
Pri prechádzke úzkymi a krivolakými uličkami Mediny je dôležité zapamätať si veľmi dôležité slovo „Balek !“ s výkričníkom. Znamená niečo ako „Uhni z cesty !“. Osol naložený vrecami cementu, surovými kožami, alebo iným materiálom má vždy prednosť.
Pri prechádzke úzkymi a krivolakými uličkami Mediny je dôležité zapamätať si veľmi dôležité slovo „Balek !“ s výkričníkom. Znamená niečo ako „Uhni z cesty !“. Osol naložený vrecami cementu, surovými kožami, alebo iným materiálom má vždy prednosť. (zdroj: Vlado Benčík)
Ak za sebou počujete drsné „Balek !“ máte pár sekún na to, aby ste sa pohli, inak do vás vrazí osol. Počuli ste „BalekBalekBalek !!!“? ... tak to je už neskoro, osol už do vás vrazil :-)
Ak za sebou počujete drsné „Balek !“ máte pár sekún na to, aby ste sa pohli, inak do vás vrazí osol. Počuli ste „BalekBalekBalek !!!“? ... tak to je už neskoro, osol už do vás vrazil :-) (zdroj: Vlado Benčík)
Chudák oslík,  jeho labilne uložený náklad mokrej kože z garbiarne obsadil celú uličku.
Chudák oslík, jeho labilne uložený náklad mokrej kože z garbiarne obsadil celú uličku. (zdroj: Vlado Benčík)
Ulicami Mediny sa vraj denne premáva okolo 900 oslov a mulov. Takáto „široká“ ulica je v podmienkach Mediny hotovou autostrádou, môže fungovať ako dvojsmerka.
Ulicami Mediny sa vraj denne premáva okolo 900 oslov a mulov. Takáto „široká“ ulica je v podmienkach Mediny hotovou autostrádou, môže fungovať ako dvojsmerka. (zdroj: Vlado Benčík)
V historickom centre Fezu stojí čas už celé stáročia. Filmári žiadne kulisy stavať nemusia, stredovek tu majú ako na dlani.
V historickom centre Fezu stojí čas už celé stáročia. Filmári žiadne kulisy stavať nemusia, stredovek tu majú ako na dlani. (zdroj: Vlado Benčík)

V Medine neodhadnete komu patrí dom, bohatému alebo chudobnému. Všetky fasády sú vzhľadovo veľmi podobné, ošumelé, rozdiel je v interiéri a ten uvidíte až po otvorení dverí, niekedy môže byť prekvapivo bohatý.

Mačky, mačky a ešte raz mačky. V Maroku a hlavne v Medinách je veľmi veľa mačiek. Asi je to dobre, pretože bránia výskytu potkanov a myší, tie by sa tu mohli živiť na odpadkoch do puknutia.
Mačky, mačky a ešte raz mačky. V Maroku a hlavne v Medinách je veľmi veľa mačiek. Asi je to dobre, pretože bránia výskytu potkanov a myší, tie by sa tu mohli živiť na odpadkoch do puknutia. (zdroj: Vlado Benčík)
V zapadnutých uličkách je turistov menej, no aj tu sa dá uvidieť kus autentického života domorodcov.
V zapadnutých uličkách je turistov menej, no aj tu sa dá uvidieť kus autentického života domorodcov. (zdroj: Vlado Benčík)
Žeby pojazdné mäsiarstvo?
Žeby pojazdné mäsiarstvo? (zdroj: Vlado Benčík)

Čo je na Feze úžasné? Staré historické uličky sú plné domácich, život a tovar sa tu netočí iba okolo turistov, Medina si žije svojím vlastným životom a tempom. Práve preto zostane zážitok z túlania sa po nej dlho vo vašej pamäti, veď nie každý deň sa môžete pozrieť „stredoveku do tváre“.

Malebné „Modré mesto“ Chefchaouen“

Náš cieľ, modré mesto Chefchaouen, leží iba 150 kilometrov južne od Gibraltáru. My však vyrážame k pohoriu Rif v údolí ktorého sa ukrýva, taxíkom z Fezu a ten leží rovných 212 kilometrov od Chefchaouen ešte južnejšie. Všade prítomná vôňa, ktorú za chvíľu zacítime, nás nenecháva na pochybách, že sme sa vydali správnym smerom. Alebo si to iba nahováram? Pohorie Rif je totiž známe hlavne pestovaním konope a výrobou hašiša, ktorým miestni priekupníci zásobujú hlavne španielsky a celý západoeurópsky čierny trh.

Vzdialenosť medzi Fezom a „Modrým mestom“ je 212 kilometrov a na jej prekonanie autom počítame s 3 hodinami.  Na zaujímavých miestach zastavujeme a fotky pribúdajú.
Vzdialenosť medzi Fezom a „Modrým mestom“ je 212 kilometrov a na jej prekonanie autom počítame s 3 hodinami. Na zaujímavých miestach zastavujeme a fotky pribúdajú. (zdroj: Vlado Benčík)

Blížime sa k cieľu. Na svahu hory z ktorej sa cesta spúšťa dolu do mesta je vyhliadková plošina, vyznačená je aj na turistických príručkách. Zastavujeme. Náš taxikár vie, že z tohto miesta sa získavajú pohľadnicové zábery na možno najfotogenickejšie mesto v Maroku. Pohľad nám vyráža dych, dochádza nám, že toto mesto nie je žiadna umelo vytvorená turistická atrakcia.

Pohľad na Chefchaouen, mesto je naozaj modré.
Pohľad na Chefchaouen, mesto je naozaj modré. (zdroj: Vlado Benčík)

Hovorí sa, že tradícia farbenia celého mesta na modro bola zavedená židovskými utečencami zo Španielska. Vraj verili že čím viac sa dívate na niečo modré, tým častejšie myslíte na nebo a tým pádom aj na Boha. Túto teóriu však nedokáže nikto na sto percent potvrdiť a historici sa k nej stavajú skôr skepticky. Tí menej romantickí obyvatelia tvrdia, že modrou farbou sa odháňajú komáre. Nech je tak či tak, s istotou sa dá povedať len to, že mesto bolo založené v roku 1471 moslimskými a židovskými utečencami zo španielskej Andalúzie. V stredoveku tvorili väčšinu obyvateľstva práve utečenci zo Španielska a mestu sa celkove darilo. No vďaka svojej kultúrnej a geografickej izolovanosti, mesto postupne upadalo, až koncom 19. storočia stratilo svoju dôležitosť úplne. V roku 1920, po kolonizácii Maroka, do Chefchaouenu dorazili Španieli. Zaskočila ich nielen nevšedná krása tohto mesta, ale tiež prítomnosť Židov hovoriacich stredovekou kastílčinou, teda jazykom v Španielsku takmer 400 rokov mŕtvym. Pred príchodom Španielov vraj navštívili mesto iba traja cudzinci, dvaja prieskumníci preoblečení za rabínov, ktorí tu zotrvali iba hodinu a britský novinár, ktorého v roku 1889 fascinovala skutočnosť že na dohľad od Európy existuje mesto, do ktorého je vstup považovaný za niečo nemysliteľného. Potom čo sa jeho prítomnosť v meste prezradila, však tento cestovateľ prišiel o život. To už ale dnes pochopiteľne nehrozí.

Hoci v Chefchaouene už nezostali takmer nijakí Židia, obyvatelia pokračujú s podporou vedenia mesta v obnove fasád svojich domov modrou farbou. Že prečo? Mestská ekonomika je veľmi závislá od turistov, nielen turisti, ale aj filmári a módne časopisy často sem prichádzajú získať exkluzívne zábery.

Prehliadku začíname na námestí. V jeho strede stojí obecná studňa, samozrejme modrá. Architektúra Chefchaouena, rovnako ako v iných mestách na severe Maroka, je výrazne ovplyvnená andalúzskym charakterom.
Prehliadku začíname na námestí. V jeho strede stojí obecná studňa, samozrejme modrá. Architektúra Chefchaouena, rovnako ako v iných mestách na severe Maroka, je výrazne ovplyvnená andalúzskym charakterom. (zdroj: Vlado Benčík)
Modré mesto nie je iba atrakcia pre turistov, žijú tu Maročania svojím bežným životom.
Modré mesto nie je iba atrakcia pre turistov, žijú tu Maročania svojím bežným životom. (zdroj: Vlado Benčík)
Modré steny mestských domov v kombinácii s kvetmi, pergolami a farebnými obkladačkami, dokonale dotvárajú rozprávkový charakter mesta.
Modré steny mestských domov v kombinácii s kvetmi, pergolami a farebnými obkladačkami, dokonale dotvárajú rozprávkový charakter mesta. (zdroj: Vlado Benčík)
Vo vnútri hradieb nachádzame autentické modré mesto, v ktorom je skutočné modré úplne všetko. A naživo je to ešte oveľa krajšie ako na fotkách.
Vo vnútri hradieb nachádzame autentické modré mesto, v ktorom je skutočné modré úplne všetko. A naživo je to ešte oveľa krajšie ako na fotkách. (zdroj: Vlado Benčík)
Portrét z tohto schodiska si určite odniesol domov každý turista.
Portrét z tohto schodiska si určite odniesol domov každý turista. (zdroj: Vlado Benčík)
Vstup do tohto domu je naozaj romantický.
Vstup do tohto domu je naozaj romantický. (zdroj: Vlado Benčík)
No svoje si tu prídu aj milovníci mačiek, tie sú v meste doslova na každom kroku a skrášľujú tak kulisu tohto nevšedného mesta.
No svoje si tu prídu aj milovníci mačiek, tie sú v meste doslova na každom kroku a skrášľujú tak kulisu tohto nevšedného mesta. (zdroj: Vlado Benčík)
Aby som priniesol reálny obraz, s ktorým sa stretnete na uliciach Modrého mesta, pripájam aj takúto modrú fotku.
Aby som priniesol reálny obraz, s ktorým sa stretnete na uliciach Modrého mesta, pripájam aj takúto modrú fotku. (zdroj: Vlado Benčík)
Pri odchode z Chefchaouenu sa opäť zastavujeme na parkovisku, odporúčanému turistom k fotografovaniu. Modré mesto nás nesklamalo, žiadna fotka nevystihne „modrú atmosféru“, ktorú cítite v jeho rozprávkových uličkách.
Pri odchode z Chefchaouenu sa opäť zastavujeme na parkovisku, odporúčanému turistom k fotografovaniu. Modré mesto nás nesklamalo, žiadna fotka nevystihne „modrú atmosféru“, ktorú cítite v jeho rozprávkových uličkách. (zdroj: Vlado Benčík)

Rozlúčka s Medinou Fez el-Bali

Prišiel čas rozlúčiť sa s Fezom a jeho Medinou, preto po návrate z Chefchaouenu vyliezame k Marinidským hrobkám. Nachádzajú sa na kopci na sever od Fez el-Bali a sú obľúbenou rozhľadňou nad historickým mestom.

Marinidské hrobky sú súborom zničených monumentálnych hrobiek. Pôvodne boli kráľovskou nekropolou pre dynastiu Marinidovcov ktorá vládla nad Marokom v 13. až 15. storočí.
Marinidské hrobky sú súborom zničených monumentálnych hrobiek. Pôvodne boli kráľovskou nekropolou pre dynastiu Marinidovcov ktorá vládla nad Marokom v 13. až 15. storočí. (zdroj: Vlado Benčík)
Pod nami leží staré historické mesto korene ktorého siahajú až do 8. storočia. Život za jeho bránami s neopakovateľnou atmosférou orientu sa po stáročia nezmenil.
Pod nami leží staré historické mesto korene ktorého siahajú až do 8. storočia. Život za jeho bránami s neopakovateľnou atmosférou orientu sa po stáročia nezmenil. (zdroj: Vlado Benčík)
Starobylá opevnená Medina Fez el-Bali bola po stáročia srdcom a dušou Maroka. Všetko čo sa v dejinách Maroka odohralo, začalo práve tu.
Starobylá opevnená Medina Fez el-Bali bola po stáročia srdcom a dušou Maroka. Všetko čo sa v dejinách Maroka odohralo, začalo práve tu. (zdroj: Vlado Benčík)

Pri pohľade na obrázok panorámy Mediny ma napadá otázka, ako je tam dnes? Internetové stránky nás informujú o tom, že z dôvodu aktuálnej zlej epidemiologickej situácie zapríčinenej Covid-pandémiou Maroko prerušilo letecké spojenia a vstup do krajiny trajektami s viacerými krajinami, medzi nimi aj Slovenskom. Turistov v Maroku, tak ako nakoniec vo všetkých krajinách, je dramaticky menej. Ťažko si viem predstaviť, ako sa obmedzenie cestovného ruchu dotýka Mediny Fez el-Bali. Jedno však viem, ľudia v tejto fascinujúcej, najstaršej, najväčšej a najslávnejšej islamskej Medine na svete žijú už 12 storočí a prežijú aj covidové šialenstvo, želám im to. Viem však aj to, že pod vplyvom "hladovania" spôsobeného úbytkom turistov a dočasnej straty príjmov sa ich vzťah k nám nemoslimom v budúcnosti nezmení, zostaneme pre nich aj naďalej neveriacimi.

O Maroku sa hovorí že má dve hlavné mestá. S tradičným duchovným centrom ktorým je Fez sme sa zoznámili. Zajtra cestujeme vlakom do oficiálneho hlavného mesta, Rabatu. Aj ten má svoju históriu, bude rovnako zaujímavá? 

Vladimír Benčík

Vladimír Benčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  86
  •  | 
  • Páči sa:  648x

Každý človek má nejaké túžby a snaží sa, aby niečo dosiahol. Túži po mnohých veciach, pritom sa mu môžu splniť len máloktoré. Mojimi celoživotnými snami bolo slušné fotografovanie, archeológia a cestovanie. Fotoaparát som dostal takmer do kolísky, archeológom som sa nestal, sen o cestovaní si plním po 60-tke. Vitajte na mojom blogu. Rád sa s vami podelím o cestovateľské skúsenosti a zážitky. Dúfam, že vás nimi inšpirujem, motivujem a možno aj pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu